Ahoooj, tak sa ozývam s predposlednou časťou TBND :D Hej, dobre čítate, už predposledná časť :3 Nemala som v úmysle to nejako výrazne naťahovať, už môžem spokojne spávať, že som týmto dvom dopriala aspoň nejaký priestor a priblížila vám ich príbeh. Uznávam, že kapitola je taká všelijaká, skôr fádna ako zaujímavá, ale tak snáď si v nej nájdete aspoň niečo, čo sa vám bude páčiť :) 

Enjoy! 

 Cole

Ed Sheeran. Like alebo Hate?

Ak mi teraz povieš, že ani trochu nemáš rád Lego House, tak je to, skončili sme. Nemôžem spať s niekým, kto nedokáže oceniť trochu zmysluplného textu!

Mobil mi neustále vibroval a upozorňoval ma na nové správy, ktoré chodili približne každých päť sekúnd. Snažil som sa hneď neodpovedať na všetky, bol som v práci a naozaj som sa snažil niečo robiť a nie sa len pofľakovať ako Kai.

Lenže, keď sa na mňa zamračil a zavrčal, aby som s tým konečne niečo urobil, pretože ho bolí hlava, chňapol som po telefóne a uškrnul sa, keď som uvidel, že všetky esemesky sú od Gie. Pred dvoma dňami, keď som od nej odchádzal, pretože som potreboval ráno vstať skoro a ísť do hotela a keby som s ňou bol ostal...No, povedzme, že by sme sa k spánku dostali jedine v prípade, že by sme obaja omdleli od vyčerpania, Gia schmatla môj mobil a naťukala tam svoje číslo so slovami, že teraz sa jej už určite nezbavím.

Odvtedy sme si neustále písali.

S prihlúpym úsmevom som sa oprel bokom o recepčný pult, za ktorým som stál a pustil sa do odpisovania.

Like. Orientujem sa skôr rockerským smerom, ale okej, priznávam, vypočujem si aj solídne slaďáky.

Správna odpoveď! odpísala takmer okamžite. Máš povolenie aj najďalej zavlažovať moju púšť! Rozosmial som sa. Toto dievča ma naozaj raz zabije.

Je zavlažovanie na programe aj dnes? Mne sa zdá, že existuje nejaká šanca prehánok...

Ty... Počkať, vážne sa so mnou snažíš SEXESEMESKOVAŤ?!

Cole sexy-chlapec-od-vedľa Erickson, som pohoršená!

A zároveň vzrušená. Pokračuj...

„Ten tvoj úsmev sa mi nepozdáva," ozval sa Kai a skúmavo na mňa prižmúril oči. „Že ty si niekoho zbalil?"

„Sklapni, Kai!" zahriakol som ho, pretože ma nijaká iná odpoveď nenapadla.

Celkovo som nerád rozprával o svojom súkromnom živote, jediný, kto zo mňa pravidelne páčil nejaké novinky bola Skye a tej som to odmietnuť nemohol, pretože to bola moja sestra a ja som vedel, že skôr či neskôr by som jej to aj tak všetko vyklopil a žiadal od nej nejakú radu. S chalanmi to ale bolo iné, Kai aj Jasper boli odo mňa mladší, stále sa správali ako rozbláznené deti, ktoré ak sa dopočujú, že som si niekoho našiel, budú chcieť počuť šťavnaté detaily a na to som vážne nemal náladu.

Kai sa na mňa spokojne zazubil, odrazu zabudol na svoju desnú migrénu aj na fakt, že je taký unavený a ubolený, že nevie poriadne ani rozprávať a obdaril ma pohľadom, ktorý jasne hovoril, že z mojej strohej odpovede všetko vyčítal a chce počuť viac.

„Nie," namieril som naňho varovne prst, „nič ťa do toho nie je, takže sa ani nenamáhaj niečo zo mňa vytiahnuť. Nič ti nepoviem."

„Páni, tá musí byť vážne dobrá, keď si ju takto strážiš," prehodil len akoby mimochodom. Zastonal som, keby ten len vedel...

