September prišiel veľmi skoro. Aj dni v septembri rýchlo ubiehali. James sa nevrátil na Nový Zéland. Zmluvu mal iba na jeden rok a novú nepodpísal, lebo Andromeda a ich dieťa bolo dôležitejšie ako všetko iné. Momentálne za ňu vyučoval Transfiguráciu, lebo už mala iba pár dní pred pôrodom. Okrem toho sa stal profesorom Lietania, lebo Oliver Wood odcestoval na dlhšie mimo Anglicka. A keďže sa na Rokforte bolo potrebné dohliadnuť aj na disciplínu študentov, James sa dokonca podujal aj na to, že si vzal na starosti aj prácu zosnulého školníka Filcha. James tvrdil, že Filchovi celé roky naozaj krivdil, pretože tá práca nebolo med lízať. Niektorí študenti mu šli naozaj na nervy a preto sa dosť často stalo, že upratovať ani on sám nemusel, upratovali študenti, v rámci trestu, ktorí od neho dostali.

James bol šťastný, že je znova na Rokforte a hlavne bol šťastný, že je s Andromedou. Boli dni, kedy mu metlobal chýbal, ale len čo ju videl s tým veľkým bruškom a s úsmevom na perách, nevedel sa dočkať, kedy budú rodina. Spomenul si, že aj jeho mama sa musela vzdať svojej metlobalovej kariéry, keď sa narodil on a nikdy to neľutovala. Bol presvedčený, že ani on to nikdy ľutovať nebude.

„Profesor Potter!" Na hodine Obrany proti čiernej mágií, ktorú mali práve siedmaci Chrabromilu a Bystrohlavu sa zjavil domáci škriatok Pat.

„Pat, niečo s Andy?"

„Áno, pane," prikývol Pat. „Slečna Andy sa necíti dobre. Bábätko je na ceste!"

James vzal do ruky svoj prútik a rýchlosťou svetla vypálil z triedy.

„Hodina sa skončila, vážení," zahlásila Rose. Schytila Albusa Severusa a spoločne sa tiež pobrali ku komnatám Andromedy a Jamesa.

On zatiaľ vletel dnu. Andromeda sedela na sedačke v obývačke a držala sa za veľké bruško. „James," potešila sa, keď ho uvidela. „Asi je to tu. Odtiekla mi plodová voda a mám kontrakcie. A dosť to bolí, au!"

„Merlin!" James sa chytil za hlavu. „Dobre, upokojme sa!" nahlas dýchal. „Dýchaj, James, dýchaj, Andy, teda," podišiel k nej. „Zvládneme to dobre. Pôjdeme do Nemocničného krídla a madam Pomfreyová sa o teba postará ako kedysi o Domi, dobre?"

„Áno," prikývla a potom znova zjajkla od bolesti.

„Dýchaj," povedal jej.

„Ty, dýchaj!" odsekla mu, keď videla, ako zadržal dych. „Do pekla, Potter! Neomdli mi tu."

„Andy, poď!" Dnu vtrhli Rose, Albus Severus a niekde po ceste zohnali aj Louisa s Lily. Albus Severus, Rose a Louis pomohli Andromede a Lily sa snažila pozviechať svojho brata.

Bábätko sa pýtalo na tento svet.

„Pošlite správy všetkým," žiadal ich James, keď sa mu farba ako tak vrátila do tváre.

„Už sa stalo," odvetila mu Lily s úškrnom na tvári. „Poď už, lebo to zmeškáš a to hádam nechceš."

„Nie," prikývol.

„Budeš super, otec, James," objala ho rukami okolo krku a pobozkala ho na líce. „Vždy si sa staral aj o mňa. Moja neterka bude mať isto skvelé otca. Viem to."

„Ďakujem, Lily," prikývol. Jej slová na neho očividne urobili dojem, pretože sa poriadne nadýchol a potom sa rozbehol do Nemocničného krídla, že Lily ledva za ním stačila utekať.

