Hermiona bola na druhý deň ráno v obchode, aby kúpila niečo na jedenie, keď mali prísť Harry s Ginny a malým Jamesom. Kúpila aj čokoládu, ktorú si pamätala, že mal James kedysi rád. Potom sa vrátila do bytu a všetko nachystala na stôl. A čakala.

Ozval sa zvonček pri dverách a ona vedela, že sú to Potterovci. Harry určite prinútil Ginny, aby prišli normálne a nie len tak sa premiestnili do domu Hermiony.

„Ahojte," Hermiona sa pokúsila o úsmev. Harry držal za ruku Jamesa, ktorý sa usmieval na svoju krstnú mamu. „Poďte ďalej," pozvala ich dnu.

Vyzliekli si kabáty a vyzuli si topánky a automaticky išli do jej obývačky. James sa vrhol na čokoládu a potom sa pozrel na Hermionu. „Nemáš tu žiadne hračky, krstná?"

„Nie, momentálne nemám," odvetila mu. „Ale som rada, že si prišiel."

„Prečo tu nemáš žiadne hračky? Mala si ich tu veľa," vravel James trocha zmätene.

Hermiona si k nemu kľakla a pohladila ho po líčku. Bol taký ako si ho pamätala, len trocha väčší. Zabolelo ju, že ho vyše roka nevidela. Mala ho veľmi rada. Vyzeral presne ako Harry, len oči mal hnedé ako Ginny. „Mrzí ma, že tu žiadne nemám. Môžeme ísť nabudúce spolu nejaké kúpiť, čo povieš?"

„Dobre," prikývol. „U babičky je veľa hračiek a aj ty si mala veľa hračiek."

„Kúpime ich," usmiala sa na neho.

„James, poď si sadnúť, krstná tu nemá hračky, lebo všetky poslala do nebíčka," povedal mu Harry. James prikývol a išiel si sadnúť k otcovi.

„Všetky?" spýtal sa.

„Úplne všetky," prikývol Harry.

„Môžeme aj my poslať nejaké hračky do neba?" spýtal sa opäť James.

Hermione i Ginny vyhŕkli naraz slzy. „Och, James..."

„Chcel by si poslať nejaké hračky do neba?" spýtal sa Harry svojho syna a usmial sa na neho.

„Áno, mám ich veľmi veľa. Tak by som mohol a možno aj Freddie by mohol, alebo Vicky. Aj oni majú veľa hračiek. Domi nie, ona sa s hračkami moc nehrá," vysvetľoval im všetkým James. „Tak pošleme hračky do neba?"

„Áno, určite," usmial sa na neho Harry.

Ginny sa zahniezdila v kresle a pozrela sa na Hermionu a potom siahla po čokoláde a vzala si pár tabličiek. Hermiona si to všimla a prekvapene sa na ňu pozrela. „Nechceš mi niečo povedať?"

„Prečo?" Ginny sa zatvárila akoby nič.

„Poznám ťa, Ginny Potterová, viem, že štandardne čokoládu neješ," zamračila sa na ňu Hermiona. „Takže to vyklop? Ako dlho to viete a ako dlho ste mi to nepovedali?"

„Vieme to asi dva mesiace," povedala Ginny úprimne. „A nechcela som ťa tou správou raniť."

„To sa nedá tajiť stále," odvetila jej Hermiona. „A veď," pozrela sa na priateľku a na najlepšieho priateľa. „Je to úžasné. Veľmi vám gratulujem."

„Ďakujeme," usmiala sa na ňu Ginny a natiahla k nej svoju ruku. „Už to nevie iba Ron."

„Mali by ste mu to tiež povedať. Som si istá, že sa bude tešiť," usmiala sa na nich Hermiona.

„Povieme mu to, aj tebe sme to chceli dnes povedať," riekol Harry. „Sme radi, že sa tešíš."

„Áno, odteraz si už nebudem držať odstup," prisľúbila im. „Budem skvelá krstná mama a teta. Veľmi sa na to malé teším."

„Áno, budem veľký brat," uvedomil si malý James o čom sa rozprávajú.

„To je skvelé," usmiala sa na neho Hermiona.

„Chcel by som bračeka," zazíval James a potom si vzal čokoládu. „A ty už nebudeš mať iné deti, krstná?"

