Andromeda sa vrátila do hradu a ihneď zamierila do Chrabromilskej veže a do izby, ktorú obývala so svojimi priateľkami. Vošla dnu a zbadala Dominique, ktorá sedela na posteli, zvierala v ruke plyšového ružového psíka, ktorého dostala na Valentína od Franka a bola bledá ako stena.

„Domi," Andromeda sa k nej rozbehla, sadla si na posteľ a pozrela sa na ňu. „Dopadlo to zle?"

„Pravda je, že neviem," šepla Dominique.

„Chceš sa o tom rozprávať?"

„Áno," prikývla Dominique. „Bolo to celé jedna veľká katastrofa. Stretla som sa s našimi, sadli sme si, dali sme si niečo na pitie a potom došiel Frank s rodičmi. Chvíľku sme sa zhovárali, nechceli sme to na nich hneď vybafnúť, ale potom už prišiel ten správny čas a povedali sme im to. Rozhodne to nečakali. Mama čakala, že sme im iba oficiálne chceli oznámiť, že spolu chodíme."

„Viem si tetu Fleur predstaviť," prikývla Andromeda.

„Bola hysterická," zosmutnela Dominique. „Kričala, že takto ma predsa nevychovala, že som nezodpovedná a že prečo nemôžem byť ako Victoire, ktorá im robí iba radosť zo života. Prečo som taká divná? Potom sa otočila na ocka a povedala, že to je jeho vina, lebo u mňa vo výchove poľavil, že na Vic bol viac tvrdý a preto je ona zodpovedná a skvelá. Okey, chápem, Vic je naozaj skvelá, ale ja nie som Vic."

„To je mi tak ľúto, Domi," Andromeda ju chytila za ruku.

„Ocko bol rozhodne v šoku," pokračovala Dominique, „chvíľku to vyzeralo, že preskočí stôl a zabije Franka priamo pred mojimi očami, očami jeho rodičov a mojej mami. Bolo to až desivé. Potom povedal mame, aby toľko nevrieskala, že o tom nemusia všetci vedieť. A potom mi povedal, že nevie, čo mi má povedať vlastne. Chápeš to?"

„Očividne bol v šoku," prikývla Andromeda.

„Myslela som si, že aspoň on bude na mojej strane, aspoň troška," pokračovala Dominique a po tvári jej tiekli slzy. „Mýlila som sa, naozaj vyzeral, že čoskoro odpadne, ale stále lepšie ako moja mama, ktorá vyzerala, že ma chce vydediť. Stále dookola opakovala, prečo nemôžem byť ako Vic, že som v tej chvíli mala pocit, že Vic neznášam!"

„Ale moja," Andromeda ju silno objala. „Vic je v tom nevinne, ver mi. Teta Fleur to tak isto nemyslela."

„Ja sa na Vic nehnevám, naozaj nie," plakala Dominique. „Len je to smutné, keď ťa celý život s niekým porovnávajú a ty si vždy tá horšia."

„Ty nie si horšia, Dominique," odtiahla sa od nej Andromeda a vážne sa na priateľku pozrela. „Každá ste úplne iná. Všetci robia chyby. Nehovorím, že to malé je chyba, to nie. Len si sa možno unáhlila a nedávala si pozor. Ale ty nie si hlúpa, Domi."

„A potom prišli na scénu reakcie Frankových rodičov. Profesor Longbottom vyzeral byť ešte vo väčšom šoku ako môj ocko. Stále opakoval, že niečo také nemôže byť pravda a že to jednoducho tak nie je. Proste ako neuveriteľne."

Andromeda prikývla, strýka Nevilla si naozaj vedela dokonalo predstaviť. Vedela o ňom, že je veľmi odvážny, bojovný a lojálny, ale predsa chlapi naozaj nesú tieto veci inak, ako ženy. Preto si vedela predstaviť aj jeho aj strýka Billa, že sú vo veľkom šoku. Strýko Bill možno ešte viac. Poznala ho veľmi dobre a vedela, ako zbožňuje obe svoje dcéry. Vždy ich oslovoval ako svoje princezničky a teraz Dominique ostala vo veľmi mladom veku tehotná. Naozaj chápala, že sa pohrával s myšlienkou, že by Franka zabil.

