Andromeda popíjala horúcu čokoládu vo svojich komnatách a myslela na to, ako pred pár hodinami zistila, že je tehotná. S otcom sa o tom ešte chvíľku zhovárala, ale potom chcela byť sama. Položila si ruky na svoje bruško. Bábätko bolo predsa niekde tam. Šťastne sa usmiala a stále nemohla uveriť, že má také šťastie a bude z nej mama. Bolo to jednoducho neuveriteľne.

„Och, budem mať bábätko," povedala samej sebe. „S Jamesom budeme mať bábätko," opravila sa. „James!"

Vôbec nemala potuchy, ako niečo takéto oznámi Jamesovi. Potrebovala mu to povedať z očí do očí a uvidí ho až za päť mesiacov. Na okamih ju zalial studený pot pri predstave, že by James nezdieľaj jej pocit šťastia z toho, že je tehotná. Premkol ju strach.

„Drom! Drominka!" Do jej komnát doslova vpálila jej mama. Vlasy jej stáli na všetky svetové strany a vyzerala, akoby odišla počas niečoho veľmi dôležitého, pretože v rukách držala nejaké úradné papiere, ktoré okamžite položila na skrinku v obývačke komnát Andromedy. „Remus mi poslal list, že mám hneď prísť a ty mi povieš, čo sa deje! Čo sa deje, Drominka?"

„Mami, upokoj sa," Andromeda sa musela zasmiať. „Všetko je v poriadku."

„Ak je všetko v poriadku, tak prečo som sem utekala?" spýtala sa jej Nymphadora a do tváre sa jej vracala farba a tiež si trocha rukami upravila vlasy. „Práve som karhala Teddyho, lebo nestihol na čas odovzať to, čo mal a ohromne som si to užívala, takže mi povedz, či mi tento rýchly príchod sem stojí za to, alebo nie?"

„Som tehotná."

„Aha," Nymphadora prikývla.

„Som tehotná," zopakovala Andromeda, lebo z výrazu svojej mamy mala pocit, že ju vôbec nepočula, alebo nezaregistrovala, čo jej povedala.

Nymphadora na ňu stále hľadela a potom jej to konečne došlo. V jej očiach sa značilo prekvapenie, ale obrovská neha a láska. „Drominka, to je úžasné. Zlatíčko," okamžite ju silno objala.

„Áno, teším sa, veľmi," opätovala jej objatie.

„Tak to vyrušenie z práce naozaj stálo za to," Nymphadore po tvári tiekli slzy.

„Som rada, že si tu," šepla Andromeda.

„Budeš maminka," Nymphadora si zotrela slzy z líc a pozrela sa na svoju dcéru. „Budeš skvelá maminka. A ja budem zase babka. Super! Aj keď ešte nie som taká stará. Mám neuveriteľnú radosť, Drominka."

„Aj ja," žmurkla na ňu Andromeda.

„Kedy to povieš Jamesovi?" spýtala sa jej mama.

„To vôbec netuším a to je ten problém," povzdychla si Andromeda. „Niečo vymyslíme, však?"

„Určite," usmiala sa na ňu mama. „Som na teba pyšná a neskutočne sa teším s tebou, naozaj veľmi, veľmi, veľmi, ach moja!" Znova ju objala.

***

Nymphadora vtrhla o pár hodín neskôr (potom čo s Andromedou prebrala všetko, čo chcela) do kabinetu Remusa. Ten sa ľakol, keď len tak rozčapila dvere a vošla dnu. Ona ich však pohotovo rýchlo zavrela a potom sa rozbehla k nemu a pobozkala ho na pery.

„Hm, ahoj," usmial sa na ňu, keď bozk prerušila. „Čo tu robíš?"

„Čo tu robím? Čo tu robím? Pošleš mi správu, že mám prísť a spýtaš sa ma, čo tu robím?"

„Myslel som, že si s Andy," špecifikoval.

„Bola som," usmiala sa a sadla si na stôl. „Dosť dlho a teraz som prišla pozrieť teba. Už viem tu novinku."

„Vedel som, že ťa to poteší," opätoval jej úsmev. „Stále si omieľala niečo o malých bábätkách."