Vďakabohu sa zo svojej obednej prestávky vrátila Zoey a ja som využil svoju príležitosť a vzdialil sa z dosahu Kaiovho nafúkaného pohľadu, ktorý ma pekne štval. S mobilom v ruke som sa prešmykol do malej miestnosti pre zamestnancov, ktorá predtým slúžila skôr ako sklad nepotrebných vecí. Tam za mnou hádam nikto nepolezie, pre istotu som však zamkol dvere a klesol na úzku starú pohovku, ktorá sa tam ako jediná vošla.

Takže...si vzrušená? napísal som.

V noci som ani nedokázala poriadne spať... Stále som ťa cítila, úplne všade! V jednom momente som sa strhla z takého reálneho sna o tebe, až som si myslela, že si sa nakoniec vrátil po ďalšie kolo.

Booože! Ona ma načisto zruinuje!

A čo sme v tom sne robili?

Celú Kamasutru!

Teda, niežeby som to niekedy čítala. Raz som si to chcela vypožičať z knižnice pod zámienkou, že o tom robím projekt do školy, ale knihovníčka mi to nezožrala. S pomocou Jade som sa ju teda pokúsila prepašovať a... To je príbeh o tom, ako som dostala doživotný zákaz vstupu do miestnej knižnice!

No, ak ťa to ešte stále zaujíma, môžem byť nápomocný...

Ako presne si tú pomoc predstavujete, pán inštruktor?

Obzrel som sa na dvere, či si náhodou Kai nepomyslel, že za mnou predsa len pôjde, aby rýpal ešte viac a pre istotu skontroloval, či som naozaj zamkol. Precvičil som si prsty a pustil sa zúrivo ťukať do telefónu. Vylíčil som jej pekne krok za krokom, zreteľne každý detail toho, čo by som jej rád ukázal a urobil, keď sa najbližšie stretneme. Vyšlo to na tri samostatné správy a až keď som ich odoslal, spokojný sám so sebou, som so uvedomil, že vyznievam presne ako každý jeden hormónmi poháňaný teenager.

Do pekla, čo sa to so mnou deje?!

Všimol som si ako mi na mobile bliklo, že správy videla, no neodpísala hneď. Zahryzol som si do pery a uvažoval, či som to náhodou neprehnal. Gia sa vždy javila ako niekto, komu nevadí úprimnosť a priamočiarosť, sama predsa tresla to prvé, čo jej prišlo na jazyk a až potom si uvedomila, čo vlastne povedala. Popravde, to mi na nej tak imponovalo – jej spontánnosť a otvorenosť, nebála sa vyjadriť svoj názor, svoje myšlienky, nech už boli akokoľvek strelené. Dúfal som preto, že si moju úprimnosť nevyloží nejako zle.

Dlhé minúty som sedel v tichu a v duchu tŕpol, kým príde jej odpoveď. Keď sa na obrazovke objavili tri bodky, znak, že píše, vypustil som z pľúc vzduch, o ktorom som ani nevedel, že ho zadržiavam. Počul som každý jeden úder môjho srdca, každý jeden nádych mi rezonoval v ušiach a rovnako tak tikot nástenných hodín.

To bolo...uuuuf. Ty si mi teda dal, Cole!

Ja, ozvem sa ti neskôr dobre?

Odpisovať jednou rukou je totiž...prekliato ťažké!

Padla mi sánka, keď som pochopil tú poslednú narážku a nevedel, či sa začať smiať alebo hneď a zaraz utekať k nej domov, aby som sa presvedčil, či to myslí vážne. Nemohla ma predsa až takto nehorázne provokovať, nie?

Ako tvoj inštruktor ti hovorím dobrá práca. Ako tvoj osobný dážď mám chuť udrieť do teba bleskom, aby si hneď prestala. Na to máš predsa mňa, nepotrebuješ ručné práce!

Prečo sem potom neprídeš a nepomôžeš mi?

Som v práci... Ale stavím sa hneď, ako budem môcť.

