- Sen -

,,Anne, musíš tam ísť. Iné východisko nie je. Musíš tým ľuďom pomôcť," rozprávala sa s ňou žena v bielom plášti. Určite to bola doktorka. No Anne aj tak pokrútila hlavou.

,,Nie. Prečo by som tam šla? Videla som, čo ste s nimi robili a ponechali ich tam napospas osudu. Ani nevedia, kto sú. Sú zmätení."

,,Preto pôjdeš aj ty. Musíš im pomôcť odtiaľ vyjsť," povedala jej doktorka a pohladila ju po líčku. ,,Prepáč mi, Anne. Ale musím to spraviť."

V tom momente jej doktorka zapichla do ruky nejakú injekciu. Anne pomaly zaspávala, až kým ju nakoniec nepohltila čierno-čierna tma.

- koniec sna -

Anne sa prudko posadila a rýchlo dýchala. Držala sa za hlavu a cítila sa veľmi zvláštne, priam ako keby do nej niekto vrážal ihly. Zatvorila oči a párkrát sa nadýchla. Keď ich otvorila a zodvihla hlavu, videla, že všetci ešte spali. Len slnko už bolo hore a brány boli otvorené. Vstala z ležadla a ponaťahovala sa, až jej kosti popukali.

,,Dobre ráno," ozval sa vedľa nej hlas. Vystrašene vykríkla a priložila si ruku na miesto, kde mala srdce.

,,Došľaka! Toto mi už nikdy nerob..." hovorila vystrašená Anne a pozrela sa na Newta. Vyzeral, akoby práve vstal. Mal strapaté vlasy, ešte rozospaté oči a na tvári mu hral pobavený úsmev.

,,Prepáč... Nechcel som ťa vystrašiť. Asi som mal zakašľať alebo niečo spraviť. Ospravedlňujem sa," mykalo mu kútikmi úst, až kým nevybuchol do smiechu. Naozaj ho až tak pobavilo, že ju vystrašil? Zamračila sa a prekrížila si ruky na prsiach.

Chvíľu trvalo, kým sa Newt prestal smiať a pozrel na ňu. Premáhal sa, aby sa ďalej nesmial, no potom sa upokojil a prehovoril.

,,Prepáč to moje správanie. Len mi to nedalo a musel som sa zasmiať. Ani nevieš, ako si sa tvárila, keď si sa vystrašila," vysvetlil jej a široko sa usmial. Anne pokrútila hlavou.

,,Toto ťa neospravedlňuje, Newt. Ale dobre... Nechaj to radšej tak."

Vtedy sa ozval jej škvŕkajúci žalúdok a chcela sa prepadnúť pod zem kvôli hanbe. Newt akoby si to nevšimol a obišiel ju. Keď si uvedomil, že ju nenasleduje, tak sa k nej otočil.

,,Tak ideš? Pôjdeme na raňajky. Týchto radšej ani budiť nejdem," mávol rukou nad ostatnými, ktorí ešte spali, a pozrel sa na ňu. Anne donútila svoje nohy k pohybu a nasledovala ho. Po pár minútach vošli do jedálne.

Podišla ku okienku a kuchár jej podal raňajky. Boli to vyprážané vajíčka natvrdo a pokrájané paradajky. Poďakovala a sadla si k Newtovi, ktorý sa už napchával. Nemala chuť na jedlo, preto sa zjedla len trošku, a potom odniesla podnos.

,,Prečo si nezjedla všetko?" spýtal sa jej Kastról, ktorý od nej vzal nedojedené jedlo.

,,Mrzí ma to, ale nemám chuť. Možno budem hladná neskôr a obed určite zjem," vysvetlila a Kastról prikývol. Vyšla z jedálne a poobzerala sa okolo seba. Zavial slabý vietor, ktorý sa zahral s jej vlasmi. Zatvorila oči a užívala si ten vietor.

,,Krása, že?" ozval sa zase ten istý hlas a Anne dostala skoro ďalší infarkt.

,,Došľaka! Baví ťa, že ma tak strašíš?!" pokarhala ho a otvorila oči, keď sa k nemu otočila. Newt sa zasmial.

,,Sorry, zabudol som..."

,,Vieš čo, zabudni na to," povedala a kráčala ku zvieratám, ktoré sa pásli neďaleko. Newt ju nasledoval.

,,Zaujímavé."

,,Čo je také zaujímavé?" Anne nechápala, o čom hovorí.

,,Že mi dovolíš sa s tebou rozprávať, akoby som bol tvoj kamarát."

