Dnes, výnimočne, žiadne vykecávačky, pretože som psychicky zničená z čakania na knihu, ktorá mi tak či tak zlomí srdce, čiže... Snáď sa vám nová kapitola bude páčiť ;) 

Gia

Vo svojej hlave som si túto chvíľu predstavovala už toľkokrát za uplynulých dvadsaťštyri hodín, že som nevedela, čo skôr. Opätok do gulí, sponka do oka alebo proste len udierať a fackovať dokým ten jeho neznesiteľne príťažlivý ksichtík nebude vyzerať aspoň trochu odpudzujúco a menej lákavo? Neznášala som ho za to, čo mi urobil, už zase, ale presne toto som myslela tou slabosťou.

AJ bol dokonalý príklad problému, vždy, keď som sa naňho pozrela, spomenula som si na tú nechutne chytľavú pesničku od Taylor Swift. Typom ako je on je nemožné odolať, stačí, aby povedali pár pekných slov, aké chceme počuť každá a už nás zase majú omotané okolo prsta. Keď som sa naňho teraz pozerala, na tie jeho prižmúrené oči, arogantný výraz, ktorý na ňom aj tak vyzeral sexy...

Schmatla som panáka, čo Ava nachystala pre nejakého zákazníka a kopla ho do seba. Takmer som sa hneď a zaraz povracala, keď mi stále nadurdený žalúdok pripomenul všetko to svinstvo, čo som do seba naliala včera, no musela som si niečím upokojiť nervy, schladiť telo, ktoré sa snažilo vymknúť spod kontroly nenávisťou poháňanej mysli.

„Čo chceš?" vyštekla som, dúfajúc, že to znie dostatočne otrávene. Sústreď sa, teraz to nesmieš pohnojiť! prehovárala som si do duše. AJ je ten najväčší druh svindžúra na tejto planéte a ty mu nesmieš dovoliť, aby ešte niekedy pokropil tvoju púšť. Tam nech zavlažuje tú Jessicy Vanovej!

„Gia, bejby, no tak, nerob z toho takú drámu, áno?" zatiahol tým svojím medovým hlasom. „Vieš, že s Jessicou to nič neznamenalo, len taký úlet. Ty si predsa-"

„Prisahám, že ak povieš ty si predsa moja jediná, priviažem ťa reťazou k nárazníku môjho džípu a povlečiem ťa až do Mexika, ty nechutný, klamársky šumichrast!" zasyčala som. „Naozaj čakáš, že ti ešte niekedy budem veriť? Podviedol si ma AJ, zase, to v sebe nemáš ani toľko úcty, aby si sa cítil previnilo?!"

Výborne, Gia, len tak ďalej! chválila ma tá feministka vo mne. Vždy ma neznášala za to, že som ju tak ľahko ignorovala a radšej počúvala svoje hormóny, ktoré pri AJ – ovi, povedzme si úprimne, zakaždým besneli. Neviem, čo na ňom bolo také omračujúce, možno to bol práve tento jeho nafúkaný spôsob, ktorým si bral všetko a všetkých, manipuloval nimi a zakaždým mu to prešlo.

Mala som šestnásť, keď sa táto moja podivná adikcia rozvinula a ako dievča, ktoré si každý všímal ako druhé, keďže Jade bola tá bláznivejšia, tá výrečnejšia, tá spontánnejšia, som si nemohla pomôcť, ale zabuchla sa do prvého, kto mi venoval viac pozornosti. A ešte keď to bol niekto ako AJ...Starší, dobre vyzerajúci, sexy a taký, čo si mohol vyberať zo zástupov dievčat.

Ja vlastne ani neviem, kedy sa to celé pokazilo, kedy som sa ja stala tou závislou, katastrofálne zamilovanou slepaňou, čo bezducho berie všetko, čo je jej ochotný ponúknuť, aj keď je to pod jej úroveň. V tej dobe sme sa poznali už rok, Isaac aj Lucas boli preč a AJ si dával rok pauzu od štúdia, aby najprv pochopil, čo chce so svojím životom vôbec robiť. Náhodou sme na seba narážali v parku, kam sme obaja chodili ráno behať a potom sme jednoducho bežali spolu, bez toho, aby sme niečo hovorili, iba zlaďovali spoločne kroky a potom šli obaja domov.

