Andromeda sa pokúšala vymyslieť, akoby zistila, či to boli naozaj Molly a Lucy, kto roztáral po celej škole, že je Dominique tehotná. Bola úplne presvedčená, že tomu tak naozaj je, ale predsa len to nemala potvrdené na sto percent. Spomínala si, že existuje jeden elixír, ktorý vás donúti hovoriť pravdu. Rozprával jej o ňom kedysi Teddy. Lenže k tomu by sa tak ľahko nedostala. Len nevedela prísť na to, či by mohol existovať aj iný humánny spôsob. Pretože samozrejme, pomyslela aj na to, že by ich jednoducho pritlačila k stene a vymámila z nich priznanie.

Okrem toho, ako sa ukázalo, ani samotný Teddy nezdieľal jej nadšenie pre použitie elixíru.

„Nie, nepošlem ti Veritaserum, Andromeda. Načo ti vlastne je, čo si vyviedla?

Teddy"

Stálo v jednoduchom liste, ktorý jej poslal. Ihneď mu napísala odpoveď.

„Ja a niečo vyviesť? Som hlavná prefektka, Edward Lupin, keby si náhodou nevedel.

Iba chceme zistiť, či to boli Molly a Lucy, kto povedali celému Rokfortu, že je Domi tehotná.

Andy"

Nahnevaná sa pobrala na hodinu Transfigurácie. Ani poriadne nevnímala, o čom profesor Simon Wood rozpráva a nebola jediná. Dominique vyzerala, že jej to je úplne jedno. Alice si úplne okato dopisovala s Fredom a Lavender zaspávala na lavici. Jediný, kto sa prekvapivo tváril, že počúva, bol Potter.

Dokonca si aj písal poznámky, čo bolo úplne čudné.

„Ako to, že si si písal poznámky?" spýtala sa ho Andromeda, keď opustili učebňu.

„Pretože Wood hovoril o animágoch a to ma vždy zaujímalo," povedal jej James s úsmevom na tvári.

„Chceš byť animágus, Potter?" spýtala sa ho.

„Neviem, môj dedo bol, aj Sirius bol animágus," vravel James, „určite to bolo super. Bolo by to zaujímavé meniť sa na nejaké zviera, no nie?"

„Dobrovoľne určite," prikývla a pomyslela na svojho otca, ktorý sa na zviera nemenil dobrovoľne ani náhodou.

„Prídeš na metlobalový tréning?" spýtal sa jej a zmenil tému, keď si všimol, že posmutnela.

„Jasné," prikývla. „Kedy je?"

„Za hoďku," odvetil jej.

„Jasné, budem tam," prikývla a práve vtedy k nej doletela sova a hodila jej list od Teddyho do rúk.

„Andromeda Lupinová!

Chápem, že ste všetci nahnevaní, že o tom vie celá škola, ale tak či tak by sa to dozvedeli. Neprovokujte, áno? Keď niečo vyvediete Molly a Lucy, tak budú Weasleyovci nahnevaní a budú medzi nimi zase hádky.

Stačí, čo sa stalo, keď sa na všetko prišlo. Strýko Percy sa už niekoľko dní s nikým nebaví a ver mi, včera som skočil na obed k babičke Molly a bola veľmi smutná.

Prosím ťa, kašlite na to. Dobre?

Andy, odprisahaj mi, že to necháte tak. Kvôli Molly. Má nás rada ako vlastné vnúčatá.

S láskou,

Teddy."

Andromeda dočítala list a podala ho Potterovi, aby si ho prečítal aj on. Urobil tak veľmi rýchlo a potom prikývol.

„Napíš mu, že to necháme tak. Ja to poviem chalanom a ty to povedz babám," usmial sa na ňu James. „A myslím to vážne."

„Dobre," prikývla aj ona. „Vieš, že mám tvojich starých rodičov veľmi rada a nerada by som im spôsobovala vrásky navyše."

„Viem, sú úžasní," usmial sa na ňu.

„Aj tvoji druhí starkí boli isto úžasní," žmurkla na neho.

„Aj tvoji," žmurkol na ňu aj on.