„Omieľala som, že chcem mať ešte jedno dieťa," uviedla na pravú mieru, „ale vždy, keď som videla tvoj zhrozený pohľad, tak mi bolo jasné, že ty by si ďalšie dieťa nechcel a vlastne, ani by sa to nehodilo a sme už naozaj starí. Teda ty si starý, ja som na tom relatívne ešte dobre, aj keď budem dvojnásobná babka."

„Ďakujem, miláčik," uškrnul sa na ňu Remus.

„To, že si starý, neznamená, že nie si pekný a že ťa nemilujem, ty trubka," žmurkla na neho. „Stále tomu nemôžem uveriť, inak?"

„Tomu, že stárnem?"

„Nie," zasmiala sa a zoskočila zo stola a sadla si mu na kolená. „Že Drominka bude mať miminko."

„Drominka je už veľká," pohladil ju po líci. „Asi by sme jej mali prestať hovoriť Drominka."

„Teraz, keď si to začal používať aj ty?" spýtala sa ho sladko. „Som taká šťastná, Remus."

„Aj ja, zlatko," prikývol.

„Andy a James budú konečne spolu a ešte aj budú mať maličké," rozplývala sa. „Konečne sa budem mať zase o koho starať. Lebo deti sú už veľké a Fairy má momentálne radšej jednorožce ako babičku!"

„Len aby sa Andy a James dali naozaj dokopy konečne," povedal Remus trocha opatrne.

„Tak toto ich už hádam presvedčí, aby nerobili hlúposti. Doteraz som sa do toho ich vzťahu nemiešala, ale teraz ma to začalo naozaj veľmi zaujímať," odvetila mu. „Okrem toho, James by pre Andy aj dýchal, keď sa to dozvie, bude určite veľmi šťastný. Viem si to predstaviť. Určite."

„Musíme to nechať na nich, zatiaľ sa do toho nesmieš pliesť," upozornil ju.

„Veď dobre, len neviem ako Ginny," zasmiala sa.

„Chudák Harry," zasmial sa Remus.

„Prečo?"

„Ginny sa stále smeje Fleur, že je z nej už babka. Čo asi tak Ginny urobí, keď sa dozvie, že aj ona bude babka za pár mesiacov?" spýtal sa Remus.

Nymphadora sa uškrnula. „Tak to si nenechám ujsť," rozosmiala sa. „Ach, Remus, milujem ťa, chrobáčik."

„Aj ja teba, miláčik," usmial sa na ňu. „Som rád, že si tu."

„Chýbal si mi," šepla mu pri perách. „Nikdy si nezvyknem na to, že si na Rokforte. Čo keby si sa každý večer premiestnil domov, ako kedysi?"

„Ty si vtedy vravela, že to je už moc bláznivé," pripomenul jej. „A nakázala si mi tu byť behom týždňa."

„Asi mi vtedy preplo," zhodnotila.

„A to ti toľko rokov trvalo, kým si na to došla?"

„Fajn," uškrnula sa. „To je jedno. Som rada, že som pri tebe. Som šťastná, že budeme mať vnúčatko. Tento život je perfektný!"

„To je," prikývol Remus. Stále nevedel komu sa raz má poďakovať za tento úžasný život, ktorý pre neho nastal dňom, kedy spoznal svoju bláznivú a krásnu manželku.

***

Cez víkend sa Andromeda stretla v Rokville s Alice, Dominique a Lavender. Dominique pred sebou tlačila kočík s Venetiou. Bola to čisto dámska jazda, ktorú zvolala Andromeda, aby svojim priateľkám oznámila tú veľkú novinku.

„Andy, som taká rada, že ťa vidím," objala ju Lavender. Dosť dlho sa nevideli, keď Lavender bola na cestách počas Vianoc.

„Aj ja teba, zlatko, ešte že si sme si písali listy," usmiala sa Andromeda a opätovala jej objatie. „Som rada, že si sa mala na cestách dobre."

„Výborne," usmiala sa Lavender.

Dievčatá sa pobrali k Trom metlám, kde bolo vždy veľa ľudí a hluk, takže nikto nebude počúvať ich rozhovory. Študenti tu tento víkend ani neboli, lebo nemali vychádzku do Rokvillu. Usadili sa a objednali si pitie. Dominique sa venovala chvíľku Venetii, ale tá zaspinkala.

„Andy, celá žiariš," všimla si Dominique, keď sa na ňu uprene zadívala.

Alice sa tiež pozrela na Andromedu a prikývla. „Veru a máš ružové vlasy! Niečo sa stalo! Hovor!"

