Andromede sa stále nepodarilo zbaviť otravných členov rodiny, ktorí ju prenasledovali na každom kroku. Keďže uznala to, že o chvíľku bude vidieť, aké tajomstvo pred nimi skrývala, rozhodla sa všetkým povedať pravdu a požiadať ich, aby to naozaj nehovorili Jamesovi, lebo mu to povedať chcela sama a osamote.

Príležitosť povedať to celej rodine sa jej naskytla na oslave prvých narodenín malej Venetie. V skutočnosti bola v ten deň smutná, lebo si myslela, že James príde na narodeniny malej, ale na druhý deň mal ťažký zápas a tak musel ostať na Novom Zélande. Poslal ale veľa darčekov pre Venetiu a ospravedlňujúci list. Dominique a Franka jeho neprítomnosť nemrzela tak, ako mrzela Andromedu.

„Som rada, že sme tu takto všetci a chcela by som vám povedať, hlavne vám deckám, čo ma prenasledujete na každom rohu, že nie som smrteľné chorá, ako som si minule vypočula niekde na chodbe," uškrnula sa Andromeda na všetky deti, ktoré učila. „Ide o niečo iné. Rozhodla som sa, že vám to poviem, lebo vás potrebujem o niečo požiadať."

„My niektorí to už dávno vieme," usmiala sa na ňu babička Molly. „Pretože to je na tebe vidieť, srdiečko."

Andromeda sa zamračila. Nemala pocit, že by to už bolo na nej vidieť. Očakávala to samozrejme každý deň, ale zatiaľ si tých zmien veľa nevšimla. „Áno?"

„Ale nie tak, ako si myslíš. Je ti to vidieť na očiach, miláčik," pokračovala babička Molly. „Vieš, staršie ženy ako ja, to hneď vidia."

„Ach," Andromeda jej opätovala úsmev.

„O čo ide, Andy?" spýtala sa jej Lily. „Naozaj som sa začínala báť, že zomieraš."

„Nezomieram," zasmiala sa Andromeda.

„Nehnevaj sa, ale nie je normálne, že utekáš von behom vyučovania," zamračila sa na ňu Rose.

„Ty si utiekla počas vyučovania?" zasmiala sa Fred.

„Došlo mi zle, musela som sa ísť vyvracať," odsekla mu Andromeda a Fred sa prestal smiať.

„Stáva sa to predsa ráno," Rose víťazoslávne tleskla. „Si tehotná!"

„Áno," prikývla Andromeda. „A bola by som vám veľmi vďačná, keby ste to Jamesovi nepovedali. Chcem mu to povedať sama z očí do očí a osamote. Prosím vás," žiadala ich. „Fred!"

„Čo? Ja som nejaká klebetnica, alebo čo?"

„Tak trocha," zasmiala sa Alice a pobozkala ho na líce. „Nesmieš nič povedať."

„Mlčím ako hrob, veď ma poznáte," prikývol Fred. „Tak to je inak celkom sila. James bude otec? Aj Frank už je, začínam sa cítiť ako outsider!"

„Ale čo," Alice vybuchla smiechom. Fred sa na ňu pozrel priam zbožne. „Zabudni, Fred Weasley, ja ešte nechcem mať deti!"

„Andy, to ako vážne?" Lily vstala zo sedačky a hľadela priamo na ňu. Akoby hľadala známky toho, že to je naozaj pravda, čo hovorila. „Vážne budeš mať s Jamesom bábätko?"

„Áno, je to pravda."

„To preto mama tak šialene plakala minule a potom sa začala šialene smiať," zhodnotila Lily a potom silno objala Andromedu. „Budem teta!"

„Budeš tá najlepšia teta," prikývla Andromeda.

„Samozrejme, že budem, keďže budem jediná," žmurkla na ňu Lily. „Už vieš, čo to bude?"

„Vôbec nie, som len v treťom mesiaci, zlatko," usmiala sa. „Nuž chcela by som to vedieť. Uvidíme. Hlavne, aby bolo zdravé."

„Veľmi sa tešíme, Andy," objal ju aj Albus Severus. „Fúha, James bude strašne šťastný. Som si istý, že bude. Paráda."

„Ďakujem, Al," usmiala sa na neho a pobozkala ho na líce.

„Veľmi ti gratulujeme, Andy," objali ju aj Hugo s Louisom. A potom sa s gratuláciami pridali aj starší členovia rodiny.