***

„Potter! Toto je všetko tvoja vina!" kričala Andromeda od bolesti. „Nemusela by som takto trpieť, keby si mi neurobil to dieťa!"

„Upokoj sa, Drom, áno," žiadal ju, ale ona ho tak silno chytila za ruku, že mal pocit, že mu ja za chvíľku nielen vykrúti, ale možno aj odtrhne. „Už len chvíľku a uvidíš, bude to krásne bábätko a všetko bude v poriadku."

„Choď do čerta!" odsekla mu.

James stisol jej ruku, aby jej vyjadril svoju podporu. Trocha sa mu triasli nohy. Nepáčilo sa mu, že ona pri tom trpí, ale vedel, že všetky tie nadávky, ktoré k nemu smeruje, nemyslí skutočne vážne.

„Au!" skríkla znova.

Nahol sa k nej a pobozkal ju na spotené čelo. „Zvládneš to," šepol jej.

„Samozrejme, že to zvládnem!" odsekla mu znova. „Aj tak ťa nenávidím, Potter!"

„Je milé, že to znova hovoríš. Posledné mesiace si to nespomenula," zažartoval, ale keď videl jej výraz tváre, okamžite to vzal späť. „Prepáč, zlatko."

„Veď ty počkaj! Každú noc budeš k malej vstávať!" skríkla na neho. „Au, do pekla, au!"

„Budem k nej vstávať, sľubujem," prisľúbil jej a pozrel sa jej do očí. „Ochránim ju po celý jej život. Drom, uvažoval som..."

„Neuvažuj, Potter a pomôž mi, aby som necítila takú bolesť!"

„Uvažoval som nad tým, že som na toto všetko pripravený," pokračoval.

„Na to si došiel až teraz? Až teraz?" šokovane sa na neho pozrela a pritom znova skríkla od bolesti. Kontrakcie boli častejšie a častejšie.

„Iba som ti tým chcel povedať, že toto je najkrajšia vec, aká sa nám mohla stať. Ochránim vás obe a budem vás milovať navždy. Sľubujem ti to, Andy. Všetko bude v poriadku, áno," povedal jej a znova sa k nej nahol a pobozkal ju na čelo.

„James," sladko ho oslovila. „Máš pravdu. Nepúšťaj ma, dobre?"

„Nikdy, Andy, nikdy ťa už nepustím," prisľúbil jej.

„Prestaň mi hovoriť Andy, je to čudné!" ohriakla ho.

„Hm? Ako ti mám hovoriť?" nechápavo na ňu hľadel.

„Drom, predsa," zasmiala sa.

James na ňu chvíľku hľadel prekvapene. Nevedel odhadnúť, či za to môžu hormóny, bolesť, alebo táto situácia. Chvíľku kričala, plakala od bolesti, potom bola dojatá a potom sa smiala. Možno bola šialená. Ale táto šialená dievčina si vybrala jeho a čoskoro na tento svet príde dôkaz ich lásky. „Milujem ťa, Drom."

***

Pred Nemocničným krídlom bola už takmer celá rodina. Všetci čakali na príchod ďalšieho člena tejto obrovskej rodiny.

„Teddy, miláčik, prečo máš na ruke chňapku?" spýtala sa ho opatrene jeho mama. Teddy totižto vyzeral byť v tvári celý zelený a takto nejako podobne vyzeral, keď na svet mala prísť s Fairy. Preto ho oslovila veľmi jemne a decentne.

„Pretože, čo?" spýtal sa a potom sa pozrel na svoju ruku, na ktorej mal naozaj nasadenú ružovú kuchynskú chňapku. „Robil som Fairy palacinky," uvedomil si. „A potom babička povedala, že už je to tu, tak som vypol plyn, chytil Fairy a utekali sme sem!"

Nymphadora sa zasmiala a silno ho objala. „A mamičke kedy urobíš palacinky?"

„Ako môžeš byť, do čerta, taká pokojná a riešiť tu palacinky teraz?" spýtal sa jej a odtisol ju od seba. „Tvoja dcéra práve rodí."