„Dobre," Andromeda prikývla. Jej priateľky ju naozaj veľmi dobre poznali. Okrem toho jej dobrá nálada bola vidieť na kilometre a keď posledný mesiac a pol mala náladu naozaj hroznú, táto rapídna zmena sa dala ľahko všimnúť. „Niečo dôležité sa stalo."

„Konečne si sa rozhodla, že vzťah na diaľku s Jamesom má zmysel?" spýtala sa Alice.

„Obchádzaš na Nový Zéland?" spýtala sa jej Lavender.

„Si tehotná," podotkla Dominique okamžite.

„Počkaj, čože?" Alice sa okamžite pozrela z Dominique na Andromedu. „To nemôže byť, nie?"

„A prečo nie?" spýtala sa jej Dominique. „Veď s Jamesom spolu spali a myslím, že ti nemusím vysvetľovať, že tak sa robia deti, Alice. Celá žiari, usmieva sa ako slniečko a proste, ach!" Priložila si ruky na ústa. „Si tehotná! Nepoprela si nič z tohto tu. Si tehotná!"

„Dominique v okolí 30 km ťa ešte nepočuli, skús to hlasnejšie," upozornila ju Andromeda.

„Andy, si tehotná?" spýtala sa jej Lavender.

Prikývla. „Áno, som tehotná."

Dominique, Alice i Lavender sa na ňu usmiali. Vyzerali síce trocha prekvapené, ale inak sa usmievali od ucha k uchu. „Wow!"

„Zatiaľ to vedia iba naši a vy tri," usmiala sa Andromeda. „Však to nikomu nepoviete? Nechcem, aby to zatiaľ vedel James. Teda chcem mu to povedať ja."

„Jasné, Andy, neboj sa," prikývla Dominique a Alice aj Lavender prikývli tiež. „Chápeme ťa. Dúfam, že to Frank zo mňa nevytiahne, ale zas pochybujem, žeby to Jamesovi povedal. U Freda by som si však taká istá nebola."

„Budem mlčať, vážne," sľúbila Alice. „Tešíme sa moc, Andy."

„Áno, budeš super mamka," usmiala sa aj Lavender.

„Hlavne sa konečne s Jamesom dáte dokopy. Verím tomu," pomydlila si ruky Dominique a uškrnula sa na Andromedu. „Fakt väčších zadebnencov ako vás dvoch som nevidela."

Andromeda jej vyplazila jazyk.

***

„Slečna Lupinová, pani riaditeľka vám odkazuje, aby ste prišli do riaditeľne."

Andromeda si čítala knižku, keď sa pred ňou zjavil Pat. Prikývla a zavrela knihu. Netušila, čo by od nej riaditeľka chcela. Jedine, že by sa dozvedela, že je tehotná. Andromedu premkol strach. Až teraz ju napadlo, že nebude môcť viac učiť, lebo je tehotná. Riaditeľka McGonagallová ju určite zabije! Rýchlo sa vybrala do riaditeľne.

Keď vybehla hore schodmi, zaklopala na dvere riaditeľne a vošla dnu. „Pani riaditeľka, volali ste ma?"

„Máte návštevu, Andromeda," povedala riaditeľka. „Nechám vás osamote." A potom odišla dverami, ktorými Andromeda pred chvíľkou prišla.

„Andy!"

Otočila sa a hľadela do tváre tety Ginny. „Ginny, čo tu robíš?" spýtala sa jej.

„Dora povedala, že ju isto zabiješ, ale povedala mi všetko," rozčarovane vravela teta Ginny. „Musela som ťa vidieť. Si v poriadku? Nepotrebuješ niečo?"

„Som v poriadku, naozaj," usmiala sa Andromeda.

Teta Ginny bola červená v tvári. Vyzerala nejako šokovane a zvláštne a ona nevedela, čo má od nej očakávať. „Nemôžem tomu uveriť. Kedy sa to stalo?"

„Cez Vianoce," odvetila jej.

„Aha, áno, logické," prikývla. „Nemôžem byť babka!" rozhodila rukami okolo seba. „Nemôžem."

„Ginny," prihovorila sa jej Andromeda.

„Nie, ja sa z toho teším, naozaj, Andy, ale len pred pár mesiacmi sa narodili dvojičky a ja som sa cítila zase mladá a teraz,... teraz mám byť babka? Neviem, či som na to pripravená!"