Ak teda chceš...

Chcem...

...ale...

...Dnes odchádzam k starým rodičom. Sľúbila som, že prídem a už nemôžem cúvnuť, nie, keď sa celý klan teší na to, že sa po sto rokoch konečne ukážem.

*predstav si tam smutného smajlíka*

A ja som sa tešil, že ti ukážem jednu špeciálnu polohu zo strany tridsať jeden.

Nezúfaj, sexy sused Cole, idem tam len na víkend.

Potom mi môžeš ukázať všetko, čo si napísal...

®®®

K Gii som nebol tak celkom úprimný. Áno, hľadal som ju a je pravda, že som sa v blízkosti baru Louie zdržiaval častejšie než za všetky tie roky dokopy, ale prifarbil som tú časť, že som nenarazil na tú jej kamarátku Avu, aby som sa jej spýtal na jej adresu. Bola tam už ten prvý deň, no ja som bol stále príliš rozpoltený, nerozhodný ohľadne toho, či sa chcem ozvať alebo nie. Gia vo mne niečo prebudila, čosi, o čom som si nemyslel, že ešte niekedy budem schopný cítiť a to ma ako chlapa, čo zakúsil vzťah iba raz v živote, vydesilo.

Mám dvadsaťpäť, väčšinu svojich dní trávim v práci alebo keď aj nie, tak premýšľam nad tým, ako sa čo najrýchlejšie dostať do Jamestownu a hoci by som to nikdy nahlas nepovedal, tráviť čas so svojou sestrou, s ktorou sa človek nikdy nenudí. Po Nore som stratil záujem o vzťahy, veď som ani nevedel, ako správne prebiehajú, ako sa vhodne správať a aké je moja úloha ako frajera... Na druhú stranu Gia je mladá, stále študuje a za taký krátky čas zažila priveľa sklamaní v láske. Jednoducho som sa bál, že to, čo vo mne rozdúchala sa rozhorí ešte viac, ale keďže neviem, čo si s tým počať, všetko zbabrem.

Nakoniec som k nej šiel, áno, pretože mi okupovala myšlienky dvadsaťštyri hodín denne, dokonca ani telefonáty s Jade ma nerozptyľovali tak, ako som dúfal. Myslel som si, že možno potom, čo som sa s ňou vyspal už sa mi nebude zdať taká uchvacujúca, náhodná neznáma, ktorá mi behom jednej noci prevrátila svet naruby. Zdalo sa mi však, že to tá noc na pláži len umocnila, stále som to mal pred očami, spomínal som na každý jeden zvuk aj dotyk a pomaly mal pocit, že strácam rozum. Musel som ju vidieť znova, aj keby ma to malo zabiť.

A teraz, keď som si konečne myslel, že všetko bude super, musela odísť na víkend k starým rodičom. Preesemeskovali sme síce celú moju pracovnú zmenu, za čo som si vyslúžil zvedavé pohľady už všetkých mojich kolegov, no to mi nestačilo. Potreboval som ju vidieť a keď to viac nebolo možné, vedel som, že sám so sebou nevydržím.

„Hej, severan, čo keby si šiel s nami na jeden Heineken a objasnil nám, kto je dôvodom toho tvojho debilného úškľabku?" drgol mi do pleca Jasper, keď sme spoločne vychádzali z hotela.

„Dajte si všetci pohov," zahundral som a kráčal preč.

Počul som ako sa tí dvaja magori smejú, no ignoroval som ich. Čo ma po nich, nech si myslia, čo chcú, mne to môže byť jedno. Na chodníku zaduneli kroky a zacítil som, ako ma niekto chytil za lakeť. S povzdychom som sa otočil a stretol sa s pohľadom Zoeyiných hnedých očí.

„Nepočúvaj ich, áno, obaja majú mozog o veľkosti hráška," chlácholila ma jemne.

Kývol som. „Ja viem."