„Ja viem, srdiečko," zamračila sa na neho. „Som tu prítomná a už sa nemôžem dočkať, kedy malú uvidím."

„Mala by si šalieť ako ja!" ozrejmil jej to.

„Prečo? Nestačí že šalieš ty a Ginny?" spýtala sa ho a ukázala na Ginny, ktorá sa opierala o dvere Nemocničného krídla a uvažovala, ako sa dostať dnu. Vlasy mala strapaté a tričko, ktoré mala na sebe bolo značne ovracané od Fabiána, ale jej to bolo úplne jedno. Vo vlasoch mala dokonca múku, lebo správa o príchode maličkej ju zastihla v kuchyni, rovnako ako Teddyho. „Nechceš sa k nej pridať, Teddy?" spýtala sa so smiechom.

„Si otrasná matka!" odsekol jej.

„To mám brať ako kompliment?" spýtala sa ho.

Teddy sa zamračil, dal si dole chňapku a hodil ju po mame. Potom sa pobral k tete Ginny, ktorá sa už zosunula k dverám, lebo vzdala pokusy, ako sa dostať dnu. Teddy si prisadol k nej a ona si oprela hlavu o jeho rameno. Vyzerali obaja tak zraniteľne, ale Nymphadora sa na nich dobre bavila.

„Nebuď zákerná," prihovorila sa jej mama.

„Nie som, len je to vtipné," usmiala sa Nymphadora. „Teddy je sladký," pozrela sa na svojho syna s blonďavými vlasmi a v ružovej košeli. Fairy práve docupitala k nemu a podala mu svojho aktuálne obľúbeného jednorožca, lebo si myslela, že je smutný. Potom sa rozbehla späť k Victoire, ktorá sa tvárila, že ten chlap, rozhodne nie je manžel.

„Všetko bude v poriadku," pobozkala ju babička Andromeda na líce. „Nemusíš sa báť."

„Ďakujem," Nymphadora ju chytila za ruku. „Konečne niekto pochopil, že vyšilujem aj ja, len to na mne nie je toľko vidieť. Nie sú dnu už moc dlho?"

„Ale nie," usmiala sa Andromeda. „Zvládnu to."

Nymphadora ju objala a pritom spozorovala Remusa, ktorý stál pri Harrym. Obaja vyzerali trocha vydesene. Spomenula si, ako Remus vyzeral pri pôrode svojich detí a tiež zažila aj Harryho v tejto situácií. Viedli si vždy relatívne dobre. Rovnako aj teraz. Spoločnosť im prišiel robiť jej tatko a na niečom sa smial. Poťapkal ich oboch po chrbte. Remus zachytil jej pohľad a podišiel k nej. Babička Andromeda šla upokojiť Teddyho, lebo ten teraz iba nemo hľadel na jednorožca a Ginny mala zatvorené oči. Stále si opierala hlavu o jeho rameno.

„Je všetko v poriadku?" spýtal sa Remus Nymphadory.

„So mnou áno. S Teddym? Netuším," zasmiala sa.

„Teddy bude v poriadku," usmial sa na ňu. „Ak mám byť úprimný, tak tiež na tom nie som najlepšie. Mám strach, som nedočkavý a po pravde mám nervy v kýbli, a..."

„Hej," objala ho rukami okolo krku. „Tiež som na tom podobne. Už chcem, aby sa narodila. Chcem ju vidieť a objať. Určite bude krásna ako Andromeda, keď sa narodila. Pamätáš sa?"

„Nikdy na to nezabudnem, Dora," pobozkal ju na čelo. „Akoby som mohol?"

„Naša Andy bude mamina. Bude skvelá," usmiala sa na neho.

„Bude, pretože je po tebe. A ty si vždy bola tá najlepšia mama na svete. Som vážne šťastný, Dora, že si matka mojich detí," povedal jej.

Nymphadora Lupinová si nepamätala kedy naposledy plakala. Asi vtedy, keď sa narodila Fairy. Teraz jej však po tvári tiekli slzy. „Vážne?"