„Ak to bude dievčatko, tak to bude super, nemusíš ani kupovať nové vecičky, pretože ti bude Dominique posúvať tie po Venetii, alebo Vic niečo po Fairy," vravela teta Fleur. „Tak sme to vždy v tejto rodine robili. Pretože bábätká rastú tak rýchlo, že niektoré vecičky mali oblečené len raz, alebo aj vôbec. Gratulujem, Andromeda."

„Ďakujem, Fleur," opätovala jej objatie Andromeda. „Uvidíme, či to bude dievčatko, alebo chlapček."

„Ak to bude chlapček, tak ti tie veci bude posúvať Ginny," žmurkla na ňu Fleur. „Vybrala si si naozaj dobré obdobie na bábätko," zasmiala sa.

„Očividne," prikývla Andromeda.

***

„Gratulujem, Ginny," Fleur našla Ginny v kuchyni, kde pila čaj a očividne oddychovala, lebo bolo jasné, že niekto sa v Brlohu ujme dvojičiek a ona bude mať trocha času pre seba.

Ginny sa trocha trhla, ale napokon prikývla a usmiala sa na Fleur. „Vďaka, som z toho stále trocha v rozpakoch."

„Chápem, byť babinou chvíľku po tom, čo si sa znova stala matkou, musí byť hrozne stresujúce, však?"

Ginny mala chuť Fleur obliať čajom, ktorý držala v rukách. „Tak trocha, no."

Fleur sa zasmiala, naozaj hlasno a tak celkom od srdca. „Tváriš sa naozaj hrozne. Pobavilo ma to. Pozri, Ginny, viem, že si zo mňa často robíš žarty, čo sa týka toho, že som už dvojnásobná babina, ale tak konečne vitaj v mojom klube."

„Super," zamračila sa Ginny.

„A neboj sa, naplno si uvedomujem, že ňou už som. Poviem ti jedno. Je to lepšia funkcia ako byť matkou. Ako mama musíš dieťa aj vychovávať, usmerňovať, ale ako babina, ho môžeš rozmaznávať, podporovať a držať nad ním ochrannú ruku. Byť babinou je super. Myslím to úprimne a vážne."

Ginny sa usmiala, keď ju sledovala. Fleur hovorila naozaj od srdca a zdala sa jej nejaká iná. Takýto rozhovor spolu ešte nikdy neviedli a Ginny ju aj tak v hĺbke svojho srdca mala rada. Fleur bola odvážna, nežná a svojím spôsobom sa do tejto rodiny dokonale hodila. Čo však bolo najdôležitejšie, bolo to, že jej najstaršieho brata veľmi milovala a spoločne tvorili veľmi peknú rodinku. „Ďakujem."

„Budeš pekná babina," zasmiala sa Fleur. „Pretože si ešte mladá."

„Cítim sa akoby som ostarla minimálne o desať rokov, odkedy o tom viem," priznala sa jej Ginny.

„Tiež som sa najprv cítila čudne," pripustila Fleur. „Keď mi Victoire oznámila, že čaká dieťa, myslela som si, že sa zrútim. Mala som pocit, moja krása a mladosť ma navždy opustili. Bill tvrdil, že sa tým nič nezmení. Hnevala som sa Victoire. Nuž potom som uvidela Fairy. Victoire mi ju dala do náručia a ja som pochopila, že existuje naozaj veľká láska. Láska k vnúčatku. Nikdy som nebola šťastnejšia. A keď som v náručí držala Venetiu, bola som si istá, že byť babinou je úžasné," zotrela si slzy.

Ginny na ňu vyvalila oči. „To je fakt nádherné, Fleur."

„Máme šťastie, že sme sa babinami stali také mladé," prikývla Fleur. „Okrem toho, aj naša priateľka Luna už babinou je. Pomôže ti cítiť sa lepšie. Len tak medzi nami, Ginny," Fleur sa k nej nahla. „Na Lunu mať nebudeme. Ona vyzerá aj ako staršia sestra Alice, nie to ešte ako babina. Tá ženská vôbec nestarne."

„To veru nie," zasmiala sa Ginny. „Naozaj ti ďakujem, Fleur. Je to od teba všetko veľmi milé."

„Nemáš za čo, Ginny, mám ťa rada," Fleur roztvorila svoju náruč, aby ju mohla objať.