Vtedy zastala a pozrela naňho. ,,Čože? Veď ťa vôbec nepoznám. Ani si na teba nespomínam. Prečo by si bol môj kamarát?" nechápavo odpovedala.

,,To ja neviem. Možno som bol tvojou súčasťou života, až kým nám nezmazali spomienky a hodili nás sem, do tejto diery plnej nástrah," odvrkol. Trochu sa zamračila, ale neodpovedala mu. Radšej sa otočila a pokračovala ďalej.

Pri chôdzi mu ešte zakričala: ,,Nechoď za mnou!"

Newt sa zasmial. ,,Musím. Som tvoj strážca, až kým sa nenaučíš, kde čo patrí."

,,Nepotrebujem žiadneho ochrancu. Viem sa o seba postarať."

,,Naozaj? No, neviem, neviem. Nepovedal by som."

Anne to už nevydržala a zastala pred bránou, ktorá ich delila od Labyrintu. Strašne tam túžila vkročiť, len nechcela porušiť pravidlo. Nikdy nechoď za tie steny.

,,Čo tu robíme?" opýtal sa Newt.

,,Netuším, akoby ma sem niečo ťahalo."

V tom momente sa z neďalekej chodby vyšiel ázijský chlapec a držal pod pazuchou chlapca, ktorý len tak-tak vládal kráčať.

,,Všetci poďte sem!" zakričal Newt a v tej chvíli sa začali zbierať tí, ktorí započuli jeho krik a bežali k bráne.

Ázijský chlapec prekročil bránu a zraneného chlapca položil na zem. Pribehli k nemu Thomas a Newt. Vytiahli mu hore tričko a Anne uvidela v tej chvíli niečo hnusné a odporné. Bola to mokvavá rana, ktorá mu odhaľovala orgány.

Anne sa strašne chcelo vyvracať tie vajíčka, ktoré zjedla na raňajkách, ale odvážila sa pozrieť na chlapca. Tvár mal pokrytú potom a ťažko dýchal.

Chlapci ho zodvihli, ale v tom momente ten chlapec otvoril oči a začal útočiť. Práve na blízku bola Anne a zaútočil na ňu. Anne rýchlo reagovala a odskočila nabok. Dlho netrvalo a začala bežať, lebo ten chlapec ju prenasledoval, tak, ako jeho chlapci z Fleku.

Chlapec na Anne kričal: ,,To je tvoja vina! To kvôli tebe sme tu!"

Keď Anne práve zastala, aby sa mu postavila zoči-voči a chlapec na ňu chcel skočiť, Newt vykríkol: ,,Anne! Pozor! Za tebou!"

Anne sa otočila a druhýkrát odskočila nabok a chlapec spadol na zem. Ale to už boli pri nej Newt a Thomas, a ďalší Flekári, ktorí chytili toho chlapca, pričom stále kričal z plných úst.

,,Pustite ma! To bola ona! Ona spôsobila, že sme tu! Prosím, verte mi!“ Jeho výkriky po pár minútach zmizli a celý Flek sa ponoril do ticha. Vedľa nej zastal Newt a zmätene sa pozeral, kam zmizol chlapec.

,,Kto to bol?" zareagovala Anne a zadýchane sa ozvala.

,,Ben. Je bežec, ale dostal infekciu od Plačlivca, tá ho pomaly premenila a asi si si spomenul, čo sa stalo," vysvetlil jej Newt.

,,Plačlivca? To sú tie príšery, ktoré z ľudí robia toto?" ukázala na miesto, kadiaľ zmizol ten chlapec, Ben.

Newt prikývol. ,,Áno, ale nerieš to. Necháme to na našich medikusov, ktorí majú na to liek. Keď to nepomôže, budeme ho musieť vyhnať do Labyrintu," odpovedal a odišiel.

Anne nedochádzalo, prečo Ben za ňou vyštartoval. Taktiež sa bála, nemôže povedať, že nie. Naozaj ju veľmi vystrašilo, keď sa chlapec za ňou rozbehol, kričal na ňu a vyhrážal sa jej.

,,Čo by sa so mnou stalo, keby som zastala a Newt mi nepovedal, že chce ten idiot po mne skočiť?" hovorila si v duchu. ,,Asi by som bola mŕtva alebo nakazená."

Pokrútila hlavou a pozrela sa okolo seba. Všetci už boli na svojich miestach a zamestnávali sa prácou. Len ona ako tupá stála v strede Fleku a rozmýšľala nad absolútnou hlúposťou.