„Jediná pozitívna vec na tom všetkom bola, že pani Longbottomová to všetko zobrala úplne milo. Usmiala sa a povedala, že sa veľmi teší na vnúčatko. Že si síce nikdy nemyslela, že bude taká mladá babka, ale že sa veľmi teší a že so všetkým pomôže. Prečo môže mať Frank normálnu matku a ja nie?"

„Pani Longbottomová je proste veľmi milá paní," riekla jej Andromeda. „Je to fajn, Domi, aspoň niekto je na vašej strane. Ono sa to utrasie, si myslím. Je to proste zatiaľ šok. Ale vaši si zvyknú. Bude to ich vnúčatko, rovnako ako Fairy a budú ho rovnako milovať. Uvidíš, všetko dobre dopadne, moja."

„Cítim sa hrozne."

„A čo Frank?"

„Mal strach," povedala Dominique. „Myslím, že ho naši úplne vydesili."

„Teta Fleur je niekedy desivá," žmurkla na ňu Andromeda.

„Odišli sme odtiaľ len čo to bolo možné. Šli sme spolu do hradu a obaja sme mlčali, až kým sme prišli sem a potom to z nás opadlo. Frank mi povedal, že má z našich fakt rešpekt, ale že si myslel, že aj jeho vlastný otec ho tam na mieste zabije. Z mamky mal radosť. Vravel, že vedel, že ona bude z toho nadšená. Vraj taká je vždy. Veselá a pozitívna. Každopádne sme v tom spolu a on bol fakt milý. Vydržal to tam, neutiekol a na záver povedal našim priamo do očí, že sa o mňa a o bábätko postará a že nás ľúbi a že to zvládneme. Že si po škole nájde prácu, aby nás uživil a že bude makať od nevidím do nevidím, aby sme boli v poriadku. Myslím, že to na všetkých zapôsobilo a možno ho môj otec nepríde zabiť v spánku!"

„To je super, Domi," usmiala sa na ňu Andromeda.

„Aj tak sa obávam, že sa mama dá na tú dráhu alkoholizmu," zamračila sa Dominique. „A že otec možno ešte do rána dostane infarkt. Predstav si ešte ten fakt, že to budú musieť povedať starkým Weasleyovcom a starkým Delacoureovcom a ostatným členom rodiny. Teta Audrey mi isto dá prednášku o tom, že som čierna ovca tejto rodiny, lebo som neskončila školu a som tehotná. Potom na ňu uvalím Cruciatus a moje dieťa zveria Frankovi, lebo mňa zavrú do Azkabanu."

„Nesmieš sa nechať tetou Audrey vyprovokovať. Ona je veľmi svojská," utešovala ju Andromeda. „A vôbec si neber jej slová k srdcu. Moja mamka hovorí, že teta Audrey je proste iba vlezloprdelka. Nedávno mi hovorila, ako ju vždy prenasleduje na obede na Ministerstve, iba preto, aby jej neušli žiadne novinky. Ver mi, moja mama je zúfalá."

„Chuderka teta Dora," zasmiala sa Dominique.

„Našťastie ju veľmi rýchlo napadlo, ako sa tete Audrey vyhnúť na obede."

„Ako?"

„Zmení svoj vzhľad tak, že ju nespozná. Mama povedala, že radšej bude sedieť na obede izolovaná ako s Audrey," zasmiala sa Andromeda a Dominique doslova vybuchla smiechom, až jej sliny vyprskli z úst. Andromeda bola rada, že jej vyčarila úsmev na tvári, aj na úkor posmeškov z tety Audrey.

„Hádam, že aspoň niekto to zoberie fajn," riekla Dominique.

„Ale áno," usmiala sa na ňu Andromeda. „Podľa mňa teta Ginny a ujo Harry z toho budú radi, aj teta Hermiona a ujo Ron. Ujo George určite tiež, veď vieš, ako sa tešil z Fairy. Konečne ďalšie decká, lebo šak my sme vraj už veľkáči a neplatia na nás jeho fóriky."

