Kráčali po piesku a slnko na nich strašne pálilo. Mali málo zásob vody a museli ňou šetriť. Prešli niekoľko kilometrov, keď si dali pauzu na oddych. Winstona položili na piesok a všetci sa posadili na kamene a začali jesť a piť. Thomas a Teresa sa rozprávali, Anne podišla ku Newtovi, ktorý sa opieral o múr.

,,Pekný výhľad, že?" ozvala sa vedľa neho. Usmial sa a pozrel na ňu.

,,Teraz si nejaká vtipná, nezdá sa ti?"

Pokrútila hlavou. ,,Nie, len chcem zmierniť naše myšlienky, aby sme nemysleli na to, čo sa môže stať."

,,Tak sa ti to darí na výbornú," poznamenal.

,,Naozaj?"

,,Nie."

Obaja sa zasmiali. Ale Anne nakoniec zvážnela. ,,Potrebujem ti niečo povedať."
Zadíval sa na ňu. Za ten čas si všimla, že znervóznel a je neistý. Ale ona nevedela, kvôli čomu.

,,Čo sa deje?"

Anne prehltla hrču a pozrela sa na rozprávajúcu Teresu a Thomasa.

,,Spomenula som si na všetko. Spomenula som si na to, prečo sme prišli do CHAOS-u. Že sme chceli len zachrániť ľudstvo. A pamätám si aj na teba.

,,Naozaj? Veď aj ja na teba pamätám, keď si prišla do Fleku."

Anne pokrútila hlavou. ,,To, že si si spomenul, nič neznamená. Tebe nedali žiadne spomienky, tebe ich vymazali. Ale mne niečo spravili, že to vyzeralo, akoby som sa zobudila zo sna. Ale ja som si na všetko spomenula," odkryla si vlasy a ukázala Newtovi boľavé miesto, ktoré stále štípalo.

,,Toto mi spravili, a preto sa mi všetko vracalo. Som z toho zmätená, Newt," pozrel sa na ňu a mal v očiach slzy. Rukou ho pohladila po ramene a podržala ju tam.

,,Newt, my sme ešte pred labyrintom spolu chodili. Boli sme pár," povedala Anne a čakala na Newtovu reakciu, ale keď chcel niečo povedať, ozval sa výstrel. Anne sa pozrela odkiaľ to prišlo a uvidela Winstona, ktorý bol na štyroch a kašľal. Pribehli k ostatným.

,,Prosím," prosil a naťahoval sa po pištoľ, ktorú mal v rukách Kastról. ,,Prosím, zabitie ma." Thomas k nemu pribehol spolu s Teresou, ktorá mu bola v pätách.

,,Winston, si v poriadku..." nedopovedal, keď z ničoho nič, Winston začal kašľať a vyšla z neho čierna krv. Spadol na chrbát a utrápenie sa pozrel na ostatných. Pozeral sa pomedzi slzy, ktoré sa mu tvorili v očiach. Natiahol sa rukou po pištole.

,,Prosím, zabitie ma. Nedovoľte sa mi zmeniť na tu príšeru..."

Jeho slová vyzneli ako prosba. Všetci mali v očiach slzy, lebo pochopili, že stratia ďalšieho člena, ktorý bol medzi nimi od začiatku. Pozorovali, ako bojuje sám so sebou. Nakoniec sa Newt pohol a chytil do ruky pištoľ, ktorú zobral od Kastróla. Podišiel s ňou ku Winstonovi. Kľakol si pri ňom a chytil jeho ruku, a vložil mu ju do ruky.

,,Ďakujem, Newt. Ďakujem," zašepkal vyčerpane a udychčane Winston. Pozeral naňho s bolesťou v očiach.

,,Zbohom, Winston. Bol si dobrý kamarát," rozlúčil sa s ním Newt a vstal. Obišiel všetkých, zobral tašku a odišiel. Anne nedokázala v očiach udržať slzy, ktoré sa jej pomaly ronili dole po lícach.

Nedokázala sa naňho ďalej dívať, tak tiež odišla. Za ňou pomaly kráčali ďalší, bez slov... Každého to strašne bolelo a vedeli, že sa to malo stať. Winston by nevydržal tú cestu, zomrel by. Či by vykrvácal, alebo dostal vírus, určite by sa z týchto vecí nedostal.

Prešli pár metrov, až napokon počuli výstrel. Po Anninom chrbte prešiel mráz. Nakoniec dovolila svojim slzám, aby jej zmáčali líca. Mlčali. Nedokázali so sebou komunikovať. Nakoniec, nastal večer a všetci si sadli pred oheň, ktorý založili, aby zohriali svoje stuhnuté tela.

,,Ľudia, hovoril som si, že to nikdy nepoviem... Ale strašne mi chýba Flek," ozval sa Kastról.

,,Nedokážem to pochopiť, ale sme imúnni a Winston sa nakazil. Sme vážne imúnni, aby sme sa zachránili pred vírusom?" spýtala sa Daisy.

,,Možno nie sme všetci imúnni," odpovedala Teresa.

,,A čo keď niektorí áno?" spýtala sa tentoraz Anne a dívala sa na každého. Naozaj ju to trápilo. Čo keď ona nie je imunná a dokáže sa nakaziť? Čo potom spraví? Odstrelí si hlavu, alebo sa premení na príšeru?

,,Tak to musí byť zázrak, aby sme vedeli, že sme imúnni," ozval sa Newt a ona sa naňho pozrela. Díval sa na oheň, ale nepozrel jej smerom.