„Samozrejme, miláčik," pohladil ju po líci.

„Ach, Remus, pozri, čo si spôsobil, ja plačem," odstúpila od neho a mávala si rukami do tváre, aby sa jej uschli slzy na lícach. „Ty môj," potom sa na neho vrhla a nehladiac na situáciu ho vášnivo pobozkala.

***

Kúsok ďalej od nich Dominique s Alice diskutovali o tom, ktorá z nich sa stane krstnou mamou. „Mala by som to byť ja," oznámila jej Alice.

„A to už prečo?"

„Pretože, srdiečko, ty si krstná mama Fairy, Andy je krstná mama Venetie a čo ja?"

„Tss!" Dominique jej vyplazila jazyk. Obzrela sa na Franka, ktorý držal na rukách Venetiu a Fred jej robil všelijaké ksichtíky. Venetia sa smiala a tí dvaja sa dobre bavili. Pokrútila hlavou, ale usmiala sa, lebo smiech Venetie bol pre ňu ako balzam na dušu. „Fajn," prikývla a pozrela sa na Alice. „Máš pravdu. Mala by si byť krstná mama."

„Ale nie," usmiala sa Alice. „Andy a ty ste si vždy boli bližšie, je mi jasné, že krstná budeš ty."

„Nie je to inak jedno?" spýtala sa Dominique. „Budeme tú malú milovať všetci, predsa."

„Máš pravdu, Domi," Alice ju silno objala. Obe sa zasmiali a poskočili.

Chlapci sa na nich pozreli a Fred pošepkal Venetii: „Tvojej mame a tete kvalitne šibe."

Frank sa hlasno zasmial a pobozkal Venetiu na líce. „Už sa aj ty tešíš na novú kamošku, však?"

„Bábo," zamumlala jeho dcéra.

„Áno, už za chvíľku uvidíme všetci to bábo," prikývol Frank a objal dcérku.

***

Victoire naháňala Fairy po vstupnej hale, lebo tá malá nezbednica nemohla obsedieť na jednom mieste, čo jej nemohla ani vyčítať. Na pomoc jej prišla jej mama a vzala Fairy na ruky. „No tak, víla, musíš chvíľku sedieť tu pri nás."

„Nechcem," bránila sa Fairy a snažila sa vyslobodiť z jej náruče.

„Fairy, chcela by si sa ísť pozrieť trocha von?" spýtal sa jej Charlie. „Na chvíľku," dodal, keď videl pohľad svojej švagrinej.

„Môžem, babina?" spýtala sa Fairy a prosebne hľadela na svoju babinu Fleur.

„Nebuďte dlho," prikývla a podala Fairy do náručia strýka Charlieho. „A dávaj na ňu pozor."

„Nie som trol, Fleur, samozrejme, že na ňu dám pozor," zamračil sa na ňu a potom aj spoločne s Casandrou odišli na chvíľku von.

Victoire sa pozrela na Teddyho, ktorý sa presunul kúsok ďalej od dverí. Dokonca sa už aj postavil zo zeme a teraz sa iba opieral o stenu a v ruke držal jednorožca od Fairy. Zastavila sa pri ňom Rose a niečo mu vysvetľovala, ale Teddy na ňu očividne nemal náladu. Victoire sa mierne uškrnula.

„Teddy je chutný," zasmiala sa jej mama. „Ale nie tak veľmi ako Ginny," dodala.

„Veru, ale ty by si sa veľmi smiať nemala, mami. Každý si živo pamätáme, čo si robila, keď rodila Dominique," upozornila ju Victoire pobavene.

„A to si ju nezažila, keď si rodila ty, lebo si práve bola na sále. Naše prvé vnúča," podotkol jej otec a objal svoju manželku zozadu. Ona sa o neho spokojne oprela a nijako inak to nekomentovala.

Victoire sa zasmiala. „Sme to ale podarená rodinka." A potom sa vybrala k Teddymu.

„Vic," pozrel sa na ňu.