Chvíľku medzi nimi panovala ticho a potom jej Potter vrátil list. Andromeda si ho vzala a schovala do vrecka na habite. Napíše Teddymu odpoveď, len čo sa vráti na internát.

„Tak teda za hodinu na štadióne," nesmelo sa na ňu usmial.

„Áno," prikývla. Sledovala ako zabočil za roh a potom jej zmizol z dohľadu.

***

Keď Andromeda dorazila na metlobalové ihrisko, všetci tam už boli. Vyšla si sadnúť hore na tribúnu k Dominique, Lavender a Alice.

Všimla si, že James stojí uprostred hľadiska a má svoj obvyklý predslov počas tréningov. Hral na poste triafača a nebol jediný Potter v tíme. Albus Severus bol stíhač a Lily bola triafačka, rovnako ako James. Weasleyovci mali zastúpenie v tíme tiež. Hugo Weasley bol strážca. Bol v tíme iba od minulého roka, ale výborne sa osvedčil, aj keď bol veľmi nervózny. Keď bol vo forme, bol však skvelý a James bol skvelý kapitán, ktorý ho dokázal vyhecovať, aby sa cítil dobre. Fred Weasley bol odrážač, rovnako ako kedysi býval jeho otec. Jeho sestra Roxanne bola zase treťou triafačkou.

Len jeden jediný člen v Chrabromilskom metlobalovom družstve nepatril do Potter-Weasleyovského klanu a to bol odrážač Bran Perks, šiestak. Minulý rok vyhral konkurz na odrážača a s Fredom sa parádne zohrali. James bol nadšený z toho tímu, ktorý zložil a bol presvedčený, že aj tento rok vyhrajú metlobalový pohár.

„Decká, toto je môj posledný rok na Rokforte," ozýval sa jeho hlas. „A bol by som fakt veľmi rád, keby sme vyhrali metlobalový pohár. Máme fakt najlepší tím. Okrem toho som niekomu sľúbil pred pár dňami, že ten pohár vyhráme! Takže poďme trénovať, nech na to máme!"

Ozval sa hromadný potlesk a Alice sa otočila na Andromedu. „Kedy ti sľúbil, že ten pohár vyhrajú?"

„Čože?"

„Netvár sa, Andy, dobre?" zasmiala sa Alice.

„Fajn, spomenula som to pred pár dňami, že by bolo fajn, keby vyhrali, no nie? Je to ich posledný rok, aj náš a bolo by fajn, keby sme vyhrali aj školský aj metlobalový pohár," vravela jej Andromeda. „A keď už sme pri tom, nemali by sme porušovať pravidlá. Pomsta pre Molly a Lucy sa ruší."

„Prečo?" spýtala sa Lavender.

Andromeda vytiahla list od Teddyho a nechala ho kolovať. Dievčatá si ho prečítali a potom jej ho vrátili.

„Teddy má pravdu," prikývla Dominique. „Nechcem, aby boli babka a dedko smutní. Nechajme to tak. Raz by sa to aj tak všetci dozvedeli, že som tehotná a okrem toho, ja sa za to nehanbím. Nie je to síce fajn, keď na vás všetci pozerajú, ale isto si čoskoro nájdu inú senzáciu."

„Máš pravdu, Domi," prikývla Alice. „Najlepšie bude ignorovať tie dve. Možno čakajú, že im niečo vyvedieme, aby to na nás mohli znova zažalovať."

Dievčatá sledovali tréning, ktorý sa Andromede videl ako dobrý. Všetci sa snažili a videla aj na Jamesovi, že je spokojný. Albus Severus veľmi rýchlo chytil ohnivú strelu, za čo si zaslúžil uznanie od svojho brata. Všimla si, aký bol rád, keď ho James poťapkal po pleci. Často sa hádali, všetci to vedeli, že sa občas nemôžu vystáť, ale boli situácie, kedy spolupracovali. Ako napríklad pri metlobale. Okrem toho Albus Severus očividne k svojmu staršiemu bratovi vzhliadal a túžil po jeho uznaní. Boli momenty, kedy si to James všimol a dokázal mu, že mu na ňom záleží.

Pousmiala sa, ani si to neuvedomila.

„LILY!"

