Mnoho rokov ubehlo odo dňa, kedy sa jedna éra našich životov skončila, a tá druhá začala. Od vojny. Od vojny, ktorá zobrala ľuďom blízkych, priateľov, lásku.

Mala si zobrať aj mňa, ale nestalo sa tak. Nejakým omylom som tu stále bol, aj keď plesňou pokryté steny azkabanskej cely neboli práve najlepším prostredím na začatie nového života. Na začatie od nuly.

Nik ma nechodil navštevovať a ja som o nikoho prítomnosť v tej mojej ani záujem nemal. Chcel som byť sám, dožiť tento život a potom, ako sa hovorí, odpočívať v pokoji, aj keď som si nebol dvakrát istý, že ma ten pokoj po smrti bude čakať.

Jedol som málo, občas som si ovlažil jazyk, ale ani keby som výslovne prahol po nejakých živinách, nebolo by mi dopriate, keďže tieto pochutiny robené pravdepodobne mixovaním škriatkov či kentaurov, sa naozaj nedali jesť.

"Desať minút," začul som strážnikov hlas a následné štrnganie kľúčov. Ani som sa nenazdal a dvere cely sa po dlhom čase opäť otvorili a dnu vošla mladá žena.

Oči ma klamú, pomyslel som si hneď po jej príchode, pretože som vôbec netušil, že ju ešte niekedy stretnem. Kdekoľvek, nieto ešte tu. Nemyslel som si, že by ma mohla chcieť ísť niekedy navštíviť.

Sadla si na zaprášenú stoličku s čiernym poťahom, ktorá stála umiestnená priamo oproti vŕzgajúcej posteli, na ktorej som sedel pre istotu ja. Očividne jej však nevadil tento neporiadok a zlé hygienické podmienky. V ruke zvierala akúsi obálku a môj vnútorný pocit mi nahováral, že ju prišla doručiť mne.

A nemýlil som sa. Naozaj bola určená mne, keďže na obálke bolo písané moje meno akýmsi škrabopisom, ktorý som však rozlúštil. Keď ste bývalým profesorom, prečítate všetko. Tie niektoré škrabopisy mojich bývalých štufentov boli teda naozaj hrozivé a mal som pocit, že by som im radšej mal useknúť prsty, než im známkovať nejaký test, ktorého odpovede boli tým najťažším hlavolamom pod slnkom.

"Toto je pre vás," povedala ako prvé a do rúk mi položila obálku. Nečakala, kým ju otvorím, jednoducho hovorila ďalej. "Je to prepúšťací list, ktorý schválil sám Minister mágie," postavila sa zo stoličky a prešla ku dverám cely. Napokon jej ani nebolo treba tých strážnikových desať minút, ktoré jej mali slúžiť na návštevu. "Ste voľný, profesor," oslovila ma tak, a ja som netušil prečo. Zaskočilo ma to. "Využite tú možnosť dobre," dopovedala a už jej nebolo.

...

Moje vlasy už neboli také mastné, ani také dlhé. Boli o podstatne kratšie a šedivejšie. Stával som sa každým dňom starší a starší, čo sa odrážalo aj od môjho vzhľadu, ale na tom napokon ani tak veľmi nezáležalo. Zmenil som sa najmä vo svojom vnútri a zmieril som sa s faktom, že som dostal novú šancu na život, ktorá by sa aj zišla celkom využiť.

Práve som mal namierené do istého domčeka na kraji Londýna, v ktorom údajne býva osoba, ktorej som niesol menšiu kyticu kvetov za účelom poďakovať sa za to, že mi priniesla správu o mojom prepustení a povedala mi, že sa mám chopiť novej šance na život.

Kráčal som, stále som kráčal, až som sa ocitol pred dverami malebného domčeka. Trikrát som zaklopal a čakal som, kedy a či vôbec mi tie dvere niekto otvorí.