Za iných okolností by sa Ginny Potterová trocha bránila, ale dnes vedela, že nech je Fleur všelijaká a hoci sú veci, ktoré jej na nej stále vadia, je to dobrá žena so správnymi názormi na život. „Ber to, čert," zasmiala sa a objala ju. „Tiež ťa mám rada, babina."

***

„No teda, Harry, kto by to bol povedal, že už čoskoro budeš dedko," smial sa Ron a priateľsky pobúchal Harryho po ramene. „Celkovo sa divím, že Ginny ešte niekam neodviezli od nervov."

„Ginny je z tej správy v pohode," usmial sa Harry.

„Prečo potom Lily spomínala, že bola na prášky?"

„Najprv ju to trocha zobralo, ale potom pochopila, že James a Andy sú už dospelí a že jedného dňa by to aj tak prišlo. Okrem toho je dôvod na radosť, pretože Andy a James už hádam konečne budú raz a navždy spolu," vysvetľoval mu Harry. „Budem starým otcom. Je to taký zvláštny pocit, ale dosť sa na to teším."

„To je super, Harry," prikývol Ron. „Dúfam, že Rose takéto veci ešte neplánuje a hlavne nie s Malfoyom. Lebo neviem, čo by som musel urobiť. Zmieril som sa s tým, že spolu chodia, ale nech to nikam ďalej nespeje," vravel s obavou v hlase.

Harry sa rozosmial. „Si strašný, Ron. Mal by si byť šťastný, že je Rose šťastná."

„Veď ja som šťastný, že je Rose šťastná. Možno by však mohla byť šťastnejšia s niekým, kto nie je potomkom fretky," uškrnul sa Ron. „Dáme šach?"

„Za chvíľku. Chcem ešte hovoriť s Remusom," usmial sa na neho Harry. Ron prikývol a šiel vyzvať na hru Billa.

Harry našiel Remusa vonku pred Brlohom. Prechádzal sa s Fairy. Bol tu dnes sám bez Nymphadory, lebo mala veľa práce. Trocha mu to bolo ľúto, chcel jej pomôcť, ale povedala, že to zvládne sama a nechala jeho i Teddyho, aby si užili peknú sobotu v Brlohu s rodinou. Apelovala na to, že obaja majú malé deti a ona to sama zvládne.

„Ahojte," Harry sa usmial na Remusa a na Fairy, ktorú držal za ruku. „Opäť hľadáte jednorožce?"

„Áňo," prikývla Fairy. „Oni prídu."

„Samozrejme," kľakol si k nej a pohladil ju po blond vláskoch. „Jednorožce vždy nájdu svoju vílu."

Fairy očervenela, pustila Remusovú ruku a dala Harrymu veľký bozk na líce. Ten ju vzal do náručia a usmial sa na Remusa.

„Tak, Harry, bude z teba starý otec. Vitaj na jednej lodi," povedal mu Remus.

„Ďakujem," prikývol Harry. „Mám z toho radosť. Vieš, ako mám Andy rád. Konečne bude oficiálne veľkou súčasťou mojej rodiny. Len dúfam, že obaja dostanú rozum a konečne budú spolu. Nielen kvôli bábätku, ale aj preto, že sa obaja ľúbia a iba sa trápia."

„Takých sme tu už mali, však?"

„Rozhodne," zasmial sa Harry. „Remus, napadlo mi, aký musí byť ocko šťastný. Po toľkých rokoch budeme naozaj skutočná rodina. Ocko by sa naozaj veľmi tešil, že bude rodina s tebou. Lebo v maličkom bude prúdiť jeho i tvoja krv. Je to úžasné, však?"

„Sirius sa na tom isto niekde dobre baví," usmial sa Remus. „Práve som na nich myslel. Kiežby tu boli s nami a videli by, aký si šťastný Harry."

„A nielen ja, aj ty," prikývol. „Moji rodičia by boli skutočne veľmi šťastní z celej tejto veľkej rodiny, som si istý. A Sirius by ich všetkých zbožňoval. Teddyho a Jamesa asi najviac, sú jeho krvná skupina. Predpokladám, že aj Ala by nejako spracoval a dvojčatá sa ešte zatiaľ neprejavili, ale aj tie by miloval. A čo sa týka Andy a Lily, boli by to asi prvé dievčatá, kvôli ktorým by stratil rozum a zamiloval by sa. A Fairy by bola isto jeho najväčšia láska, však víla naša?"