Ihriskom otriasol Jamesov krik. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo. Bran odpálil dorážačku a Lily sa vrhla zlým smerom, ako mala. Odrážačka ju trafila priamo do hlavy a ona stratila rovnováhu a padala z metly.

James i Albus Severus si to všimli ako prví a namierili svoje metly smerom k nej. Jamesovi sa podarilo chytiť ju, aby nespadla na zem. Potom s ňou rýchlo pristál a celé družstvo s ním.

Lily bola v bezvedomí.

„Lily!" James sa ju snažil prebrať a potom sa nehnevane otočil na Brana. „KDE SI MAL OČI?"

„Nečakal som, že pôjde tým smerom, ja som nechcel, James, prisahám," bránil sa Bran a vyzeral byť veľmi nešťastný zo situácie, ktorá sa stala.

Andromeda spoločne s dievčatami opustili tribúny a utekali dole na ihrisko.

„James, musí do nemocničného krídla!" skríkla na neho Alice.

James sa spamätal. Po tvári mu tiekli slzy a v tvári bol celý červený. Vzal Lily na ruky a niesol ju smerom ku škole. Albus zodvihol zo zeme ich metly. Všetci sa rozbehli do školy. Andromeda pomohla Albusovi vziať Jamesovú a Lilynú metlu.

„Poď, zlatko," pohladila ho po vláskoch. „Lily bude v poriadku, neboj sa."

„Ďakujem, Andy," usmial sa na ňu. „Dúfam, že bude."

„Madam Pomfreyová ju isto dá do poriadku. Takéto nehody sa pri metlobale predsa stávajú," snažila sa ho povzbudiť Andromeda.

„Nejako veľa o ňom vieš, aj keď ho nehráš," premeral si ju Albus Severus.

„Čítala som o tom a okrem toho som vyrástla s Teddym Lupinom," žmurkla na neho. „Ten vie o metlobale hádam všetko. Pekne si chytil tú ohnivú strelu," pochválila ho.

„Ďakujem, Andy. Všimla si si? Aj James ma pochválil. Aspoň pri metlobale si nemyslí, že som úplný debil."

„Ty nie si debil, Al!"

„James si to myslí."

„V tom prípade si Pottera podám, dobre?"

„Smeje sa mi, že som prefekt a podobne," zdôveroval sa jej Albus.

„To preto lebo žiarli," odvetila mu Andromeda. „Že si dostal odznak a on nie. Že si v niečom lepší ako on. Ale to je normálne, Al. Nie každý môžeme byť všetko. James ťa má rád. Ver mi."

„Si si istá?"

„Som si istá," usmiala sa na neho. „Poznám Pottera odmalička, na moju smolu. Má veľmi rád celú svoju rodinu. Lily a teba má však najradšej. Keď si sa narodil, veľmi sa tešil, lebo chcel súrodenca. Robil ti síce zle, ale aj tak ťa má rád. Pamätám si, ako si raz plakal a on ti doniesol svojho obľúbeného plyšového psíka, aby si neplakal. A potom ti ho nechal už navždy."

„Tichošľapa?"

„Áno," prikývla. „Pôvodne to bol jeho plyšák."

„To som netušil," prekvapene na ňu hľadel Albus Severus.

„Nie že mu povieš, že som to prezradila. Prosím, Al," žiadala ho.

„Nepoviem mu to," usmial sa na ňu Albus Severus. „Prečo ho nemáš rada?" spýtal sa jej zrazu.

„Pottera?"

„Jamesa, áno," prikývol.

„Je otravný, stále sa iba povyšuje nad všetkých ostatných, myslí si, aký je skvelý metlobalový hráč, nevie sa učesať, stále ma prenasleduje na každom kroku, vyhlasuje hlúposti o tom, že som jeho dievča a tak ďalej," hovorila rýchlo.

„James je skvelý metlobalový hráč," povedal jej Albus, „učesať sa vie, ale má hrozné vlasy. Poznám ten pocit," ukázal na tie svoje, tiež rovnako strapaté, ktoré nikdy žiaden hrebeň nepokorí. „Otravný, povýšenecký, áno typický James. Prenasleduje ťa, to tiež. On ťa má rád, Andy. Bol by rád, keby si bola jeho dievča."