Andromede po tvári tiekli slzy. „Prepáč."

„Nie, nie, nie," teta Ginny ju okamžite objala, keď si všimla, ako ju jej slová zobrali a v akom citovom rozpoložení sa nachádza. „Ty prepáč mne. Ja to zvládnem! Spýtam sa Fleur, ako to zvládla! Ako to zvládla ona, tak to zvládnem aj ja!"

Andromeda sa zasmiala cez slzy. „Len aby si jej neotvorila oči a Fleur si konečne uvedomí, že je naozaj babička."

Teta Ginny vybuchla smiechom. „Myslím, že Flirtu veľmi podceňujem. Ona je svojím spôsobom naozaj skvelá. Som rada, že je moja švagriná. Ale nikomu to nehovor, hlavne nie jej, lebo ma bude objímať tri dni a z toho sa povraciam."

„Sľubujem," usmiala sa Andromeda. „Nehovorte to Jamesovi, prosím."

„Neboj sa," prikývla. „Povedala som to len Harrymu. Bol prekvapený, ale vyzeral šťastne. Mám ti odkázať, že gratuluje a že sa veľmi teší. Nemohol prísť, lebo som musela s niekým nechať drobcov a ja som ťa musela vidieť a presvedčiť sa, že si Dora zo mňa nerobí dobrý deň. Niežeby som jej neverila, ale vieš aká je. Super, ale niekedy si rada robí žarty. Aj tak mi je ako staršia sestra."

„Som rada, že si tu, Ginny."

„Takže niežeby si doteraz nepatrila do mojej rodiny, Andy, ale teraz je to oficiálne," žmurkla na ňu Ginny. „Budem skvelá babka, však?"

„Druhá najlepšia," prikývla Andromeda.

„Druhá?"

„Po mojej mame," zasmiala sa Andromeda.

„Joj ty, potvorka!" Teta Ginny ju silno objala a obe sa rozplakali od šťastia.

***

Andromede sa začínali hlásiť ranné nevoľnosti. Niekoľkokrát sa jej stalo, že musela ráno vybehnúť z triedy počas hodiny a ísť sa vyvracať. Celá jej rodina ju prenásledovala a chcela vedieť, čo sa deje. Nikomu nič však nechcela povedať, pretože dobre vedela, že by sa to potom dostalo až k Jamesovi a ona mu to chcela povedať sama. A niekde osamote. Najviac otravná bola Rose.

Našťastie sa jej darilo sa im vyhýbať, ale nepodarilo sa jej vyhnúť riaditeľke McGonagallovej, ktorá si ju jedného marcového večera zavolala do svojej riaditeľne a spýtala sa, čo majú znamenať jej úteky počas vyučovacích hodín. Andromeda musela priznať pravdu a riaditeľka si zložila hlavu do dlaní.

„Neplánovala som to, stalo sa to a som vážne šťastná," povedala jej Andromeda na rovinu. „Chcem však naďalej učiť. Určite sa to bude dať nejako vymyslieť, však? Možno by ma prvé mesiace nového školské roka mohol niekto zastúpiť. Však niečo vymyslíte?"

Riaditeľka McGonagallová zodvihla hlavu a pozrela sa na ňu. „Andromeda, Andromeda," opakovala jej meno. „Takže pán Potter predsa len dosiahol svoje? No dobre, pokúsim sa niečo vymyslieť, ale to len preto, lebo vás mám rada. Lebo ste skvelá v tom, čo robíte. Uvidím, čo sa s tým dá robiť."

„Ďakujem, pani riaditeľka," usmiala sa na ňu šťastne Andromeda. „Ste najlepšia."

„Aspoň niekto to ocení," pousmiala sa Minerva McGonagallová, keď Andromeda opustila riaditeľňu a pozrela sa na obraz Albusa Dumbledora, ktorý sa na niečom ohromne bavil. Obzrela sa kúsok ďalej a videla obraz Severusa Snapa. Bol bledý ako stena a mračil sa. „Deje sa niečo, Severus?"

„Potter a Lupinová budú mať decko," zhodnotil stav Snape. „Ďalšie prekliate decko, v ktorom bude prúdiť krv Jamesa Pottera staršieho, zmiešanej krvou Remusa Lupina. Fuj. Black sa na tom teraz niekde dobre baví. Kretén!"

