Odo dňa, keď objavili východ, prešli už tri dni, no stále tu niečo nehralo. Anne rozmýšľala, ako sa dostanú von. Ale za tie tri dni sa toho stalo veľa. Gally na druhý deň každého presviedčal, aby nešli za steny Labyrintu. Pár Flekárov súhlasilo, no tí, čo chceli odtiaľto vypadnúť, mali iný názor. Preto, keď Thomasa pustili, museli porozmýšľať nad plánom.

Bolo ich len trinásť, ale stále nemali plán ako sa dostať preč tak, aby si to nevšimol Gally. No v jeden večer sa niečo stalo. Brány sa nezatvorili, ako to bolo v pláne. Každý sa už obával o svoj život. Plačlivci chodia von až večer, a keď bude otvorená brána, každého Flekára zabijú.

Všetci pribehli ku bráne a zisťovali, čo sa deje. Najbližšia polhodina sa niesla v znamení zmätku. Hoci svetlo sa od rána viditeľne nezmenilo, aj tak sa zdalo, akoby sa nad Flekom rozprestrela tma. Newt a Alby zhromaždili dozorcov, rozdelili im úlohy a prikázali im, aby svoje skupiny do hodiny priviedli do Usadlosti.

Stavitelia od Gallyho dostali rozkaz postaviť pri všetkých štyroch dverách barikády. Nakopili ich medzi otvorené steny a čo najlepšie stĺkli dokopy. Bariéry boli škaredé, úbohé a Anne mala pri pohľade na ne zimomriavky, lebo vedela, že Plačlivce nezadržia. Prešla hodina, keď sa okolie zmenilo na noc a Anne sa zazdalo, že odkiaľsi z hlbín Labyrintu počuje desivý ston Plačlivcov. Už bolo neskoro. Začali útočiť Plačlivce a tí, ktorí chceli prežiť, sa snažili zachrániť. Začali bojovať. Anne mala strach až v krku, keď bežala vedľa Newta a ostatných. Boli s nimi aj Daisy a Teresa.

Tieto dve dievčatá sa obetovali, aby prežili spolu. Anne mala za to s nimi dobrý vzťah. Vbehli do kukurice a boli potichu, ale Plačlivec chytil jedného Flekára, preto sa rozbehli preč. Bežali po pastvine a za nimi Plačlivec. Ale Thomas zastal s oštepom v ruke.

Plačlivec zastal a Anne si ho viac obzrela. Bolo to čiastočne zviera, čiastočne stroj. Telo pripomínalo gigantického slimáka miestami pokrytého chlpmi, lesklého od slizu a groteskne pulzujúceho pri každom jeho nádychu a výdychu. Hlava sa nedala rozoznať od chvosta, na dĺžku meral zhruba dva metre, telo bolo hrubé, dlhé približne meter dvadsať.

Tu a tam vyčnievali aj náhodné rozmiestnené mechanické ramená s rozličnými koncovkami. Na niekoľkých boli pripevnené žiarivé svetlá, iné mali na konci dlhé hrôzostrašné ihly. Anne videla aj trojprsté klepeto, ktoré sa bez zjavného dôvodu otváralo a zatváralo. V nose ju pošteklil silný zápach zhoreniny, odporná zmes prehriatych strojov a spáleného mäsa. Nemohla uveriť, že by ľudia vyrobili čosi také príšerne a poslali to na deti.

,,No tak poď!" zakričal.

,,Thomas, nerob to!" kričala Teresa.

Ale Thomas ju nepočul a díval sa na Plačlivca, ktorý vydával desivé zvuky a hrozivo udieral chvostom. Zozadu niekto hodil oštep a ten sa zapichol do hlavy Plačlivca. Pribehol k nim Alby, Minho a Winston.

Vtedy sa rozbehli do miestnosti, kde mali poradu a snažili sa byť potichu. Plačlivci im chodili po hlavách a chceli sa dostať dovnútra. No potom jeden z nich chvostom udrel do strechy zo sena a kus z nej odpadol. Všetci, ktorí pod ňou boli, sa z jej zvyškov snažili dostať von. Anne bola prikrčená pri Newtovi, ale nevšimla si, že za ňou sa vynoril chvost a ten ju chytil okolo pása. Vykríkla, keď ju začal ťahať a chytila sa akejsi vytŕčajúcej dosky. Newt si to všimol a rozbehol sa k nej. Chytil jej obe ruky a ťahal ju späť.

,,Anne! Drž sa! Nemôžeš predsa zomrieť!" kričal a ťahal čoraz silnejšie.