„No a... Viem, že to nie je moja vec, ale, ak vážne niekoho máš, potom ti to prajem, Cole," placho sa na mňa usmiala. „Si skvelý chlap, zaslúžiš si niekoho, s kým budeš šťastný."

Vrátil som sa do tichého a pustého bytu, ktorý mi iba viac pripomenul moju desivú samotu. Zase raz som preklínal Jade. Ak by totiž nebolo jej, v prvom rade by som si nikdy neuvedomil, aký je môj život v Minnesote prázdny a tiež by som nikdy nebol spoznal Giu a nebalansoval na hrane niečoho, čo som sa bál pomenovať. Nie je predsa možné, aby vás zmotal niekto, koho poznáte takú krátku dobu!

Odhodil som kľúče na komodu, vylovil mobil a než som si to stihol rozmyslieť, písal som Skye správu.

Za ako dlho vieš po mňa prísť?

Jej odpoveď blikla takmer vzápätí, ako keby svojím sesterským šiestym zmyslom vytušila, že ju potrebujem: Už letím.

Cestou v aute sa Skye zdržovala akýchkoľvek komentárov, nevyzvedala prečo som sa tak náhle rozhodol, že chcem ísť domov, čo jej vôbec nebolo podobné. Skye predsa nikdy nepremeškala príležitosť využiť moju slabosť a rypnúť si do mňa.

„Ako sa má otec?" spýtal som sa len aby reč nestála. Nikdy by som si nebol pomyslel, že mi ticho medzi nami bude tak veľmi prekážať.

„Dobre," odvetila. „Počkaj, keď uvidíš jeho vyrezávanú zbierku. Pomaly sa v tej garáži nedá ani pohnúť!"

„A čo ty?" vyzvedal som. „Cítiš sa fajn, veď vieš, po Jerrym...?"

„Oceňujem tvoju starostlivosť, braček, ale naozaj mi je dobre, oveľa lepšie ako za posledné tri roky," ubezpečila ma a pozrela na mňa sivými očami. „Skôr by som sa mala pýtať ja teba, či si v pohode, nerád ma žiadaš o odvoz."

„Hej, pretože nikdy nevieš, kedy prestať rapotať."

Skye sa zasmiala. „Som tvoja staršia sestra, trdlo, je mojím poslaním otravovať a sťažovať ti život."

„Neuveríš, ale to som si za dvadsaťpäť rokov už stihol všimnúť," prehodil som.

Naťahovať sa so Skye bolo prirodzené, mechanické, mali sme medzi sebou takú menšiu súrodeneckú vojnu od doby, čo som si ako šesťročný uvedomil, ako nemiestne ma utláčala a nebyť mamy, najskôr by ma dovtedy obliekala do šiat ako svoju obľúbenú bábiku a skončil by som na psychiatrii s krízou osobnosti. Vedel som, že ma má rada, cítila rovnako veľkú potrebu ma ochraňovať ako aj zosmiešňovať, len niekedy toho bolo príliš.

Zaparkovali sme pred domom, ktorý na prvý pohľad nevyzeral nijako zvláštne, typický štvorcový dom s dvoma poschodiami, aký nájdete v každom americkom susedstve. To, čo stále za to, bola obrovská záhrada vzadu za domom. Jedna časť bola pedantne udržiavaná, tráva navlas rovnako pokosená na každom milimetri, kde sme ako decká zvykli vystrájať a naháňať sa so psami. Druhá časť bola na pestovanie nášho ovocia a zeleniny, z ktorého časť otec predával na trhoch.

Dvere na verandu sa otvorili a stál v nich otec, utieral si ruky do utierky a montérky mal celé od pilín a laku na drevo. Špinavé blond vlasy mal neupravené a popretkávané šedinami, na tvári drsné strnisko a aj napriek tomu, že mu z očí nikdy úplne nezmizol tieň smútku, čo mal od chvíle ako mama zomrela, jeho úsmev bol úprimný.

