Tá vec, ktorá ovládala to mechanické monštrum, začala pípať, akoby im dávala znamenie, kam majú ísť. Rýchlo obišli čepele a kráčali ďalej. Dostali sa k chodbe, v ktorej nebol žiadny Plačlivec. Všetci traja si vydýchli a vošli do chodby. Vyzeralo to ako nejaká murovaná budova, ktorá mala skoro päťsto metrov.

Pod nimi bol temný priestor, na ktorého dno vôbec nevideli. Kráčali ďalej po betónovom moste, ktorý sa ťahal do šírky tristo metrov. Na konci mosta boli hrubé betónové dvere. Anne a chlapci mlčali po celý čas, lebo to bolo pre nich nové a nikdy túto časť nevideli.

Došli až na koniec mosta. Minho, ktorý kráčal a mal pred sebou pípajúci predmet, ktorý im ukazoval cestu ako ďalej, zastal. Dvere sa im otvorili a naskytol sa im pohľad na troje dvere, ktoré sa tiež automaticky otvorili. Všetci traja sa na seba pozreli.

,,Riskneme to?" spýtal sa Thomas. Nedostal žiadnu odpoveď, lebo ako prvá sa pohla Anne. Srdce mala až v krku, ale chcela vedieť, kde je východ tohto smrtiaceho Labyrintu. Prešla cez dvere, ale tie sa nezatvorili. Vydýchla si a kývla hlavou.

,,Tak poďte."

Chlapci sa na seba pozreli a nasledovali ju. Po tretích dverách sa zjavil pred nimi kruh, v ktorom bola len tma. Tá vec pípala čoraz intenzívnejšie. Minho obišiel Anne a podišiel k tmavému kruhu.

,,Myslíte, že tu je východ z Labyrintu?" opýtal sa zvedavo Minho.

,,Ja si myslím, že hej," odpovedala Anne. V tom sa z tmavého kruhu ozval zvuk a vyšlo z neho červené svetlo, ktoré sa zameralo priamo na nich. Všetko začalo odrazu pípať. Kruh sa zatvoril a všetci traja začali cúvať a rozbehli sa. Vedeli, že niečo je zle. Bežali, ako o život. Dvere sa zatvorili a oni začali utekať pomedzi železné čepele, ktoré sa začali tiež zatvárať.

,,Bežte! Neotáčajte sa!" kričal Minho na Anne a Thomasa. Anne bežala ako vládala. Divo jej búšilo srdce. Thomas bežal vedľa nej. Odrazu sa pod nimi začala dvíhať betónová podlaha. Museli z tohto sektoru čím skôr uniknúť, aby ich brána neuväznila.

Všetci traja zrýchlili, aby to čím skôr mali za sebou. Dobehli k bráne, ktorá sa začala pomaly zatvárať. Museli popod padajúcu bránu podliezť a bez dychu skončili na zemi. Brána sa zatvorila. Anne si ani nevšimla, že zo strachu, aby ju neprivalila stena, spadla rovno na Minha. Rýchlo dýchal a Anne vedela, že myslí na to, na čo ona - ten predmet je kľúčom k slobode Fleku.

,,Prepáč," ospravedlnila sa a vstala z Minha.

,,Nevadí. Som len rád, že som to prežil. Ani ma nebolelo, že si na mňa tak skočila." Thomas mu podal ruku a s jeho pomocou sa postavil. Anne sa párkrát nadýchla, aby sa upokojila. Od strachu a vyčerpania bola spotená. Myslela si, že sa odtiaľto nedostane. Kývla smerom k zatvorenej bráne a krútila hlavou.

,,Toto nie je normálne. Tvorcovia nás chcú zabiť? Myslela som si, že tam ostanem a zomriem," hovorila a dívala sa na Minha a Thomasa. Na čelách mali kropaje potu.

,,Máš pravdu... Nie je to normálne. Nikdy som ešte nebežal tak, ako pred pár sekundami," ozval sa Minho. Thomas súhlasne prikývol.