Hermionu prekvapila jeho otázka a nevedela vôbec, ako zareagovať.

„James," pokarhala ho Ginny. „Nemôžeš sa pýtať také veci."

„Aha, prepáč, krstná," ospravedlnil sa jej chlapček.

„To nič, zlatko," Hermiona sa na neho pozrela a potom pokrútila hlavou. „Asi ťa sklamem, chrobáčik, ale ja deti mať nebudem."

V miestnosti zostalo smutné ticho.

***

„Ahoj," Ginny zaklopala na dvere Ronovej izby a potom vošla dnu. Ron sedel znova pri okne, v rukách mal rámček s fotografiou a keď vošla otočil sa za jej hlasom.

„Ahoj," odzdravil ju.

„Nechcel by si ísť so mnou pozháňať posledné vianočné darčeky?" spýtala sa ho trocha s obavou v hlase. Bola pripravená na jeho odmietnutie, ale predsa len sa k nemu snažila správať ohľaduplne a vždy volila tie správne slová, aby ho nezranila.

„Nikdy sa nepoučíš?" spýtal sa a nadvihol obočie.

„Poznáš ma," žmurkla na neho. „Tak čo povieš? Nehovor mi, že všetko máš."

„Nemám nič pre Hermionu," uvedomil si Ron.

„Takže ideš?"

„Áno, iste, prezlečiem sa. Počkáš ma, prosím dole?"

„Iste," prikývla a usmiala sa. „Som rada, že pôjdeš so mnou. Pretože nemám vôbec nápad na to, čo kúpiť Harrymu. Pomôžeš mi."

***

Ron a Ginny zamierili do nákupného centra. Ginny chcela Harrymu kúpiť nejaký pekný sveter a Ron nevedel vôbec, čo kúpiť Hermione. Už nebolo pre nich zvykom nakupovať iba v Šikmej uličke, odkedy Ginny raz objavila totálne nákupné centrum a totálne sa nezamilovala do nakupovania oblečenia.

Po dvoch hodinách našli pre Harryho správny sveter a Ginny kúpila Jamesovi nejaké oblečenie. Potom vymýšľali, čo by mohol Ron kúpiť Hermione. Ginny navrhla voňavku, ale to Ron zamietol ako málo osobné.

„Čo by jej urobilo radosť?" spýtala sa Ginny.

„Vážne sa pýtaš?" nadvihol obočie.

„Ja fakt neviem," povedala mu smutne.

„Zajtra sa prejdem do Šikmej uličky ešte, možno ma osvieti. Teraz som už celkom unavený. Pôjdeme domov?" spýtal sa jej.

„A neskočíme ešte na kávu?"

„Ginny, nemám veľmi na kávu chuť..."

„Tak si dáš čaj, alebo kakao, poď," ťahala do veľkej kaviarne na poschodí. Ron mal chuť ju prekliať, ale nakoniec chápal, že to robí pre jeho dobro, aby nebol stále iba zatvorený doma.

Vybrala stôl v rohu a usadili sa. Objednal si zelený čaj a Ginny kávu bez kofeínu.

„Prečo piješ kávu bez kofeínu, však to musí byť hnusné," spytoval sa Ron.

„Je to pitné, neboj sa," ubezpečila ho. „Ale istý dôvod to má."

„Aký?"

„Vieš, Ron," Ginny sa na neho zadívala, „budeš znova strýko."

Ron na ňu vyvalil oči. Potom sa zasmial a potom mu po tvári stekala slza. „Tak to je..."

„Prepáč..."

„Ginny, prečo sa ospravedlňuješ? Veď to je skvelá novina," povedal jej Ron, ale veľmi vážnym tónom.

„Naozaj?"

„Samozrejme," pokúsil sa o úsmev. „Harry musí byť v siedmom nebi."

„Je," prikývla. „Chcel ti to povedať on, ale ja som predsa tvoja sestra a..."

„Ginny," chytil ju za ruku. „Vážne mám z vás radosť.

„Vďaka, Ron," zotrela si Ginny slzu, ktorá jej tiekla po líci. 

Pozn. autorky:

Ahojte, príbeh sa pomaly ale iste blíži ku koncu :) má iba desať kapitoliek ... takže naozaj ostávajú už iba tri :) snáď sa Vám páči aj naďalej :)