„Vitaj, Cole," zovrel ma v objatí. „V chladničke by ešte mali byť nejaké zvyšky jahňacieho, tvojho obľúbeného. Tvoja sestra mala pocit, že sa čoskoro ukážeš." Dôkladne sa mi prizrel rovnako sivými očami ako mala aj Skye.

Mykol som plecami. „Jednoducho som sa nudil, to už ani len nemôžem prísť domov bez toho, aby ste sa v tom vŕtali?"

Najhoršie na tom však bolo, že mali pravdu, bolo to spontánne a neuvážené rozhodnutie a moja rodina vedela, že ja dám vždy vedieť minimálne dva dni dopredu, než prídem. Jedna moja časť im chcela povedať pravdu, spýtať sa na ich názor a uistiť sa, že som možno len zle neprečítal symptómy. Ibaže mi to prišlo hlúpe, tak trochu aj trápne – som dospelý, a predsa sa stále musím radiť s otcom a sestrou a tom, čo ďalej s mojím životom.

Otec sa čoskoro opäť vzdialil do garáže, pričom mi ale neušiel ten veľavýznamný pohľad, čo si vymenil so Skye a v duchu som zanadával. Vkĺzla na stoličku oproti mne pri kuchynskom ostrovčeku a pozorovala ma, ako presúvam jedlo po tanieri. Nemal som chuť, nabral som si, len aby som im nedal šancu vypytovať sa.

„Okej, Cole, začínaš ma desiť," vyhŕkla Skye. „Napíšeš mi, že chceš odvoz, len tak z ničoho nič, odmietaš zjesť čo i len sústo z tvojho obľúbeného jedla, ledva sa na mňa pozrieš... Čo také sa stalo?"

Zhlboka som si povzdychol. „Niekoho som spoznal."

„Bavíme sa tu o nejakej tvojej novej kamarátke s výhodami alebo je to niečo seriózne?"

„Ja... To práve neviem," priznal som. „Teda, určite nie je kamarátka s výhodami, myslím. No, áno, spali sme spolu, áno, rozhodne dúfam, že sa to zopakuje, ale – Skye, do pekla, nedokážem na ňu prestať myslieť! A to sa nestalo už dobre dlho, ako sama vieš."

Riskol som jeden pohľad na ňu, keď dlho neodpovedala a stretol sa s jej skúmavým, dlhým pohľadom, ktoré na mňa vždy fungovali ako detektor lži. Či to bolo tým, že mala akýsi súrodenecký šiesty zmysel alebo ma jednoducho vždy ľahko prekukla, stačil jeden takýto pohľad a Skye hneď vedela o všetkom, čo sa mi premieľalo v hlave.

„Si do nej zaľúbený?" nadhodila ležérne.

Prudko som nasal vzduch do pľúc. Povedala to, ako keby to bolo úplne bežné, ako keby mi tie slová nemali prevrátiť celý svet naruby. Nechcel som sa zamilovať, bol som o tom presvedčený, rovnako ako som netúžil mať vzťah, nie potom, čo to ten prvýkrát skončilo tak katastrofálne. Z Dakoty som predsa odišiel, aby som mal od toho všetkého pokoj, hlavne potom, čo môj otec na mňa vyhlásil čosi ako lov.

Lenže potom som si spomenul na Giu, na to všetko, čo sme spolu aj za taký krátky čas prežili, ako sa jej darilo zakaždým ma niečím prekvapiť a ohromiť, vzala mi vietor z plachiet a vďaka nej som mal pocit, že sa môj život nemusí sústrediť iba na prácu a prázdne pôžitky, ktoré nikdy nikam nepovedú. Bolo mi s ňou dobre, tak ľahko ako aj prvé roky s Norou... Povzdychol som si, no tak, veď to bolo absurdné! Páčila sa mi, nepopieram, ale nemohol som sa do nej predsa zaľúbiť, nie tak rýchlo.

Skye sa zachichotala. „Myslím, že to mi ako odpoveď stačí, braček." 

Tááákže, čo vravíte? Žeby sa nám ten Cole predsa len zaľúbil? ;) A čo poviete na toľko spomínanú Skye? :)