Dominique sa šťastne usmiala: „To máš pravdu, Andy."

„Ujo Charlie isto príde z Rumunska, aby vidieť najmladšieho bábo v rodine a hádam si konečne dovedie nejakú frajerku," pokračovala ďalej Andromeda a došlo jej, ako si vymenili úlohy. Zvyčajne to bola Dominique, ktorá sa ju snažila rozveseliť, keď sa niečo stalo, ale teraz to bolo naopak. „Teta Angelina bude tiež rada, lebo bude rada, že ujo George je rád. Tvoji starkí sa budú tešiť, uvidíš. A Vic s Teddym určite tiež. Fairy bude mať malú kamošku, alebo kamoša. A s mojimi rodičmi môžeš tiež vždy počítať."

„Nakoniec to nevyzerá až na takú desnú rodinu, čo?"

„A my ostatní, decká, my sa budeme určite tešiť. Veď aj na Fairy sme sa všetci veľmi tešili," usmiala sa na ňu Andromeda. „Pamätáš sa, ako sme ju kupovali tie dupačky?"

„To bola sranda. Smiali sme sa, že sme ešte mladé na to, aby sme mali neter," riekla Dominique. „A pozri teraz, Andy, ja budem mama."

„Budeš skvelá mama, Domi."

„Myslíš?"

„Ja to viem, si moja najlepšia kamoška, si skvelá a budeš fakt super mama. Vtipná mama," usmiala sa na ňu Andromeda.

Dominique ju silno objala. „Som taká rada, že ťa mám Andy, taká rada."

***

O niečo neskôr sa Andromeda vybrala na večeru. Dominique s ňou nešla, lebo nebola hladná. Zhovárali sa a bolo už toľko hodín. Andromeda už bola vážne hladná a tak Dominique nechala na chvíľku samú. Na jej smolu ju ale dobehol Potter.

„Frank mi to povedal," začal.

„Čo?"

„O bábätku," riekol James. „Poviem ti, šokovalo ma to neskutočne."

„Neumrel si od toho šoku? Škoda!" poznamenala trpko Andromeda.

„Frank chce, aby som bol krstný otec," pokračoval James v rýchlej chôdzi do Veľkej siene, ale Andromeda sa zastavila. „Drom, čo je?"

Andromeda ho vraždila pohľadom. Lenže tento raz to nebol James Sirius Potter koho mala chuť zavraždiť. Na prvé miesto sa v tejto chvíli dostal Frank Longbottom. „Prečo zase ty?" zaúpela.

„No tak, Drom," zasmial sa. „Bude to sranda. Ty a ja ako krstní rodičia. Budeme musieť malému, alebo malej kúpiť veľa darčekov. A keby Frank a Domi otrčili kopytá, tak z nás budú náhradní rodičia, nebude to super?"

„Ty si taký debil, Potter!" prižmúrila oči.

„Utekám na večeru, Drom, lebo ako vidím, zase máš červené vlasy, to znamená, že ma chceš zabiť a ja umrieť ešte nechcem. Papa!" A rozbehol sa preč.

Andromeda sa oprela o stenu na chodbe a snažila sa upokojiť. Áno, bolo to logické. James bol Frankov najlepší priateľ, bolo jasné, že ho požiada o to, aby sa stal krstným otcom. Nuž aj tak mala najväčšiu chuť prekliať Franka Longbottoma. Možno hodí o tom reč s Dominique, aby ho prehovorila, aby krstný bol radšej Fred. Áno, to by bolo rozhodne znesiteľnejšie, ako Potter.

Prečo je Potter všade, prečo?

***

Na druhý deň ráno sa sotva dostala Andromeda na vyučovanie. „Mami, čo tu robíš? Veď ešte nie je spln."

„Poď so mnou, Dromi," žiadala ju mama a vyzerala troška znepokojenie.

„Mami, čo sa stalo?"

