Andromeda sa ráno prebrala a chvíľku jej trvalo, kým sa zorientovala, kde sa nachádza. Začali sa jej vybavovať spomienky na prechádzajúcu noc a keď obrátila hlavu, zistila, že James spí vedľa nej. Zapýrila sa pri myšlienke na to všetko, čo v noci spolu urobili. Potom sa zasmiala sama nad sebou a pohladila Jamesa po líci. Trocha sa zamrvil pod jej dotykom, ale inak spal naďalej.

Pomaly sa odokryla a vyliezla z postele. Obliekla si nohavičky a jeho tričko, ktoré našla najbližšie. Sľúbila mu predsa raňajky a tak vedela, že spať už ďalej nebude. Mala veľmi dobrú náladu. Chcelo sa jej tancovať, možno spievať, alebo kričať, ale tým by Jamesa pravdepodobne zobudila a to nechcela. Potichu sa pobrala do kuchyne. Oprela sa o kuchynskú linku a zavrela oči. Stále mala pred sebou Jamesa, ako ju bozkáva na každej časti jej tela. Ako ju hladil po pokožke. Ak doteraz bola do neho zamilovaná, teraz bola ešte viac.

Urobila omeletu a k tomu čaj. Všetko nechala na stole a vrátila sa späť do spálne. James stále spal a ona si ľahla do postele k nemu a pritúlila sa. Jeho telo bolo také horúce a ona ho pohladila po nahej hrudi. Pobozkala na čelo, potom na líce a aj na pery. „Potter," šepla.

James otvoril oči a pozrel sa na ňu. Na chvíľku vyzeral zmätene, ale potom jej zastrčil neposlušný prameň vlasov za ucho. „Ahoj," žmurkol na ňu.

„Urobila som ti tie sľúbené raňajky," opätovala mu úsmev.

„Vyzeráš po ránu krásne," odvetil jej James a stále hľadel na jej tvár. „Merlin, Drom, ja ťa tak veľmi milujem."

„Aj ja ťa milujem, James," nahla sa k nemu a pobozkala ho na pery. James jej opätoval bozk okamžite a prehĺbil ho ešte viac. Andromeda mala pocit, že zabudla dýchať pri tom všetkom.

„Chcem sa po tvojom boku budiť každé jedno ráno," šepol jej James.

„To by bolo pekné," prikývla, hoci vedela, že to je úplne nereálne. Čakala ho ešte polovica sezóny a ju čakal Rokfort. Potlačila smutné myšlienky, pretože chcela byť aspoň cez prázdniny šťastná. „Budeme mať studené raňajky," postavila sa z postele a hodila mu jeho boxerky. „Tak šup-šup."

James sa zasmial a vyhrabal sa z postele. „Budeme tu potom musieť upratať."

„To vyriešime jedným kúzlom," žmurkla na neho Andromeda.

„Zabudol som, že som tu s tebou. Ty máš kúzlo takmer na všetko," žmurkol na ňu James.

„Na všetko nie," odvetila trocha smutne. „Tak už poď jesť."

James nezaregistroval smutný tón jej hlasu.

***

„Tak?" Dominique si sadla na sedačku k Andromede. Spoločne s Jamesom sa vrátili okolo obeda do Brlohu. Našťastie sa ich dospelí nič nepýtali. Andromeda bola rada, že ich berú ako dospelých, aj keď si isto domysleli. Pre ňu však bolo podstatné, že sa jej nič nevypytovali. Jej kamarátky však vyzvedať začali hneď.

„Dominique, nebuď otravná," zasmiala sa Andromeda.

„Tak už hovor," štuchla do jej Alice.

Andromeda vedela, že sa ich nezbaví a ani ich nijako neodbije. Tak sa nadýchala a odvetila im: „Stalo sa to. Všetko!"

„Aké to bolo?" spýtala sa Dominique okamžite.

„Fuj, Domi, čo ti mám hovoriť? Veď James je tvoj bratranec," trhla sebou Andromeda.