„Lenže ja nechcem, vieš."

„Škoda, podľa mňa by ste sa k sebe hodili. Si jediná, kto ho vie uzemniť," žmurkol na ňu Albus. „Okrem mamky, samozrejme."

Andromeda sa zasmiala. To bola očividne pravda. Dorazili pred nemocničné krídlo a Albus sa rozbehol za sestrou. Ona zatiaľ oprela metly o stenu k ostatným a ale ostala stáť pri dverách. Lily už bola hore. Madam Pomfreyová ju dala do poriadku.

„Strašne ma bolí hlava," povedala im Lily.

„Je mi to ľúto, Lily, fakt som nečakal, že tam vletíš," ospravedlňoval sa jej Bran.

„Nemôžeš za to," usmiala sa na neho Lily. „Rada by som si oddýchla, tak ma nechajte samú."

Väčšina družstva odišla. Ostal pri nej iba James a Albus. James sedel na vedľajšej posteli a Albus ju hladil po vlasoch.

Ona stále pri dverách a iba ich sledovala. Akosi nemohla odlepiť nohy od zeme a odísť spolu s ostatnými.

„Budeš v poriadku, Lil," vravel Albus svojej mladšej sestre. „Tá bolesť hlavy pominie. Bola to len hlúpa metlobalová nehoda. Také sa stávajú."

„Bran je debil," zahlásil James.

„Nie je," odsekla mu Lily. „Neurobil to náročky."

„Mal dávať lepší pozor!"

„Sklapni, James, áno! Bolí ma hlava," rozčuľovala sa Lily.

„Nehádajte sa," žiadal ich zase Albus. „Pôjdeme, Lily, dobre? Aby si si mohla oddýchnuť."

„Ďakujem, Al," usmiala sa na neho. „Daj pozor na Jamesa, aby nezabil Brana, dobre?"

„Sedí vec," žmurkol na ňu Albus. „James, poďme!"

James sa pozrel na sestru. Krátko ju pobozkal na čelo a potom sa vybral s bratom smerom k východu z Nemocničného krídla, keď si obaja všimli Andromedu.

„Andy mi pomohla s metlami," povedal Albus Severus.

„Hm, díky, Drom," odvetil James, vzal svoju aj Lilynú metlu a potom sa vybral preč z Nemocničného krídla. Albus Severus za ním musel doslova utekať.

Andromeda neodišla. Zamierila k posteli Lily, aby sa presvedčila, že je naozaj v poriadku. Na tvári mala modrinu, ale inak vyzerala byť v poriadku. Ani nebola veľmi bledá. Ucítila prítomnosť niekoho pri sebe a otvorila svoje hnedé oči.

„Andy, som v pohode."

„Určite?"

„Áno," prikývla Lily. „Dáš pozor na tých dvoch, aby sa nezabili?"

„Samozrejme, že dám," prikývla Andromeda. „Nech ti je lepšie."

„Díky."

***

James sa musel vytratiť z Chrabromilskej klubovne. Už sa mu stalo pár zranení počas metlobalu, nejaké aj videl, ale tento raz sa to týkalo jeho sestry a akosi to nevedel dostať z hlavy. Stále ju videl, ako padá a keby ju nebol zachytil, Merlin vie, čo by sa stalo. A mohla sa poraniť aj vážnejšie a zo všetkého mu bolo fakt hrozne.

Mal pocit, že to je jeho vina. On ju nahovoril na to, aby sa pridala do tímu. Vedel, že je talentovaná. Obaja mali po kom zdediť talent, keďže obaja ich rodičia hrali metlobal a mama určité roky aj profesionálne. On i Lily boli v tomto po mame a Albus Severus chcel byť odmalička stíhač ako ich otec.

Kráčal po prázdnych chodbách Rokfortu a vôbec mu neprekážalo, že je po večierke. Nezobral si ani otcov neviditeľný plášť, ani Záškodnícku mapu. Akosi mal chuť, aby ho Filch chytil a naparil mu nejaký trest, aby mohol myslieť na niečo iné, ako na to, že sa Lily kvôli nemu mohla pekelne zraniť.