Pribehli k nemu Minho a Thomas. Rovnako aj Daisy a Teresa. Všetci pomáhali, aby Anne zachránili. Z chvosta Plačlivca zrazu vyšla ihla, ktorá sa chcela zapichnúť do Anne. Ale zareagoval na to Alby, ktorý vytiahol hrubú palicu a začal ho po chvoste udierať tak silno, že železný chvost odpadol, a tak sa Anne zachránila. Normálne nedokázala dýchať. Tušila, že raz to príde, že zomrie, ale nemyslela, že tak skoro. Zvieralo jej z toho žalúdok. Veľmi sa bála. Skoro by sa rozplakala, keby sa nedívala do Newtových očí. Vtedy, keď chvost odpadol a ona mala voľný pás, sa ocitla v Newtovom náručí.

Ale tentoraz ďalší chvost Plačlivca chytil Albyho a vytiahol ho von. Thomas vykríkol, ale keď sa dostal von z miestnosti, Plačlivci boli preč a všetko okolo nich horelo, Budovy z dreva boli zničené. Odniekiaľ sa vynorili ďalší Flekári na čele s Gallym, ktorý si to namieril presne ku Thomasovi.

Keď k nemu pribehol, zdvihol ruku a jeho päsť sa stretla z Thomasovou tvárou. Anne podskočila o trochu ďalej a bola pri Terese a Daisy, ktoré ju upokojovali. Newt a Minho držali Gallyho, ktorý chcel zase zaútočiť na Thomasa a kričal naňho: ,,Je to tvoja vina, Thomas! Tvoja vina! Alby by ďalej žil, keby si do toho nezasahoval!"

Chvíľu trvalo, kým sa Thomas zodvihol a v ruke držal železnú ihlu, ktorá ležala pohodená na zemi. Bolo na nej písané C.H.A.O.S., (CELOSVETOVÁ HROZBA: AKTIVAČNÉ ODDELENIE SMRTI) tak, ako na každej veci, ktorá sa dostala zvonka. Zatiaľ, čo Gally kričal, že to je jeho vina, Thomas sa k nemu otočil.

,,Keď je to moja, tak si potrebujem spomenúť."

Bol to len malý moment, keď si to všimli a pochopili, čo chcel tým povedať, ale Thomas mal zapichnutú ihlu do stehna a začal kričať, zmietať sa, a potom sa jeho telo skrútilo do klbka. Anne sa nedokázala nadýchnuť. Newt a Chuck k nemu pribehli a zapichli mu smútočné - sérum.

Pred ňou bol chlapec, ktorý stonal od bolesti a k tomu, bol jej kamarát a stále bude. Bolesť Thomasa po pár minútach prešla a on pomaly vstal s pomocou Newta a Chucka. Chvíľu bol mimo, lebo sa mu krútilo okolie, potom zažmurkal a spamätal sa. Anne ho pozorovala a všimla si, že sa mu trasú ruky a každého si obzeral akoby mu do hlavy zasvietilo svetlo spomienok.

,,Thomas?" oslovila ho Teresa. ,,Si v poriadku?" Všetci mlčali a čakali, čo Thomas spraví, ale on sa otočil chrbtom každému a pozeral na horiaci Flek. Po chvíli sa ozval.

,,Som úplne v pohode, len ma bolí hlava. Musíme sa odtiaľto dostať, lebo sa potom Plačlivci vrátia a každého po jednom zabijú. Zoberte všetko, čo potrebujeme. Jedlo, vodu, zbrane a oblečenie. Vyrážame ráno."

Otočil sa ku Gallymu. ,,A kto nechce z Fleku odísť, nech tu pokojne ostane a umrie. Poďte všetci." kývol hlavou smerom k osade. Začali odchádzať. Podišiel k nej Newt a rukou ju objal okolo ramien. Kráčali vedľa seba a nemuseli medzi sebou vôbec komunikovať. Boli ešte stále vystrašení. Báli sa, že sa Plačlivce zase vrátia a zabijú ich.

Nateraz síce ustúpili, ale aj tak vedeli, že sa vrátia. Vedeli. Anne mala strach, preto tí, čo súhlasili, radšej spali pri sebe, keby sa niečo stalo. Newt ju po celý čas držal za ruku a upokojoval, že všetko bude v poriadku a už sa nemusí báť. Anne si nevedela predstaviť smrť takým strašným spôsobom. Trápilo ju aj to, že si kládla za vinu, že Alby sa za ňu obetoval. Zaspávala so strachom.