„Nevieme nájsť tetu Fleur," povedala napokon Nymphadora (dnes mala vlasy blonďavé) a viedla dcéru po chodbách Rokfortu.

„Ako to?"

„Už všetci vieme o tehotenstve Dominique. Fleur proste večer zmizla a nevrátila sa domov," vysvetľovala jej mama. „Dominique ťa teraz potrebuje."

Andromeda prikývla a mlčky nasledovala svoju mamu. Ukázalo sa, že idú do riaditeľne a keď tam vošli, našla Dominique plakať na stoličke. Victoire sa opierala o stôl a vyzerala nevyspato ešte viac ako včera.

„Domi," ihneď ju silno objala. „Tvoja mama sa nájde."

„Je to všetko moja vina," plakala Dominique.

„Nie je," rázne to zamietla Andromeda.

„Dora, môžeš po mame vyhlásiť pátranie?" pýtala sa Victoire.

„Zlatíčko rada by som, ale Fleur nie je nezvestná dvadsaťštyri hodín a ja som si istá, že Bill a ostatní ju nájdu," vravela jej Nymphadora. „Všetko bude v poriadku, dievčatká, dobre?"

„Ach, Domi," Victoire sa k nej zohla a pobozkala ju na čelo. „Dora má pravdu, mama je určite v poriadku a nie je to tvoja vina. Sme rodina, áno? Ľúbime sa a všetko spolu vyriešime."

„Vic," Dominique ju silno objala.

Andromeda si uvedomila, že ešte nikdy v živote nevidela Dominique Weasleyovú takú zraniteľnú. Dominique bola vždy tá ošľahaná vetrom, divoká, úprimná, tvrdohlavá a teraz bola taká zraniteľná a citlivá.

V kozube v riaditeľni sa zjavil zelený oheň a o chvíľku z neho vystúpila čarodejnica. Vlasy mala dlhé, zapletené do vrkoča. Bola vysoká, tvár mala bledú a vyzerala veľmi seriózne. Tvárila sa dôležito, ale aj znepokojene. Na sebe mala muklovské šaty, červenej farby a na ústach mala rovnakej farby natretý rúž.

„Ach, Dominique, toľko problémov si nám všetkým spôsobila," zalamentovala.

O chvíľku z kozubu vystúpila ďalšia čarodejnica. Tá bola od tej predtým o niečo vyššia, dlhé čierne vlasy jej pokrývali sadze, ale vôbec jej to nevadilo. Za ňou vystúpil z kozubu ryšavý muž a obaja sa mračili.

„Sklapni, Audrey!"

„Drahá, Angelina. Toto je pre našu rodinu taká hanba, taká hanba!"

„Povedala som, aby si sklapla!" rozčuľovala sa teta Angelina. „Toto nie je tvoja starosť. Je to starosť Billa a Fleur. Ty nemáš právo sa k tomu vyjadrovať a už vôbec nemáš právo vychovávať Dominique. Ona nie je tvoja dcéra!"

„V každej rodine sa musí nájsť nejaká čierna ovca," diplomaticky pokračovala teta Audrey, akoby vôbec nevnímala to, čo povedala teta Angelina. „Naozaj je to taká hanba. Vždy som hovorila, že táto rodina ide dole vodou."

„Táto rodina je to najlepšie, čo mám!" skríkla teta Angelina natoľko, že sa prebrali takmer všetky obrazy v riaditeľni. Aj tie, ktoré predstierali, že spia, teraz otvorili oči.

„Slečna Johnsonová, pardon pani Weasleyová, rád by som vám povedal, že takto ste nezvykli kričať ani na metlobalovom ihrisku, ale máte recht," poznamenal profesor Dumbledore.

„Ďakujem, pán riaditeľ," usmiala sa na jeho portrét teta Angelina. „Späť k tebe," otočila sa na tetu Audrey. „Okamžite sa vráť do Brlohu!"

„Nebudeš mi rozkazovať, švagrinka," zamračila sa teta Audrey.

„Audrey, vypadni!" pohrozil jej ujo George. „Hneď!"