A to si ešte nepomyslel poriadne na to, aké vreštadlo ho zajtra ráno čaká od matky.

Nestretol však ani len ducha, až po tom, keď to už takmer vzdal a chcel sa vrátiť do klubovne, narazil na prefekta.

Prefektku. Hlavnú prefektku.

„Potter," Andromeda sa mu postavila do cesty. „Je to večierke!"

„Viem," pozrel sa na ňu. „Strhni mi body, daj mi trest."

„Potter, čo sa stalo?" spýtala sa ho znepokojene.

James sa na ňu pozrel. Vôbec nevyzerala, že by mu chcela strhnúť nejaké body. Vyzerala vážne znepokojene a akoby si o neho robila starosti. Osvetľoval ju mesačný svit a jej tmavé oči sa leskli. „Je to moja vina."

„To, čo sa stalo počas tréningu?"

„Áno, je to moja vina. Mám dávať na súrodencov pozor a ja som beznádejne zlyhal! Lebo som debil!"

„Potter, ale to sa stáva, že sa pri metlobale ľudia zrania. Nebola to tvoja vina," vravela mu Andromeda a dotkla sa jeho ramena. „Nie je to tvoja vina, vážne nie. Ver mi."

James sa jej znova pozrel do očí. Vyzerala smutná, ale aj tak bola veľmi pekná. Tak veľmi chcel veriť jej slovám, ale aj tak sa cítil vinný. „Som vinný."

„Ach, Potter," zalamentovala. „Prestaň sa správať ako sentimentálny blbec. Ja viem, ako ti na Lily a na Alovi záleží. Viem to, dobre? Poznám ťa celý svoj život, viem, že ich ľúbiš, aj keď si to nikdy nepriznáš. Správaš sa k Alovi hrozne, ale máš ho rád. K Lily sa správaš vždy pekne. Ochranársky, veď je to tvoja mladšia sestra. Si v tomto ako Teddy," usmiala sa, ale nie na neho, len tak sama pre seba. „Nesmieš si to vyčítať. Bola to nehoda a Lily je v poriadku. To je dôležité, no nie?"

„Máš pravdu, Drom," povedal po chvíľke ticha.

Prekvapilo ho, že nenamietala, že ju tak nazval. Stále mala ruku na jeho ramene a stále na neho hľadela a chcela mu pomôcť, aby sa necítil tak hrozne.

„Mal by si sa vrátiť do klubovne a ísť spať. Zajtra ti bude lepšie, uvidíš."

„Ďakujem, Drom," pousmial sa.

„Nie je za čo, Potter," prikývla a stiahla svoju ruku z jeho ramena.

Chvíľku na seba iba tak hľadeli. Neuhla pohľadom. James hľadel do jej tváre. Stále sa na neho tak trocha usmievala. Zrejme bola rada, že sa jej podarilo presvedčiť ho, že to nie je jeho vina. A skutočne ho presvedčila, lebo sa cítil lepšie. Nuž stále bol nejaký slabý a vykoľajený. Naozaj dúfal, že má pravdu a že Lily bude zajtra dobre a aj jemu bude lepšie.

Pristúpil k nej bližšie a objal ju. Potreboval v tejto chvíli niekoho objať. Opätovala mu objatie a hladila ho po chrbte.

„Naozaj si to prestaň vyčítať, Potter," šepla mu do ucha. „Si ten najlepší starší brat, akého si môže Lily priať. Na Teddyho síce nemáš, čo je pochopiteľne, mám pre Teddyho slabosť, je to môj starší ochranársky brat. Myslím však, že Lily má tiež úžasného najstaršieho brata. Možno ani len netuší, až akého úžasného."

James počúval každé jej slovo, doslova ich hltal. Bolo to to najkrajšie, čo mu kedy Andromeda Lupinová povedala.

Pozn. autorky:

Konečne piatok, už som na neho naozaj silno čakala, hehe :D:D tak je tu nová kapitola TGIM, troška rodinného charakteru by som povedala. Ale hádam som Vás koncom potešila :) však vyjadrite sa, teším sa na Vaše názory.