„Ahoj, áno, som tu," povedala trocha urazene.

„Prepáč, ja..."

„To nič, Teddy Lupin," zasmiala sa, napravila mu ružovú košeľu. „Požičiaš mi jednorožca?" spýtala sa ho.

Teddy sa zahľadel na jednorožca vo svojich rukách. Pozrel sa na Victoire, ktorej tvár mala ružovkastý odtieň a pohrával sa jej na nej úsmev. „Hm, nie, toho mi dala Fairy, aby som nebol vydesený k smrti."

„Je to len pôrod, Teddy," pripomenula mu.

„Vieš, čo všetko sa môže počas pôrodu stať?" vydesene sa na ňu pozrel.

„Viem!" odsekla. „Spomínal si mi to deväť mesiacov, čo som bola tehotná," udrela ho po ramene. „Vytáčal si ma tým každý jeden deň. Vzchop sa, áno?"

„Vic," ospravedlňujúco sa na ňu pozrel a chytil ju za ruku. „Pamätáš si, ako sme sa niekedy dávnejšie rozprávali o tom, že by nebolo od veci, keby sme mali ešte jedno dieťa?"

Victoire trocha očervenela v tvári. „Teddy, veď by si zase vyšiloval!"

„Ja to zvládnem, Vic," prisľúbil jej. „Sľubujem ti, že ti nebudem hovoriť o tých hrozných veciach, ktoré sa môžu stať pri pôrode. Budem ti variť, budem aj upratovať a samozrejme, že sa budem strať o Fairy, aby si ty mala pokoj a nebola v strese počas tehotenstve. Vic, urobme si drobca."

„Uhm," prikývla.

Teddy sa na ňu usmial. „Tak fajn, začneme s jeho výrobou aj dnes večer, ak všetko dobre dopadne ohľadom Drom, Jamesa a malej."

„Nie je treba," odvetila mu Victoire.

„Čože?"

„Chcela som ti to povedať až zajtra, ale keď si to vytiahol. Som tehotná, Teddy," žmurkla na neho.

„Vic!" pozrel sa na ňu ako na krásny obrázok. „Vicky moja!" bozkával jej tvár a objímal ju. „Ach, Merlin. To je proste úžasné."

„Tvoja reakcia je úžasná," zotrela si slzy, ktoré jej tiekli po tvári.

Teddy jej podal jednorožca. „Milujem ťa."

„Aj ja teba, Teddy Lupin, ale si pako. Milujem ťa najviac, ako sa len dá," schúlila sa mu v náručí. Teddy ju objímal a bozkával.

***

Harry bol tiež značne nervózny. „Harry, budú v pohode," usmiala sa na neho Hermiona s Gideonom v náručí. „Kto by to bol povedal, že tak skoro budeš aj starým otcom. Vieš kto by mal z toho veľkú radosť? Tvoji rodičia a Sirius."

„To by mali," pripustil a pohladil Gideona po vláskoch.

„Sú stále tu, Harry. Veľmi sa z teba tešia. Z tvojej krásnej rodiny a tiež aj z rodinky, ktorú bude mať James," usmiala sa na neho. „Určite sú na teba veľmi pyšní, že si vychoval také úžasné deti."

Harry sa k nej nahol a pobozkal ju na líce. Obzrel sa po svojich deťoch. Albus Severus mal na rukách Fabiána a Lily stála pri nich s hrkálkou v ruke. Jeho najlepšia priateľka mala pravdu. Mal naozaj úžasné deti. Pomyslel na Jamesa, ktorý sa už čoskoro tiež stane otcom a prišlo mu to také neuveriteľne. Keby mu niekto pre rokmi povedal, že raz bude stáť tu a čakať na to, kedy na svet príde jeho vnučka, asi by sa poriadne zasmial. Teraz to však bolo tu. Pomyslel aj na svojich rodičov a Siriusa a na okamih ho premkol smutný pocit, že pri tom nie sú.

„Harry, oni tu sú," usmiala sa na neho Hermiona, akoby vedela, na čo práve myslí. „Naozaj sú."