,,Takže, tá vec je kľúč, aby sme sa odtiaľto dostali."

,,Áno. Musíme to povedať aj ostatným," povedala Anne a šprintom sa pohla dopredu. Chlapci ju nasledovali. Všetci traja boli unavení a boleli ich svaly na nohách. Potrebovali sa už dostať do Fleku a oznámiť, čo videli. Keď sa dostali do Fleku, každý chcel vedieť, čo sa im prihodilo.

Bolo po večeri. Všetci sedeli pri ohnisku a opekali klobásy. Pri opekaní rozprávali, čo videli a ako museli bežať späť, aby sa brána pred ich očami nezatvorila. Všetci ticho a pozorne počúvali, takmer nedýchali - takí boli napätí. Keď Minho prestal rozprávať, ozval sa Gally, ktorý bol oproti Minhovi a prekrížil ruky.

,,Takže si myslíte, že sa každý bude chcieť odtiaľto dostať?" opýtal sa.

,,A máš iné riešenie? Chceš tu do smrti trčať a nevedieť, čo je tam vonku, za tými stenami? Povedz, Gally, už si nad tým rozmýšľal?" opýtal sa zamračený Thomas a zdvihol sa. Gally sa naklonil.

,,Si hlúpy, Thomas. Tvorcovia by nám tak ľahko nepomohli, aby sme sa odtiaľto dostali. Veď oni nás tu zatvorili a vymazali nám spomienky. Prečo to asi spravili? No, lebo toto je náš domov a nie tam vonku. Nevieš, čo tam je! Nevieš, či prežiješ!" zvýšil na Thomasa hlas.

,,Ver mi, nie každý sa odtiaľto dostane. Som tu tri roky..."

,,Si tu tri roky, ale nesnažil si sa nájsť východ. Len tu stojíš so založenými rukami a nehneš ani prstom, aby si pomohol. A vieš, čo si o tebe myslím? Myslím si, že si zbabelec. Lebo si sa nesnažil o to, aby si videl ten skutočný svet za stenami Labyrintu." Podišiel k nemu a pozrel naňho. ,,Jednoducho si zbabelec," zopakoval Thomas. Gallym akoby prešiel diabol a pravou rukou udrel Thomasa do sánky. Thomas od bolesti a šoku spadol, ale postavil sa a chcel mu vrátiť úder, ale Thomasa zachytil Newt a Gally sa ani nepohol, aby ho udrel. Iba si utrel ruky do trička a kývol na stráže.

,,Zatvorte ho do lochu. Bude tam sedieť po zvyšok noci a dňa. Dostane len chlieb a vodu," prikázal a odišiel od ohniska. Newt pustil Thomasa a udrel ho dlaňou po temene.

,,Ty si taký sprostý, Thomas," pokarhal ho. ,,Tak poď."

Chytil ho za rameno a donútil k pohybu. Thomas trhol ramenom, ale nepomohlo mu to. Newt mu stisol ruku a z Thomasa vyšiel bolestný ston. Bez slov sa pohol. Keď sa Newt a Thomas vzdialili od ohniska, Anne si povzdychla a pokrútila hlavou. Nechápala, prečo Thomas musí robiť stále problémy. Mal však pravdu...

Gally za tie roky, čo tu bol, nepohol ani prstom a nesnažil sa odtiaľto Keď však prišiel Thomas a ona, všetko sa zmenilo. Ona je teraz bežkyňa a spravila za ten krátky čas toho veľa. Minho, ona a Thomas dokázali zabiť Plačlivca a ešte k tomu nájsť východ.

Len potrebovali čas. Museli vymyslieť plán, ako sa dostať preč z Labyrintu. Ten tajomný predmet bol kľúčom. Ani ona a určite ani nikto iný, tu nebude len tak sedieť ako päť peňazí. Chce dokázať, že sa naozaj snažia dostať sa preč. Či to bude s Gallym na čele, alebo bez neho.