Andromeda ešte nikdy nevidela uja Georgea takého nahnevaného a nikdy ho nepočula kričať. Vždy bol veľmi veselý, aj keď mu chýbal jeho brat-dvojča Fred. Vždy bol však zábavný, milý, ale teraz vyzeral, akoby horel od zlosti.

Teta Audrey ho ale poslúchla. Nastúpila do kozubu a potom odišla späť do Brlohu.

„Idem za ňou, lebo ešte spôsobí Molly a Arturovi infarkt," rozbehla sa do kozuba teta Angelina.

V riaditeľni zavládlo ticho. Ale len na malú chvíľku. Ujo George si oprášil sadze z habitu a aj z vlasov. A potom sa vľúdne usmial.

„Och, Dominique, je mi to tak veľmi ľúto, dievčatko, ale neber si slová Audrey k srdcu, áno? Nikto sa ne teba nehnevá. Všetci ťa veľmi ľúbime a nie si žiadna čierna ovca a nespôsobila si žiadnu hanbu našej rodine. Prisahám! Hlavu hore, si predsa Weasleyová."

Dominique silno prikývla.

„Dora," oslovil ju George. „Niečo nové ohľadom Fleur?"

„Nie," pokrútila hlavou Nymphadora. „Remus by mi dal vedieť. Aj Teddy šiel s ním. S Harrym. Nechali sme Fairy s našimi a my s Vic sme šli rýchlo sem, aby sme boli pri Dominique."

„Ďakujem. U nás doma je nabitá atmosféra. Mama ma strach o Fleur, strach o Dominique, o Billa, veď poznáš ju. A do toho tá fúria Audrey, ktorá si myslí, že zhltla všetku múdrosť sveta. Ja sa hanbím za to, že ona je moja rodina!"

„George, sú tu deti," napomenula ho Nymphadora.

V kozube znova šľahali plamene a vystúpila z nich tento raz červenovlasá čarodejnica.

„Nebesá!" poznamenal obraz Severusa Snapa. „Riaditeľňa sa stala pobočkou Weasleyosko-Potterovského klanu? Človek sa vás otravných deciek nezbaví, ani po škole!"

„Sklapnite, profesor Snape, pekne vás žiadam," okríkol ho ujo George. „Ginny?" Pozrel sa na svoju sestru, ktorá si teraz oprašovala sadze zo šiat.

Andromeda sa tiež pozrela na tetu Ginny. Bola zvláštna, akoby vykoľajená, prekvapená, ale zároveň bola červená od zlosti. Andromeda ju často videla červenú od zlosti. Zvyčajne sa zlostila na svojich synov, keď vyviedli nejakú hlúposť. Ale tento raz to bolo pre niečo iné.

„Pohádala som sa s Audrey a asi som jej jednu vrazila, myslím," poznamenala.

„Čože?" zvolali ujo George a Victoire naraz.

„Pamätám si to matne. Povedala som jej, aby sa dala vycpať a že je otravná, neznesiteľná mrcha a potom som jej zrejme dala facku."

„Och, sestrička, milujem ťa," pobozkal ju ujo George na líce. „Si môj vzor. Vedel som, že ty budeš tá, kto dá Audrey do laty ako prvá."

„Čože?"

„Stavili sme sa, vieš," zasmial sa George, „je to také vtipné."

„Kto všetko sa stavil?" pýtala sa teta Ginny.

„No ja, Ron, Charlie, Bill, tvoj drahý manžel Harry," vypočítaval na prstoch George, „a Remus."

„Čože?" prekvapene sa na neho pozrela Nymphadora. „Odkedy Remus Lupin stávkuje?"

„Odkedy si Percy zobral Audrey a zistili sme, aká osina v zadku to je!" oznámil jej George.

„Ten môj chlap ma ale dokáže ešte prekvapiť," poznamenala Nymphadora. Všetci sa rozosmiali, aj Dominique.

„Dobre!" zahlásila teta Ginny a jej tvár nadobudla už normálny odtieň. „Ja ostanem s dievčatami, Angelina a Hermiona ostali s našimi, hádam dajú Audrey do laty a vy sa môžete pridať k čate, ktorá hľadá Flirtu, teda Fleur," rýchlo sa opravila.