„Nepýtala som na jeho výbavu, Andy. Pýtam sa, aké to celkovo bolo? Bolo to podľa tvojich predstáv? Alebo nie? Sakra, hovor už, lebo s Alice umrieme nedočkavosťou. Však, Alice?"

„Jednoznačne," prikývla.

„Bolo to pekné, vážne," usmiala sa Andromeda. „James bol pozorný, nežný a dával pozor. Ani to tak nebolelo. Vážne, bolo to pekné. Som rada, že som to prvýkrát urobila s ním. Bol nežný a sladký."

„Paráda," usmiala sa Dominique. „Mňa to celkom bolelo prvýkrát, ale dalo sa to vydržať."

„Ja na svoje po prvé nespomínam rada," dodala Alice. „Veď viete. S Fredom je to úplne o niečom inom, ako to bolo, keď som bola ešte s Marcusom. Po prvé s Fredom bola jedna veľká sranda," zasmiala sa.

„Takže James bol fajn, to je fakt fajn," usmiala sa znova Dominique na Andromedu. „Ešte že vedel, čo a ako. Isto sa radil s Teddym."

„Haha, istotne," zasmiala sa Andromeda. „Prišiel za ním a povedal mu: Teddy, chcem sa vyspať s tvojou sestrou, povieš mi ako na to?"

Alice vybuchla do hurónskeho smiechu. Schladil ju až pohľad tety Ginny, ktorá pred chvíľkou uspala dvojičky.

„Vážne to James pred tým nikdy nerobil?" spýtala sa Alice potichu.

„A s kým by to asi tak robil, keď je celý svoj život zamilovaný do Andy a na žiadnu inú sa nikdy poriadne ani nepozrel?" odvetila jej otázkou Dominique. „Ak nerátame to jeho jedno trápne rande s Rianou. Pochybujem, že si teraz spomenie, čo mala oblečené a nie to ešte, akej farby mala oči, alebo vlasy."

„S Andy to má James ľahké. Nemusí poznať farbu jej očí, ani vlasov, lebo Andy si ich mení podľa nálady," vravela Alice.

„Pokojne sa ďalej rozprávajte, akoby som tu nebola," uškrnula sa na obe Andromeda a potom vstala zo sedačky.

„Kam ideš?"

„Von za Fairy. Stavia si snehuliaka s Teddym, Jamesom, Hugom a Albusom," ukázala von oknom a potom zamierila k dverám. Obula si čižmy, obliekla svoj kabát a na ružové vlasy si nasadila čapicu. Okolo krku si omotala teplý šál a keď vyšla von, natiahla si aj rukavice.

„Aha," Fairy k nej dobehla a chytila ju za ruku a ťahala za snehuliakom. „Môj snehuliak!"

„Vyzerá super," usmiala sa Andromeda. Teddy práve začaroval snehuliaka, ktorý okamžite ožil a žmurkal na malú Fairy. Tá tlieskala rukami a behala okolo neho. Teddy sa spokojne usmieval, keď dokázal vyčarovať svojej dcérke úsmev na tvári. Albus sa guľoval s Hugom a Andromeda a James iba na seba hľadeli a usmievali sa na seba ako dve slniečka.

„Stalo sa niečo o čom neviem?" všimol si ich Teddy.

„Čože?" obrátila sa k nemu Andromeda.

„Vraj ste sa večer vytratili, takže?" Teddy sa obhliadol za Fairy, ktorá stále utekala okolo snehuliaka.

„Nič pre tvoje uši, veľký brat," odsekla mu Andromeda.

„Nevadí, James mi to aj tak povie," uškrnul sa na ňu Teddy.

„Pochybujem, že by si chcel počuť podrobnosti," zasmial sa James.

„Potter!" sykla Andromeda.

Teddy sa rozosmial a pomohol Fairy vstať, lebo padla do snehu. „Takže sa to stalo. Dobre, to mi stačí vedieť. Podrobnosti si naozaj nechajte pre seba, lebo by som ťa musel zneškodniť, James, chápeš. Drom je moja malá sestrička, aj keď ju už dospelá. Merlin, moja sestra, je teraz už naozaj dospelá!" stále sa smial.

