Napokon ju spánok oslobodil od myšlienok. Sníval sa jej sen.

~spomienka~
Má iba dvanásť rokov a sedí na stoličke oproti mužovi s nešťastným výrazom. V miestnosti je zrkadlo, cez ktoré ich pozorujú.

,,Anne," osloví ju muž. ,,V poslednom čase si trochu... neprítomná. Potrebujem, aby si sa znova venovala tomu, čo je pre nás dôležité. Je načase opäť sa sústrediť."

Anne sa cíti previnilo, potom sa zahanbí, že sa cíti previnilo. Mätie ju to, chce sa rozbehnúť do svojej izby. Muž to cíti.

,,Neodídeme odtiaľto, kým nebudem spokojný s tvojím zanietením." Jeho slová znejú ako rozsudok smrti z úst bezcitného sudcu. ,,Odpovieš mi na otázky a chcem vidieť, ako ti z každého póru vyteká úprimnosť. Rozumieš?"

Anne prikývne.

,,Prečo sme tu?" opýta sa muž.

,,Kvôli erupcii."

,,Chcem počuť viac. Rozveď to."

Anne sa odmlčí. V poslednom čase má rebelantskú náladu, ale vie, že keď mužovi pred sebou povie všetko, čo chce počuť, vzdor sa rozplynie. Zasa bude robiť to, čo od nej žiadajú, a učiť sa, čo pre ňu pripravili.

,,Pokračuj," vyzve ju muž.

Anne to zo seba vysype - slovo za slovom, ako sa to kedysi dávno naučila naspamäť. ,,Zem zasiahli slnečné erupcie. Bezpečnosť v mnohých vládnych budovách sa narušila. Z vojenského centra na kontrolu chorôb unikol vírus, ktorý ľudia využili na biologickú vojnu. Vírus zasiahol všetky hlavné populačné centrá a rýchlo sa rozširoval. Dostal meno Erupcia. Vlády, ktoré prežili, vložili všetky zdroje do CHAOS-u, a ten vyhľadal medzi imúnnymi ľuďmi tých najlepších a najbystrejších. Začali pracovať na pláne stimulácie a mapovania mozgových vzorcov pre všetky známe emócie a študovali, ako môžeme fungovať aj napriek tomu, že v mozgu márne zakorenenú erupciu. Výskum povedie..."

Pokračuje bez prestávky, nadychuje sa a vydychuje spolu so slovami, ktoré nenávidí.
~koniec spomienky~

Snívajúca Anne sa obráti a beží preč - do temnoty.

* * * * *

Keď sa Anne zobudila, začali pristávať pred mestom. Nemala odvahu povedať ostatným, čo videla v sne, preto to zamlčala a to isté aj rozhovor, ktorý viedol Thomas a Brenda. Zistili sme od Jorge, že budú nás kontrolovať či sme imúnni alebo nie. Ako prvý sa ozval Newt.

,,Ľudia, ja tam nejdem. Necítim sa na to. Choďte tam a ja tu ostanem sám."

Anne začala namietať. ,,Newt, no tak. Poď s nami. Nič sa ti nestane."

Newt pokrútil hlavou a pozrel na ostatných.

,,Naozaj choďte. Bude to najlepšie. Ostanem v bergu a budem na vás čakať," povedal a sadol si späť na svoje miesto.

Nikto sa neozval, všetci vyšli z bergu okrem Newta. Jorge zatvorila dvere, a keď sa Anne otočila, uvidela veľké steny, ktoré nedovolili nikomu cez ne preniknúť. Všetci kráčali k bráne, kde bola kontrola. Každý sa samozrejme bál, ale bez obáv prešli kontrolou a nikto nebol zatvorený. Anne si vydýchla a myslela na Newta. Čo asi tak robí?

Pokrútila hlavou a kráčala za ostatnými. Spoločnosť jej robil Aris, ktorý kráčal po jej boku. Nerozprávali sa spolu, cítila sa trápne. Ale všimla si, že všetci zastali a pozorovali muža s kapucňou, ktorý sa rozprával s Tomášom.

Nakoniec muž odišiel a všetci sa začali vypytovať Thomasa, kto to bol. Ukázal každému papier a začal čítať: ,,Musíte za mnou okamžite prísť - patrím k skupine s názvom Armáda proti CHAOS-u. Sídlime na rohu ulíc Kenwood a Brookshire, byt číslo 2 792."

Nebol tam napísaný žiadny podpis. Zrak presunul na každého.

,,O nich hovoril Vince, že sú proti CHAOS-u. Mali by sme tam ísť," ozval sa Jorge. Súhlasili s nimi aj ostatní.

,,Ale naozaj si myslím, že najprv by sme mali nájsť Hansa," ozvala sa Brenda.

Všetci sa na ňu pozreli. Všetci o tom už vedeli, že Brenda ich chce zaviesť k doktorovi, ktorý im vytiahne čipy, ktorými CHAOS ich ovláda. Nikto nemal s tým problém. Všetci chceli tomu postúpiť. Keď to budú mať za sebou, tak budú bližšie k ničeniu CHAOS-u.

,,Ideme. Potrebujeme niekoho, kto sa vyzná v meste," povedal.

,,Čo ak je to pasca?" spýtal sa Kastról.

,,Hej," prikývol Minho, aj keď s tým súhlasil, nebol si tým istý. Videla na ňom Anne. ,,Možno by sme sa nad tým mali zamyslieť."

Thomas pokrútil hlavou. ,,Nie. Nemá zmysel, aby sme sa ich stále snažili prekabátiť. Niekedy robia veci iba preto, aby ma prinútili urobiť opak toho, čo očakávajú, že urobím."

,,Čože?" opýtali sa ho všetci, na tvárach mali poznačený zmätok.

,,Odteraz budem robiť iba to, čo považujem za správne," vysvetlil im. ,,A niečo mi hovorí, že musíme tam ísť - aspoň zistíme, či je to naozaj pravda."

Ostatní naňho hľadeli s prázdnymi tvárami, akoby sa snažili vymyslieť ďalšie argumenty.

,,Jasná správa," zakončil Thomas. ,,Vaše mlčanie beriem ako súhlas. Teší ma, že sa zhodneme. Ako sa tam dostaneme?"

Brenda prehnane vzdychla. ,,Počul si už o taxíku?"