„Ach, Severus," pokrútila hlavou. Nemalo zmysel mu vysvetľovať, že v tom bábätku sčasti bude prúdiť aj krv Blackovcov.

„A ľutujem aj teba, Minerva, nová generácia tých prekliatych Záškodníkov ťa neminie," dodal.

„Možno kým dôjdu ich deti na Rokfort, môj obraz bude visieť niekde pri tom tvojom, Severus. Potom rada vyjde zo svojho rámu a jednu ti strelím, keď mi pôjdeš na nervy!" vyštekla na neho.

Severus Snape ju odignoroval a odišiel zo svojho rámu.

***

Keď Andromeda vyšla z riaditeľne, prekvapilo ju, že sa dole o stenu opieral Teddy a očividne na ňu čakal.

„Teddy?"

„Dostal som pár zvláštnych listov," povedal jej Teddy, chytil ju za ruku a potiahol do prázdnej triedy. „Od deciek. Vraj si zvláštna a niekoľkokrát si vybehla z učebne. O čo ide, sestra?"

„Takže oni to nenechajú len tak?" spýtala sa ho trocha nahnevane, aj keď si uvedomovala, ako to musí pôsobiť, keď len tak z ničoho nič vybehla z učebne.

„Očividne nie, keď povolali aj mňa. Vyklop to, krpec, lebo inak bude zle!"

„Teddy!"

„Nežartujem, Andromeda Lupinová! Si chorá?" spýtal sa jej s obavou v hlase.

„Nie som chorá," ubezpečila ho. „Naozaj nie, Teddy, prosím ťa, upokoj sa."

„Ako sa môžem upokojiť, keď ti očividne niečo je!" skríkol na ňu a v tvári bol celý červený.

„Som tehotná!"

Teddy sa na ňu prekvapene pozrel a otvoril ústa, lebo chcel niečo povedať, ale nič mu z nich nevychádzalo a potom ich ihneď zavrel. Iba na ňu hľadel, ostal bez slov, čo sa často nestávalo.

„A varujem ťa, ak to povieš Jamesovi, tak si mŕtvy muž a síce mi bude Fairy ľúto, ale varovala som ťa!"

„Zabijem ho!" skríkol Teddy.

„Čože?"

„Zabijem Jamesa Siriusa Pottera!"

„Šibe ti?" spýtala sa ho. „Teddy, no tak," rozosmiala sa. „Som už veľká a James tiež. Obaja sme vedeli, čo robíme. Dobre, nečakal som, že ostanem tehotná, ale ja sa z toho naozaj teším. Varovala som ťa, aby si to nehovoril Jamesovi len z toho dôvodu, že nechcem, aby sa to dozvedel od niekoho iného ako odo mňa. Chcem mu to povedať sama. Chcem vidieť jeho reakciu, aj keď mám z nej trocha strach."

„James ťa miluje ako taký blázon." Teddymu povolila krč z tváre a usmial sa na mladšiu sestru. „Bude sa veľmi tešiť."

„Myslíš?"

„Je ako môj brat, kto ho pozná lepšie?"

„Asi máš pravdu," prikývla.

„Bál som sa, že ti je niečo vážne, mal som taký strach," objal ju. „Avšak toto ma šokovalo. Nuž teším sa, veľmi. Budem super strýko."

„Má zmysel pripomínať ti, že ty už strýko si?" spýtala sa ho.

„Aha, jasné, Venetia," zasmial sa Teddy. „Ale teraz budem strýko z mojej strany, chápeš."

„Chápem," prikývla šťastne. „Fakt si dobehol za mnou len pre pár listov?"

„Nebolo ich pár, Drom, bolo ich dosť," ohradil sa Teddy. „Došiel by som, aj keby to bol jeden list. Zbožňujem ťa, Drom a budem zbožňovať aj to malé."

„Ja viem, Teddy," objala ho. „Si najlepší brat."

„Ja viem, Drom," pobozkal ju do vlasov. „Ty si najlepšia sestra." 

Pozn. autorky:

Ktorá rodinná reakcia sa Vám páčila najviac? Nabudúce nás čaká finále v metlobalovej lige a áno, bude tam konečne aj James :)

Mimochodom aké sú vaše najobľúbenejšie postavy z poviedky? :) Už som sa to raz tuším pýtala, ale to bolo dávno.