„Áňo," prikývla Fairy a objala ho rukami okolo krku.

Remusovi po tvári tiekla slza.

***

Na začiatku mája sa Jamesov tím Moutohorskí papagáji dostali do finále s Magochester United. James poslal veľmi veľa lístkov domov a väčšina členov rodiny sa chystala na posledný zápas. Keďže išlo i finále, zápas sa konal v Londýne.

Strýko Ron každému osobne doniesol jeho vlastný dres s Jamesovým priezviskom. A sám sa na finále pripravoval asi najviac. Na Ministerstve mágie s tým bolo zase dosť veľa práce, aby štadión i miesto konania ostali utajené pred muklami.

Na Andromede už bolo vidieť, že je v očakávaní. Aj ona sa chystala na Jamesov zápas. Nemohla si to nechať ujsť a okrem toho mu chcela oznámiť toto veľké tajomstvo. Všetci ju poslúchli a doposiaľ mu nikto nič nepovedal. To si bola istá, lebo Jamesa poznala a vedela, že keby sa to nejako dozvedel, určite by sa za ňou už prirútil.

Veľakrát si predstavovala jeho reakciu na to, keď sa dozvie, že sa stane otcom. V skutočnosti bola veľmi zvedavá na to, aká naozaj bude. Odrátavala dni do veľkého finále a bola stále viac nervóznejšia, aj keď sa snažila samú seba upokojiť z dôvodu, aby tým neubližovala bábätku. Aj tak však mala nervy v kýbli.

„Prišiel som po teba sestra," usmial sa Teddy, keď sa stretol s Andromedou na vlakovej stanici. Podarilo sa jej dostať na vlak, ktorý šiel z dedinky o kúsok ďalej, ako bol Rokville. Kvôli svojmu tehotenstvu sa nechcela premiestovať a ani použiť prenášadlo a tak sa do Londýna dostala na muklovský spôsob.

„Ďakujem," pobozkala ho na obe líca. „Čo Vic a Fairy?"

„Vic ostala s Fairy doma, ale drží Jamesovi palce. Veď vieš, Vic moc nie je na metlobal. Okrem toho stráži aj Venetiu, aby Dominique a Frank mohli ísť," usmial sa na ňu. „A máš na mňa dávať pozor."

„Prečo?"

„Pretože som taký krásny a ženy sa za mnou otáčajú," podotkol Teddy.

„Prepáč, veľký brat, ale teraz sa za tebou neotáča nikto, lebo si pravdepodobne všetci myslia, že sme pár a keďže som tehotná, tak chápeš," zasmiala sa a chytila sa ho za rameno. „Vic sa aspoň nemusí strachovať."

„Si potvora, Drom," uškrnul sa Teddy. „Ale som rád, že ťa zase vidím."

Na štadión dorazili asi dvadsať minút pred začiatkom zápasu. Teddy okamžite našiel ich miesta a okrem toho bol aj poriadne neprehliadnuteľné, lebo tam sedela celá Weasleyovská a Potterovská rodina. Plus samozrejme Andromediní a Teddyho rodičia. Obaja sa usadili. Teddy si rýchlo na seba hodil dres s Jamesovým menom a Rose, ktorá sedela pri ňom z jednej strany mu podala všehľad.

„Ďakujem, Rosie," usmial sa na ňu a Rose očervenela ako vždy v jeho prítomnosti.

„Nie je začo, Teddy," opätovala mu úsmev. Tiež mala na sebe dres s Jamesovým menom, ako väčšina detí z rodiny (plus samozrejme strýkovia Ron, George a Harry). Ostatní boli v civile.

„Papagájí do toho!" kričal Fred na plné hrdlo.

„Potter, do toho!" skríkla Dominique a nadšene si potom sadla Frankovi na kolená. „Toto mi chýbalo!"

Všetci sa zasmiali a o pár minút sa zápas začal.

***

Finále ligy trvalo asi dve hodiny. Nakoniec sa skončili víťazne pre Jamesov tím. James dal najviac gólov a celý tím ho oslavoval. A nielen jeho tím, ale všetci fanúšikovia a hlavne jeho rodina. Andromeda sa rozplakala od dojatia, keď videla, ako James zodvihol veľký ligový pohár nad svoju hlavu a všetci mu tlieskali a volali na slávu. James bol taký šťastný, že to videla až na kilometre.