Po nejakom čase ma raz zaviedol na inú bežeckú trasu a skončili sme pred dverami kaviarne. Zdal sa mi milý a začínala som si uvedomovať, že či som ho možno len zle neodhadla, kopec chalanov v maturitnom ročníku predsa mali životný štýl alá pretiahnem všetko, čo nosí sukňu. Myslela som si, že vo vnútri je možno dobrý chalan, pozorný a ochotný sa zmeniť.

Jade bola jediná, ktorá vedela, že sa veci vyvíjajú takýmto spôsobom a priala mi to, hoci mi nikdy neušiel ten jej znepokojený pohľad, ako moja kamarátka mala potrebu ma upozorniť, že AJ nie je chlap na randenie, ale múdro mlčala, pretože sme obe vedeli, že by som ju aj tak nepočúvla. Jednoducho som si vtedy chcela spraviť vlastný názor a najskôr som už vtedy začínala byť tak trochu doňho a videla len svoju pravdu.

Netrvalo dlho a postupne sme si vypestovali zvyk, že po behu si vždy skočíme na kávu, prehodíme niekoľko slov, on sa bude odzbrojujúco usmievať a tváriť sa, že ho moje reči zaujímajú a ja budem v siedmom nebi, že sa konečne našiel niekto, kto ma skutočne počúva. Potom ma pozval von, na rande a ja som samozrejme súhlasila, vyraziť si predsa s AJ – om Rossom bolo ako vyhrať jackpot!

Od začiatku mi bolo jasné, že to pre mňa znamenalo viac ako preňho. Brala som to ako plnohodnotný vzťah, taký, kde sa držíte za ruky, túlite sa po sexe a určite nemáte ešte aj iných partnerov. Začínala som sa doňho zamilovávať a na jednu krátku, prekrásnu chvíľu som verila, že preňho je to rovnako.

Ibaže som ho potom prichytila s Jessicou Vanovou, mojou spolužiačkou.

A tá ho potom načapala so Cheryl Lodgeovou a Dani Castlovou.

Tak sa moja dokonalá predstava o AJ – ovi Rossovi rozpadla na kúsky a spolu s ňou aj moje úbohé teenagerské srdce.

Tým to však ani zďaleka nekončilo. Kvôli nemu som si potom už nikdy nedokázala nájsť vhodného frajera, vždy, keď som šla von s nejakým milým chlapcom, čo bol pozorný a neťahal ma do postele hneď po prvom rande, nedokázala som ich mať rada. Potrebovala som tetovania, piercingy, arogantné nadvihnutie jedného kútika a ten zlomyseľný lesk v očiach, ktorý nikdy neveští nič dobré. AJ ma načisto zničil, rovnako tak moje vyhliadky na normálny, romantický vzťah, aký som vždy chcela.

Potriasla som hlavou, aby som zahnala spomienky na minulosť a prekliatie, ktoré mi AJ spôsobil a prinútila sa venovať mu pozornosť. Dívala som sa na jeho tvár a prirovnávala tie božské črty niečomu nechutnému, odpornému, čo ma konečne prinúti nenávidieť ho a vidieť ho presne takého, aký v skutočnosti je – prekliaty svindžúr! Šlo to ťažko a myslela som si, že zase raz zlyhám, keď som za jeho ramenom zbadala vysokú postavu, ktorú by som bez tých blond vlasov nikdy nezaregistrovala.

Usmiala som sa na Cola takým širokým, úprimne šťastným úsmevom, že som sa ani nečudovala, keď nechápavo nakrčil obočie a až potom váhavo zdvihol kútiky, aby mi ho opätoval. Kašľala som na to, že mi AJ niečo hovorí, určite sa len zase snažil vymyslieť nejakú báchorku, vďaka ktorej by vyzeral lepšie a vykĺzla spoza baru.

„Ahoj!" zavolala som na Cola, chytila ho za ruku a skôr, ako stihol mozog zareagovať, stúpla som si na špičky a odhodlane pritisla pery na jeho.

Cítila som, ako prekvapene strnul, oči sa mu rozšírili a dlhé sekundy tam len tak stál, meravo ako socha a pravdepodobne si myslel, že som ešte väčší cvok než včera. Potom som však zacítila, ako sa pohol, dlaňami mi zovrel pás a pritisol ma k sebe, keď mi bozk opätoval. Odtiahli sme sa a len na seba civeli. Sakraaa, vážne som to práve spravila?!