Napokon som sa však dočkal a dvere otvorila práve tá osoba, ktorej som sa dnes prišiel srdečne poďakovať. Tá takmer otvorila ústa, keď ma zbadala a popravde som sa jej ani nečudoval. Tá zmena bola jasne viditeľná a určite som musel pôsobiť inak, než vtedy v cele Azkabanu, kde som pomaličky, ale isto umieral.

"Dobrý deň, Hermiona," oslovil som ju krstným menom, pretože som si nebol istý, či je stále slobodná, alebo vo zväzku. Až teraz som si uvedomil, aká je krásna a ako sa... podobá na Lily.

Nevedel som, či si prefarbila vlasy, ale zrazu nadobúdali ryšavý odtieň. Jej črty tváre boli podobné tými patriacimi Lily a tá múdrosť, láska a odvaha, tie vlastnosti, ktoré jej kolovali v žilách, zvykli kolovať aj v láske môjho života a ja som odrazu nadobudol pocit, že je Hermiona jej náhradníčka, že ona je tou láskou môjho života, ale vedel som aj, že by to nemalo cenu, pretože zrazu som zazrel obrúčku lesknúcu sa na jej pravom prstenníku.

"Pán profesor, ste v poriadku?" spýtala sa ma starostlivo a chytila ma za lakeť. Asi mi niečo hovorila a ja som nevnímal. Prebral som sa napokon zo zamyslenia a začal dom vnímať ju ako ju, Hermionu Grangerovú, a nie ako moju dávnu zosnulú lásku, ktorej ja som však láska nikdy nebola.

"Pardon," ospravedlnil som sa nahanbene a podal som kyticu kvetov do jej rúk, "zamyslel som sa. Toto je pre vás," hlavou som mykol smerom ku kvetom a na jej tvári sa objavil priateľský úsmev. "Chcel som sa len poďakovať za to, že ste nabrali toľko odvahy a prišli za mnou, po tom všetkom, čo som spôsobil. Dali ste mi kúštek optimizmu, keď ste mi povedali, aby som sa chopil novej šance na život, a tak som aj napokon spravil," teraz som sa usmial aj ja.

Najskôr asi hľadala vo svojej mysli slová, ktoré by v túto chvíľu mala použiť, ale potom prestala rozmýšľať a povedala to všetko od srdca: "Som rada, že ste sa jej chopi a nevzdali ste sa kvôli zážitkom z minulosti. Všetci sme toho veľa zažili a všetci sme sa museli po vojne pozbierať, a som rada, že ste to napokon zvládli aj vy. Každý z nás v živote urobil nejakú chybu, ale musíme si odpustiť a ísť ďalej," vravela úplne presne ako ona a ja som sa mohol len diviť.

Tá podoba sa nedala zaprieť. Mal som pocit, že ona bola stvorená na to, aby ochraňovala Pottera a napokon pomohla aj mne samotnému. Aj Lily by tak urobila. Akoby niekto vedel, že da Lily obetuje a následkom toho nešťastne zahynie v troskách vlastného domu. Akoby sa opäť vrátila medzi živých, len v podobe mladej, večne nápomocnej Hermiony Grangerovej.

Dve ženy, ktoré mi pomohli. Dve ženy, ktoré vo mne prebudili city. Dve ženy ktoré mi dali šancu na život. Dve lásky môjho života prelínajúce sa do jednej.

Ahojte :) pripravila som si pre vás ďalšiu poviedku a po dlhšom uvažovaní som sa rozhodla, že vás čaká už len jedna a konečné poďakovanie. Skúšala som si začať rôzne páry, ale nevychádzalo mi to, nešlo to, a ja sa nechcem do ničoho nútiť.

Prajem vám krásne prežitie tohto mikulášskeho dňa a pevne dúfam, že ste si v čižmách nenašli cibuľu, zemiak či cesnak, ale chutné sladkosti, ktoré sa vám budú rozplývať na jazyku :)

Ďalšia, a teda posledná poviedka aj s konečným poďakovaním vyjde na Štedrý deň, prípadne deň predtým :* majte sa ❤