„Flirtu?" spýtala sa prekvapene Victoire.

„Stará prezývka, nič osobné," zahovárala teta Ginny, ale nos jej očervenel a ujo George vyzeral, že sa každú chvíľku rozosmeje.

„Áno, to je skvelý nápad," prikývla Nymphadora veľmi rýchlo, aby nedala Victoire priestor, aby sa vypytovala ďalej na pôvod prezývky svojej mamy. „George, pôjdeme?"

„Jasné, aj keď radšej by som šiel do Brlohu a videl, ako Audrey zúri," zasmial sa ujo George, „ale tak, Angie mi to povie, určite. Ešte že tam je a zabráni tomu, aby Audrey spôsobila infarkt našim."

„Percy ma isto zabije a Harry tiež," prehlásila teta Ginny.

„Naše veľkonadutenstvo si to nedovolí. On sa ťa bojí, Gin," zasmial sa ujo George.

„Dobre, dievčatká, pôjdeme," prerušila ich rozhovor Nymphadora, zrejme usúdila, že už stačilo. „Ozvem sa, keď budem vedieť niečo nové. Dominique, neboj sa, nájdeme tvoju mamu a všetko bude v poriadku, áno, srdiečko?"

„Ďakujem, teta Dora," usmiala sa na ňu Dominique.

„Andy, Vic a Ginny s tebou ostanú," pohladila ju po vláskoch. „A nemysli na nič zlé, áno? Nikto sa na teba nehnevá, ani Fleur. Určite nie. Všetci ťa veľmi ľúbia, veľmi ľúbia. Bude to dobre, áno?"

„Áno," potiahla Dominique nosom.

„Uvidíme sa, miláčik," pobozkala Nymphadora Andromedu na líce a potom odišli kozubom spoločne s ujom Georgeom.

„Tak!" Dievčatá sa ocitli v riaditeľni iba s tetou Ginny. Dominique sa trocha vystrašene na ňu pozrela. Teta Ginny sa občas správala ako generál, dokázala veľmi rýchlo vybuchnúť, ale Andromeda sa jej nikdy nebála. „Čo takto ďatelinové pivo a nejaké koláčiky? A potom si pohovoríme o všetkom, čo sa stalo. Ste za?"

„Áno, Ginny," prikývla Victoire.

„Domi?"

„Áno," zotrela si slzy.

V kozube znova zapraskal oheň a zjavila sa blonďavá čarodejnica, v ktorej Andromeda spoznala tetu Lunu, mamu Franka a Alice. Na sebe mala žltý habit a na tvári úsmev. Andromeda si ani nepamätala, či ju niekedy videla smutnú. Vôbec nevyzerala nahnevane, ani prekvapene, ani znepokojene. Jednoducho sa usmievala.

„Luna!" Teta Ginny sa potešila jej príchodu.

„Ahoj, Ginny, ahojte, dievčatá," znova sa na všetky usmiala. „Počula som, čo sa stalo. Dominique, určite si vystrašená. Ale neboj sa, tvoja mamička sa už našla."

Pozn. autorky:

Hurá, je tu piatok :) a s ním aj nová kapitola ... aj keď tam nebolo nič moc ohľadom nášho páriku, inak mám shipp name - DROMES - ale tak hádam, že sa Vám kapitola ľúbila a ste sa aj trocha pobavili.

Hore na fotke je všetkými nenávidela teta alebo švagriná Audrey Weasleyová.

Ako si isto pamätáte, v 6 knihe mala Ginny prezývku pre Fleur ... aj kapitola sa volala "Plný dom Flirty" (zrejme ju tak neprestala nazývať :D )

Určite ste si všimli, že Nymphadoru oslavujú všetci Dora. Bolo by blbé hovoriť jej naďalej Tonksová, alebo Lupinová, tak si teda všetci osvojili prezývku, ktorou ju volá jej otec Ted.

Čo myslíte, kam sa podela Fleur?