„Na takéto pozdravy by som si zvykol," zatiahol s úsmevom.

„O tom ne-"

Nestihla som to dopovedať, keď ma ktosi prudko schmatol za lakeť a zvrtol tak prudko, až som zavrávorala na opätku. Cole ma pohotovo zachytil a rovnako ako ja len nechápavo civel na AJ – a funiaceho a blčiaceho od hnevu.

„Čo máš, do riti, za problém?!" skríkla som a bolo mi jedno, či máme obecenstvo alebo nie.

„On sa ťa nemá, čo chytať," zaškrípal zubami.

„Nie, AJ, to ty sa ma nemáš, čo dotýkať, už viac nie," zavrtela som hlavou. „Celé tie roky si ma len využíval, vedel, že pre teba vždy budem mať slabé miesto a keď ťa už nebavilo dobývať, prišiel si ku mne, povedal pár pekných slov a keď som ťa omrzela zase ja, šiel si o dom vedľa, k Jessice."

„A pravda je taká, že už ma to nebaví. Som unavená, že sa ku mne takto správaš, že si ma nikdy nebral ako nič viac než len záložný plán, kým ja som si naivne myslela, že možno ma máš rád. Netvrdím, že je to pre mňa ľahké, zrejme nikdy neprestanem porovnávať iných chlapov s tebou... No je načase, aby som začala žiť svoj život a teba v ňom už nechcem, nie, ak konečne nedospeješ a neuvedomíš si, čo, do pekla, chceš AJ."

Trhane som sa nadýchla a stále tak trochu neverila, že som to povedala, že som mu povedala presne to, čo som si cvičila pred zrkadlom toľkokrát predtým a nakoniec nikdy nenašla silu. Uvedomila som si, že Cole ma stále drží, jeho prítomnosť ma držala pri zemi, pri zmysloch, aby som sa za žiadnych okolností nevrhla AJ – ovi do náručia, ako by som to najskôr bola urobila.

AJ vyzeral, že bude každú chvíľu pľuť oheň. „Fajn!" vyprskol.

Aj nejakú minútu potom, čo vyletel z dverí a ani sa neobzrel, som nebola schopná pohnúť sa z miesta. Cítila som, že niekoľko ľudí zíza naším smerom, hlavne teda Ava, ktorá mala otvorené ústa od úžasu a nevnímala, že jej z preplneného krígľa vyteká pivo. Potom som sa konečne slobodne nadýchla, do uší mi udrela hudba a hluk baru okolo, ktoré som predtým zatlačila do pozadia. Pomaly som sa otočila na Cola.

Hľadel na mňa akosi znepokojene, úzkostlivo, ako keby sa bál, že každú chvíľu prepuknem do plaču alebo sa za ním možno rozbehnem a odprosím ho. Jedna moja časť, tá, o ktorej som hovorila, že na AJ – a nikdy nezabudne, nad tým aj rozmýšľala, ale zvyšok bol stále priveľmi omámený z toho pocitu, že som konečne zlikvidovala najväčšiu prekážku v mojom živote.

„Si...v poriadku?" zaujímal sa.

„Popravde?" nadhodila som. „Nikdy som sa necítila lepšie. Ja – Do pekla, stále neverím, že som mu to povedala!"

„Zvládla si to," zazubil sa na mňa. „Jade by bola pyšná." Zasmiala som sa, ach áno, tá, keď sa to dozvie, najskôr usporiada párty!

„Keď už sme pri tom..." Zalovil v zadnom vrecku a podal mi môj mobil, ktorý som tak neuvážene zabudla v jeho byte.

„Ďakujem." Obzrel som sa smerom na Avu, ktorá poctivo makala za pultom. „Rada by som zostala a pokecala, ale tuším by som mala ísť pracovať. Už som im aj tak narobila dosť veľkú šou."

„Ja..." vyhŕkol a pevnejšie mi zovrel ruku. Vyčkávajúco som nadvihla obočie. „Myslíš, že... Mohli by sme ešte dnes niekam zaskočiť? Chápeš, ako moja kompenzácia za to, že si mi vypila všetok alkohol a takmer ma zamordovala lodičkou..."

Zasmiala som sa. „Končím o polnoci." 

Tááákže? Pocity, myšlienky...? Cole sa nakoniec ukázal a vyzerá to, že bude aj tá kompenzácia, len... v akom zmysle? :D