Andromeda si urobila snehovú guľu a hodila ju po ňom. Zasiahla ho priamo do tváre. Teddy vypľúval sneh a okamžite si urobil snehovú guľu aj on a hodil ju po nej. Zasiahol ju do chrbta.

„Jej, guovačka!" skríkla Fairy nadšene.

„Teta Dora vás zabije," zasmial sa Albus, keď videl, ako sa Andromeda a Teddy guľujú hlava-nehlava.

***

Od Vianoc bol iba krok k Silvestru a Novému roku. Tým sa míňali aj voľné dni pre Andromedu a rovnako aj pre Jamesa. Väčšinu z nich strávili v Brlohu, ale jeden večer sa vybrali von spoločne s Alice a Fredom a Dominique s Frankom. Teta Luna sa ochotne ponúkla, že postráži Venetiu, aby sa trocha zabavili. Dominique jej bola veľmi vďačná, lebo naozaj potrebovala trocha oddychu a zábavy s priateľmi. Andromeda mala pocit, akoby konečne niekam patrila. Akoby spoločne s Jamesom spolu chodili, aj keď o tom nepadlo ani len jedno slovo.

Silvester sa ako vždy oslavoval na Grimmauldovom námestí čislo 12 u Potterovcov. Fred spoločne so svojím otcom Georgeom pripravovali veľký ohňostroj. Asistoval im tam aj Albus s Hugom.

Rose ako obvykle vyzývala všetkých, aby si s ňou zahrali šach. Všetkých okrem svojho otca, lebo toho nikdy tak rýchlo neporazila a to pre ňu nebola taká veľká zábava. Nakoniec sa ako prvý podujal strýko Harry a veľmi rýchlo s ňou prehral. „Takto rýchlo som neprehral ani s Ronom," povedal pobavene a pobozkal Rose na čelo. „Si fakt skvelá."

„Ďakujem, krstný," Rose mu venovala jeden zo svojich sladkých úsmevov. „Kto hrá ďalej?"

„Skúsim to," žmurkla na ňu Nymphadora. Sadla si oproti nej a zahľadela sa na figúrky. Boli dosť obité, keďže predtým patrili Ronovi. Rose urobila prvý ťah a Nymphadora chvíľku premýšľala.

„O päť galeónov, že mama nemá šancu," poznamenal Teddy.

„O päť galeónov, že to Dora vyhrá," uškrnula sa na neho Victoire.

„Stavím desať galeónov, že vyhrá Rose," zasmial sa spokojne strýko Ron.

„Ron, čo som povedala o tom, že nemáš stávkovať na naše deti!" skríkla na neho teta Hermiona, ktorá práve doniesla koláčiky z kuchyne.

„No tak, Hermiona, tých desať galéonov sa nám zíde. Možno ti niečo kúpim," uškrnul sa na ňu Ron.

„Si nepoučiteľný chlap, naozaj nepoučiteľný," zamračila sa na neho teta Hermiona.

„Pokojne, drahá," podišiel k nej deduško Ted. „Tiež si staví na Rose, ale iba galeón. Momentálne pri sebe nemám viac."

„Tatko!" Nymphadora sa na neho zamračila.

„Prepáč, srdiečko, ale tebe takéto veci nejdú," žmurkol na ňu Ted Tonks.

Všetci sa rozosmiali.

„Tak potiahneš už niekoho z nás, alebo nie?" oborila sa na Nymphadoru jedna šachová figúrka.

„Sklapni!" okríkla ju Nymphadora a potiahla inou figúrkou.

O päť minút s prehľadom prehrala. „Cáluj, Vic," sladko sa jej prihováral strýko Ron.

„Tssss," Victoire sa zamračila. „Teddy, daj mu desať galeónov."

„Ja som neprehral, Vic. Ty máš dať mne," pripomenul jej. „Galeóny," dodal veľmi rýchlo, keď sa Louis i Hugo na seba uškierali.

„Veď potom, potom," uškrnula sa na neho Victoire a prehodila si dlhé blond vlasy do zadu a potom zmizla v kuchyni.