„Čo robíš, Andy?" chytila ju Dominique za ruku, keď sa chcela vypariť zo štadiónu. „Ideme mu predsa pogratulovať a ty mu povieš tú veľkú novinku!"

„Nie, Domi," Andromeda si zotrela slzy. „Bude lepšie, keď to nebude vedieť. On metlobal miluje. Nemôžem ho žiadať, aby sa ho vzdal kvôli mne a bábätku."

„Ty si taká, ach...! Krava! Naozaj, Andromeda Lupinová, si idiot!" rozčuľovala sa Dominique. „Predstaň myslieť na hlúpy metlobal, alebo na trápnu Transfiguráciu a sprostú kariéru! Vieš čo je v živote skutočne dôležité? Láska!"

„Viem!"

„Nie, nevieš! Mysli na to malé, áno? James sa vykašle na všetko a neurobí to preto, lebo musí, ale preto, lebo bude chcieť! Miluje ťa a keď zistí, že čakáš malé, Merlin, viem si predstaviť už teraz, aký bude šťastný! Už to nepokaz, Andromeda, lebo prisahám, že ma tak strašne nahneváš, že sa prestanem s tebou kamošiť!" varovala ju Dominique a v tvári bola celá červená.

Andromeda ostala stáť ako obarená, kým spracovala všetko, čo jej Dominique povedala. „Domi, ja..."

„Ty, nič! Mysli na to malé a na seba a na šťastie! Srať na kariéru!" Jej najlepšia kamarátka vyzerala tak, že ju mala chuť každú chvíľku udrieť.

„Dobre, poďme do šatne," prikývla Andromeda napokon. Dominique sa víťazoslávne usmiala.

***

James bol stále poloslepý od sĺz, keď mu všetci gratulovali. Bol šťastný, že vyhrali ligu. Bol neskutočne dojatý tým, ako sa k nemu všetci správali, ako ku hrdinovi. Jeho spoluhráči mu stále hovorili, akí sú mu vďační. A keď sa dovalila jeho veľká rodina a otec s mamou ho silno objali, po tvári mu tiekli slzy a vôbec sa za to nehanbil. Potom ho objali aj jeho brat Albus Severus a povedal mu, že je jeho vzor. To už bolo na neho naozaj moc. Pobozkal brata na čelo a keď sa mu vrhla do náručia Lily, cítil sa taký šťastný.

Boli tam všetci. Strýko Ron mal už značne vypité. Spieval hymnu, volal na slávu a James mu bol vďačný za vytvorenie takej skvelej atmosféry a za tie krásne dresy. Všetci pri ňom stáli a prišli sa pozrieť na jeho posledný zápas v sezóne, ktorý k tomu všetkému ešte aj vyhrali.

Niekto mu však chýbal. Bol tam Teddy, jeho takmer brat, aj jeho krstný rodičia Remus s Nymphadorou a šťastne sa na neho usmievali. Ale ona tu nebola. Na okamih cítil, že jeho šťastie nie je také dokonalé, ako si pred pár minútami myslel. Dúfal, že ho príde pozrieť na tento zápas, ale ona neprišla.

„Ach." Do šatne vtrhla Dominique. „Merlin, James, ty si špica," silno ho objala a pobozkala na obe líca.

„Andy s tebou neprišla?" spýtal sa jej.

„Prišla a neprišla sama," usmiala sa Dominique tajomne.

Jamesa oblial studený pot. Ako to že neprišla sama? Čo to znamená?

Posledné mesiace mal pocit, že mu rodina niečo tají. Vždy, keď sa niekoho v liste opýtal na Andromedu, odpísali mu iba fádne, že sa má fajn. Teraz dostal skutočný strach. Čo ak mu tajili to, že si našla niekoho iného a je teraz šťastná? Nie, to sa nemohlo stať, nesmelo! James sa nadýchol, keď začul kroky. Celá rodina i jeho spoluhráči boli v šatni a stíchli.

Dnu vošla ona. Mala ružové vlasy, dlhé a kučeravé. Jej oči boli hnedé ako čokoláda. A na tvári mala úsmev. James sa na ňu pozrel. Jeho pohľad putoval nižšie a nižšie a keď si všimol jej bruško, musel sa oprieť o stenu za sebou.

Pozn. autorky:

Aká bude podľa Vás Jamesová reakcia? :)