„Viem, Hermiona," prikývol. „Ďakujem."

„Nie je za čo. Veľmi sa tešíme s vami. Ron je síce trocha nahnevaný na Jamesa, že vzdal svoju metlobalovú kariéru. Ale takto bol predsa nahnevaný aj na Ginny a pozri sa na nich teraz," zasmiala sa Hermiona.

Harry sa pozrel jej smerom. Ron práve nútil Ginny, aby sa napila z jeho tekvicového džúsu a ona na neho vybehla, že ju teraz nemá otravovať. Ron sa skoro oblial džúsom a George sa na ňom dobre bavil, až kým Angelina neplesla po ramene, pretože sa na tom začali baviť aj Roxanne s Hugom.

Audrey sa samozrejme ponosovala nad tým, že sa Ginny nevie správať, ale ako náhle videla Ginnin pohľad, schytila Percyho a pobrali sa von z hradu za Charliem a Casandrou.

„Táto rodina má tak veľa do seba," zasmiala sa Hermiona. „Je najlepšia."

„Je to krásne, že sme jej súčasťou."

„Vždy sme boli, Harry," žmurkla na neho. „Molly a Artur nás vždy brali ako svoje ďalšie deti. To sa nikdy nezmenilo. Boli sme, teraz sme a budeme súčasťou tejto krásnej rodiny. Najlepšej na svete."

Prikývol. Pozrel sa na Molly a Artura, ktorí sa venovali malej Molly, Lucy a Loiusovi. Síce nepočul o čom sa zhovárajú, ale Artur mal v rukách mobilný telefón, ktorý sa už konečne naučil používať a zrejme sa naňho snažil namotať aj svoje vnúčatá. Molly sa to očividne nepáčilo, ale napokon to vzdala a usmiala sa na vnúčatá.

Tak veľmi ich miloval a za tak veľa im vďačil. Boli pre neho tými najlepšími ľuďmi na svete.

Usmial sa na Hermionu, pohladil Gideona znova po vláskoch a potom podišiel k Albusovi a Lily. Vzal si malého Fabiána, ktorý na neho vyvalil svoje zelené oči. Fabián zdedil oči jeho mamy Lily, rovnako ako Albus. Pohladil ho po vláskoch a potom vzal od Rona pohárik s tekvicovým džúsom. Podišiel k Ginny, ktorá sedela na stoličke a podal jej pohárik.

„Si v pohode?"

„Potrebujem čokoládu," oznámila mu, ale odpila si z pohárika.

„Poviem Remusovi," žmurkol na ňu Harry.

„Harry," siahla po jeho ruke, keď chcel ísť za Remusom. „Objím ma."

Harry ju objal aj s malým Fabiánom. „Budeme v pohode, Ginny, vždy budeme v pohode," pobozkal ju do vlasov.

***

Andromede vyhŕkli slzy, keď sa v jej náručí ocitla jej drobná dcérka. Bola maličká, nežná a trocha plakala. „Ahoj," usmiala sa na ňu.

James sa nahol k nej. Tiež mu po tvári tiekli slzy a vôbec sa za ne nehanbil. „Merlinové gate, tá je ale malinká. Je krásna. Pozri, aké má drobné ručičky."

Bábätko zamrnčalo a spojilo rúčky v pästičky. Očká malo zatvorené. „Je fakt drobnučká," prikývla, ale madam Pomfreyová ju ubezpečila, že je úplne v poriadku. „James, nemôžem tomu uveriť, je tu s nami, konečne."

„Veru, konečne," pousmial sa James a pobozkal Andromedu na líce. „Tak aké jej dáme meno? Vôbec sme sa o tom nerozprávali," uvedomil si a zhíkol. „Drom, my pre ňu nemáme meno!"

„Čo by sme nemali," Andromeda sa zasmiala. „Nehovor si na našom prvom rande niečo o tom, že napíšeš knihu Ako byť cukríčkom Jamesa Siriusa Pottera?"

