Všetci traja kráčali po širokej a temnej chodbe. Niekedy sa ozvali čudné zvuky, ktoré prichádzali z neďaleka. Anne kráčala vedľa Thomasa a stále sa obzerala okolo seba a dúfala, že žiadny žrút na ňu neskočí.

,,Myslíš, že sa všetci dostali ku Marcusovi?" spýtala sa Brendy Anne, ktorá pri každom zvuku vyľakane pozrela za seba. Počula ako sa Brenda nadýchla.

,,Dúfam v to, Anne. Keď nie, tak tam budeme prví," odpovedala jej a svietila si na cestu. Dostali sa ku križovatke, kde boli viaceré chodby, no nevedeli, ktorú si majú vybrať. Nakoniec sa rozdelili a dohodli sa, že sa pozrú len pár metrov dnu, a keď uvidia svetlo, tak sa vrátia späť. Anne šla do ľavej chodby, ktorá bola veľmi popísaná. Kráčala tak dve minúty a keď nevidela žiadne svetlo, rozhodla sa vrátiť. Aj tak urobila. Dostala sa na miesto, kde sa rozdelili a čakala. Po pár minútach sa vrátil aj Thomas.

,,Našiel som cestu von," oznámil Anne. ,,Kde je Brenda?" spýtal sa. Anne mykla plecom, vtedy sa ozval hlas spomínanej osoby.

,,Tu som! Poďte sem!"

Obaja Flekári sa na seba pozreli, ale vydali sa na cestu chodbou, kde bola Brenda. Vtedy ju uvideli stať neďaleko nejakej veci, ktorá
pripomínala rastlinu, ale nebola to rastlina. Bolo to hnedé a smrdelo to. Museli si zakryť
nosy, lebo sa v tom smrade nedalo dýchať.

Anne si všimla aj nejaké kusy tiel, ktoré
ležali bez pohnutia. Na ich pravej strane, kde bola rúra, sa ozval nejaký zvuk. Všetci traja tým smerom zasvietili baterkou a po pár sekundách, vyšiel z rúry potkan. Bol to
strašný pohľad. Potkan spadol na zem a
Brenda ho kopla, keď sa ku nej priblížil. Potkan potriasol hlavou a vydal sa smerom, kde boli telá. V tom jedna ruka chytila potkana za chvost a hlava, ktorá sa oddelila od steny, zjedla tú potkanovu.

Anne si zakryla ústa, aby nevydala žiadny výkrik. Začali sa prebúdzať ďalšie telá. Všetci traja cúvli dozadu, aby odtiaľto vypadli. Ale vtedy sa za nimi zjavilo ďalšie telo pokryté hnusom. Thomas neváhal ani sekundu a udrel príšeru. Všetci sa otočili a bežali. Počuli, ako príšera vydala zo seba zvuk, ktorý neprinášal nič dobré. Bežali ako o život, a popri tom sa pozerali za seba, či bežia za nimi.

A bežali. Dostali sa k východu a skoro by spadli, keby ich Thomas nezachytil, aby zastavili. Pozreli sa za seba a uvideli ako ich
dobiehajú žrúti. Brenda našla cestu hore, kde bola naklonená budova a držala ju tá ďalšia, ktorá stála vedľa nej.

,,Poďte! Pôjdeme tadiaľto! Musíme ich striasť!" zakričala na nich a vydala sa ako prvá po cestičke, ktorá viedla hore. Za ňou boli Thomas, Anne a príšery, ktoré ich stále prenasledovali.