O pár minút boli všetci Flekári  zviazaní a zavesení na lanách hore nohami. Ako prvý ozval Minho.

,,Dobrá práca, Thomas. Že vraj, uvidíme, čo nám povie," napodobnil hlas Thomasa a ironicky sa zatváril. Anne pokrútila hlavou a pomyslela si, že to preháňa. Ani sama netušila, že títo ľudia ich zviažu a budú visieť pár metrov nad zemou.

,,Prestaň Minho. Nebola to jeho vina. Ani nikoho z nás. Nevedeli sme, že táto banda hajzlov nás uväzní," ozvala sa Teresa, ktorá bola vedľa Minha. Ten sa zatváril urazene a mlčal. Po pár minútach ticha sa ozval aj Thomas.

,,Určite je tu nejaké východisko..." pozrel sa naokolo, a potom sa obrátil tak, aby videl na všetkých.

,,Minho, potlač Teresu, aby sa zaknísala a možno tu pálku chytí," ukázal na veľkú pálku, ktorá bola pripevnená vedľa lán, o ktoré boli zviazaní. Minho sa nadýchol, ale spravil to, čo od neho očakával Thomas. Postrčil Teresu a po pár pokusoch sa im to podarilo. Teresa potiahla pálku a laná sa pohli trošičku dole. Všetci Flekári si vydýchli a Teresa začala každého odväzovať. Keď všetci stáli na vlastných nohách, práve vtedy, keď chceli odtiaľto vypadnúť, tak sa za nimi ozvalo nabíjanie zbrane.

,,Ani sa nepohnite, lebo vám strelím do vašich zasraných hláv," rozkázal im muž,
ktorý držal pred sebou pušku a mieril na nich.

Flekári nemali nič, čo by ich zachránilo, a tak držali ruky nad sebou. ,,Teraz pekne pomaličky pôjdete so mnou a odovzdám vás
Jansonovi," vytiahol vysielačku a priložil si ju k ústam. ,,Janson, mám ich, nestrieľajte. Hneď ti ich odovzdám," povedal. Na to sa ozval hlas Jansona.

,,Rozumiem. Očakávam ťa."

Muž vysielačku vložil do nohavíc a pozrel sa na Flekárov. ,,Pohyb. Ideme!" prikázal im. Ale nikto sa ani nepohol. ,,Nepočuli ste?! Pohnite si!" Keď chcel spraviť krok k Flekárom, vtedy sa zozadu ozval výstrel. Všetci Flekári sa zľakli a uskočili dozadu. Muž, ktorý bol pred nimi, v sekunde ležal na zemi a pred nimi bola tentoraz Brenda so zbraňou.

,,Poďte!" zavolala ich. Nikto sa nepohol, ani vtedy, keď sa Brenda na nich pozrela.

,,Keď nechcete zomrieť, tak si pohnite a poďte so mnou!"

Vtedy sa všetci pohli a bežali za ňou. Počas cesty im rozprávala, aký je plán. Dostali sa na najvyššie poschodie a Jorge, ktorý
naposledy sedel na stoličke, teraz behal okolo miestnosti a balil potrebné veci. Potom sa pozrel na Flekárov.

,,Zavediem vás do Pravej ruky," oznámil im.

,,A nič za to nechcete?" spýtal sa zmätene Minho.

Jorge sa naňho pozrel. ,,Nie. Stačí mi, aby som bol zdravý a nedostal ten posratý vírus. Chcem aj chrániť Brendu. Je mi ako moja
dcéra."

,,No dobre, konečne odtiaľto vypadneme. Všetci tadiaľto!" zaviedla všetkých ku oknu, kde bolo hrubé lano a ťahalo sa k druhej budove. Každému, kto sa postavil do radu, podala hrubý opasok a každý sa zviezol po lane na druhú stranu. Ostala Teresa, Thomas, Anne a Brenda. Teresa šla napred, ale Brenda si na niečo spomenula a rozbehla sa späť.

,,Kam idete?" zakričala za Thomasom Anne, ktorá sa už držala opaska. Thomas sa za ňou neotočil, preto sa rozbehla za ním. Dostali sa do miestnosti, kde boli pred pár minútami, ale teraz tu hrala hudba. Brenda niečo hľadala, až kým to nenašla a vtedy sa ozvali výstrely. Brenda, Thomas a Anne sa rozbehli, ale už nie tam, kde bolo lano, ale
späť dolu po schodoch. Brenda ich viedla až ku konštrukcii budovy, po ktorej šli. Vojaci CHAOS-u ich nemohli chytiť, ale ani zabiť. Preto na nich mierili zbrane, ale nestrieľali.

,,Pohnite si!" kričala pred nimi Brenda. Až keď boli na druhej strane, všetko vybuchlo a konštrukcia budovy sa kúsok po kúsku začala rozpadávať. Brenda, Thomas a Anne stihli včas po lane zísť dole do šachty a vyjsť z nej, kým zhora nespadla strecha budovy. Ostali v čierno-čiernej miestnosti, kde boli samé veľké plastové fľaše.

,,Ako sa odtiaľto dostaneme?" spýtala sa vystrašene Anne.

,,Nebojte sa, dostaneme sa odtiaľto." Brenda vstala zo zeme, kde si zaväzovala topánky. Chvíľu hľadala niečo na zemi, až kým nenašla veľkú železnú mrežu.

,,Poďte mi pomôcť," ozvala sa. Thomas a Anne sa pozreli na seba a napokon Brende pomohli zodvihnúť mrežu a odhodiť ju nabok. Vtedy sa ozval im známy zvuk, ktorý počuli, keď bežali po obchodnom centre a
boli tam tie nebezpečné príšery. Thomas sa pozrel na Brendu.

,,Toto nevyzerá dobre," povedal.

,,Tam prebieha ich premena. Voláme ich pomätenci. Poďme..." skočila do diery a Anne išla za ňou. Pod jej nohami sa zjavil tvrdý betón. Baterkou sa pozrela okolo seba a videla len popísané steny sprejom, vedľa nej skočil Thomas a pred nimi bola Brenda, ktorá sa pozerala, ktorou stranou majú ísť. Nakoniec vybrala tenkú rúru, cez ktorú prešli a zjavila sa pred ich očami dosť široká chodba, kde bola úplná tma. Anne nevidela ani na špičku svojho nosa.

,,Poďme tadiaľto," ozvala sa Brenda a ukázala baterkou.

,,Si si istá?" opýtala sa zvedavo, ale aj vystrašene, Anne, ktorá mala srdce až v krku. Bála sa, že stretnú tie príšery, ktoré sa volali pomätenci.

,,Nie som. Ale musíme to skúsiť," odpovedala Brenda a kráčala ďalej.

,,Toto sa mi vôbec nepáči," zamrmlal Thomas, ktorého počula len Anne. V duchu s ním súhlasila. Ani jej sa to nepáčilo. Tušila, že dnes určite zomrie.