„Hovoril," prikývol a nechápal, kam tým mieri.

„Stále si jej hovoril cukríček," usmiala sa. „A ja mám cukríky rada. Hlavne tie dúhové a ona tiež, lebo keď bola ešte v brušku, tak som ich zjedla na tony."

„Uhm," prikývol.

„Candy," šepla. „Candy Dora Potterová."

„Candy Dora Potterová," usmial sa James. „Ockov cukríček."

„Páči sa ti to meno?"

„Je najlepšie," pobozkal ju James na pery a potom sa pozrel na maličkú, ktorá zazívala. „Asi by som mal ísť pre rodinu, pretože moja mama to o chvíľku nevydrží a isto sem vytrhne."

„Utekaj, my nikam neodídeme," žmurkla na neho Andromeda.

James sa na ňu pozrel. Privinula si dcérku ešte viac do náručia s úmyslom nikdy ju nikomu nedať. Vyzerala pri tom tak rozkošne a on bol naozaj dojatý z toho všetkého. Bol šťastný, najšťastnejší na svete. Pobral sa teda k dverám a otvoril ich. „No tak poďte, už sme na svete!"

Dnu sa vopchala celá ich rodina. Samozrejme, že Ginny vbehla dnu ako prvá a Teddy jej značne sekundoval. Nymphadora a Remus vošli dnu a držali sa za ruky. Harry mal na rukách dvojičky. Všetci boli pri nich. Ginny si sadla na posteľ a Teddy sa nasačkoval k Andromede úplne najviac.

„Ach, je milá. A nie je metamorfomág, ha!" zasmial sa. „Fred visíš mi dva galeóny. A Ron ty tri. George ty dokonca desať. Wow, asi sa pôjdem opiť."

„Sklapni, veľký brat!" odsekla mu Andromeda. „To nie je dôležité. Aj tak je krásna a výnimočná."

„Veru, je," prikývol Teddy a nahol sa k nej. „Chcem si ju podržať."

„Trhni si, Edward!" odsekla mu znova. „Daj sa do poradovníka, áno?"

„Je rozkošná," plakala teta Ginny.

„Vážne je nádherná, Andy, sme na teba takí pyšní," plakala aj jej mama. „Moc pyšní, však Remus?"

„Veľmi," prikývol aj otec. „Gratulujeme."

„Veľmi vám gratulujeme, Andy, James," usmial sa na nich Harry. „Ako sa volá?"

„Volá sa Candy," usmial sa James. „Pretože to je náš cukríček."

„Výborne, tak to máme jednu vílu a jeden cukrík, veľmi dobre," smial sa Teddy.

„Ohľadom druhého mena som dlho uvažovala," Andromeda si nevšímala jeho žartov a pozrela sa na tetu Ginny a potom na svoju mamu. „Dúfam, že mi to odpustíš, Ginny. Sľubujem, že druhé dieťa sa bude volať po tebe."

Ginny sa zasmiala a prikývla. „To je jedno, Andy."

„Andromeda Hope Lupinová!" skríkla Nymphadora zhrozene a trhla sebou. „Nehovor mi, že si to chúďa dieťa nazvala druhým menom Nymphadora!"

„Nymphadora!" napomenula ju babička Andromeda. „Kedy si zvykneš na svoje meno? Veď je krásne."

„Iba tak pre teba," odsekla jej.

„Hej, pokoj, mami, dobre," zasmiala sa Andromeda. „Volá sa Dora. Candy Dora Potterová."

„Dobre, to by šlo," upokojila sa jej mama, ale babička Andromeda sa na ňu stále mračila.

„Okey, Andy, nebuď súkromníčka a daj mi tú malú, nech si môžem pozrieť zblízka svoju krstnú dcérku," podišiel k nej Fred.

James sa postavil pred neho a mračil sa na neho. „Zabudni."

„Čo je?"

„Najprv ja," odsekol mu James a nahol sa k Andromede. Tá prikývla a opatrne mu malú Candy podala. James dával naozaj obrovský pozor. Bola to veľká zodpovednosť držať ju na rukách. Malá Candy zazívala a potom troška zamrnčala, ale hneď sa upokojila, keď ju začal mierne kolísať. „Nikomu ju nepožičiam, viete," pozrel sa na celú rodinu. Sadol si na posteľ k Andromede a pobozkal ju na líce. Potom sa pozrel na malú Candy a vtisol jej jemný bozk na čelo. „Ani Andromedu a ani Candy. Tie dievčatá sú moje!"

THE END

Pár slov na záver:

Takže toto je už naozaj koniec TGIM :) dúfam, že sa Vám záver páčil, snažila som sa, aby tam bolo všetko, na čo ste boli pri celej poviedky zvyknutí, čiže humor, láska, priateľstvo, trocha dojatia ... snažila som sa tam zapojiť celú rodinu a áno, aj mne už teraz chýbajú.

Chcela by som sa Vám veľmi poďakovať, z celého srdca, že ste venovali tejto poviedke svoj čas a že ste ju začali čítať, aj keď v jej názve nie je nič ohľadom "Pottera" (áno, väčšina z vás vie na čo narážam, keďže všetky poviedky ohľadom Jamesa Siriusa tu na Wattpade nesú v názve jeho meno). Som naozaj vďačná za každé jedno prečítanie, každú jednu hviezdičku a sami dobre viete, aká som vždy unesená z komentárov.

V tejto poviedke som si splnila sen a to vidieť Remusa a Tonksovú šťastných a spolu <3 pre to mali v poviedke dosť často veľa vlastných scén. Tak dúfam, že aj to sa Vám ako oživenie páčilo.

Je mi smutno, že mi končí ďalšia poviedka, ale zároveň sa teším s mojimi, resp. našimi hrdinami, že to dotiahli do úspešného konca. Andromeda a James s malou Candy Dorou budú určite šťastná rodinka a hlavne majú okolo seba veľa skvelých ľudí, ktorí im vždy pomôžu, keby niečo potrebovali. Láska opäť zvíťazila a o tom to je, no nie?

Ešte by som sa špeciálne chcela poďakovať mojej cice VeronicaElisse ktorá mi často s poviedkou pomáhala, keď som niečo potrebovala domyslieť, vymyslieť a hlavne všetko odobrila, hehe :D ďakujem cica, som rada, že ťa mám <3 a potom ešte tatike700 za tiež veľkú podporu a hlavne za pomoc pri vymyslení mena pre dievčatko Andromedy a Jamesa. Chcela som niečo, čo v preklade niečo znamená, niečo na spôsob Fairy (víla) a tak ju napadla Candy (cukrík) z dôvodu, že Andromeda mala tak veľmi rada dúhové cukríky. Ďakujem, sis <3

Tak mi napíšte, ako sa Vám poviedka páčila, ako sa Vám páčil epilóg :) rada si prečítam posledné komentáre k tejto poviedke.

A ešte raz všetkým ĎAKUJEM <3

Pikošky na záver:

Vedeli ste, že TGIM malo mať iba okolo 20 kapitol? To sa celkom pretiahlo no nie? Lebo som si nevedela predstaviť, že táto poviedka raz skončí. Ale skončila ... aby niečo nové mohlo začať. Takže ako som Vám aj písala včera, na mojom profile nájdete novú poviedku, ktorá nahradí TGIM a to WHAT LIFE TOOK FROM ME. Verím, že si nájde svojich čitateľov a že sa Vám bude páčiť.

A ešte taká jedna hlavná pikoška ... dúfam, že sa mi to podarí do Vianoc, ale asi teda v zime by Vás mal čakať spin-off k TGIM ... Tak kto sa teší?

Spin-off bude o Victoire a Teddym a hlavne malej Fairy, hehe :) a bude sa volať UNICORNS EVERYWHERE. Upozorňujem, že to bude kratšia poviedka, fakt len tak max do 15 kapitol. A do tretice nie je vylúčený ani mini spin-off o #Remadore, ale o tom potom.