Teddy siahol do vrecka a podal strýkovi Ronovi desať galeónov. „Hermiona, pozývam ťa zajtra na večeru," objal strýko Ron tetu zozadu.

Tá sa zapýrila a niečo mu šepla. Strýko Ron ju otočil k sebe a pobozkal na pery.

„Čo takto zobrať svoju šikovnú dcéru na večeru, vďaka ktorej si vyhral tých desať galeónov?" spýtala sa Rose, ale odpoveď nedostala.

***

Andromeda a James sa bozkávali v jeho izbe. Zatvorili sa tam a ignorovali fakt, že by mohli niekomu chýbať.

„Drom, počúvaj ma," James sa na ňu usmial a odhrnul jej vlasy z tváre, lebo ich mala takmer všade od toho vášnivého bozkávania. „Chcel som sa ťa to spýtať, lebo potrebujem vedieť, ako to bude s nami ďalej."

„Vieš čo si myslím o chodení na diaľku, však?"

„Áno, ale do konca sezóny je to len päť mesiacov. Potom by som prišiel za tebou na Rokfort a mali by sme skvelé dva mesiace prázdnin," usmial sa na ňu James. „A mohol by som sa sem dostať aj párkrát cez nejaké víkendy. Čo povieš?"

„Ja neviem, James," povzdychla si a postavila sa z postele. „Pochop, že to nie je plnohodnotný vzťah."

„Je to však lepšie ako nič," pripomenul jej.

„Viem," prikývla.

„Tak čo vlastne chceš?" postavil sa aj on z postele a hľadel na ňu. „Každý sa vrátime k svojmu životu a vymažeme tieto dni, kedy sme sa správali ako normálny pár?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Ja nechcem nič vymazať, nič!"

„Tak potom? Budeme spolu len spávať cez prázdniny, alebo čo?"

„Nie," potlačila slzy, ktoré sa jej hnali do očí. „Myslím, že pre mňa to nie je ťažké? Tá predstava, že zase odídeš a ja sa vrátim do Rokfortu? Myslíš si, že pre mňa to bola iba zábavka, alebo čo? Do pekla, Potter, neštvi ma!" Farba jej vlasov automaticky nabrala červený odtieň.

„Ani pre mňa to nebola zábavka, Andromeda," vyštekol na ňu James.

Vedela, že sa na ňu hnevá, pretože použil celé znenie jej mena. Zotrela si slzy, ktoré jej vyhŕkli z očí. „Prečo vždy, keď som šťastná, tak sa stane niečo, čo mi to šťastie pokazí?"

„Musela si vedieť, že k tomu toto príde," povedal jej.

„Chcela som zabudnúť na to, že sa tieto dni raz skončia a každý sa vrátime do svojho zamestnania. Proste som nad tým nechcela uvažovať a teraz musím," vravela mu smutne. „Uvidíme sa v lete, James," dodala a chcela odísť z jeho izby.

James ju chytil za rameno a zabránil jej odísť. „Takže sa zase tak ľahko vzdáš, Andromeda?"

„Prepáč," prikývla a preglgla. „Nechcem vzťah na diaľku. Nechcem na teba čakať a ty mi potom napíšeš, že ten a ten víkend ti to nevychádza a že sa nakoniec uvidíme aj tak až v lete. Do ktorého chýba šesť mesiacov. Je to hrozne dlhá doba a ja sa potrebujem sústrediť na prácu a nechcem každý večer plakať v kabinete!"

„Tak prečo plačeš už teraz?" spýtal sa jej.

„Pretože chcem nájsť nejaké riešenie, ale žiadne nie je! Nemôžeš odísť z tímu uprostred sezóny a ja nemôžem odísť z Rokfortu! Čo to nechápeš, ako je vždy všetko proti nám?"

„To ty si proti nám, Andromeda!" odsekol jej James a potom ju pustil.

Andromeda na neho chvíľku šokovane hľadela a potom odišla dole, aby oslávila začiatok Nového roka so svojou rodinou. James kopal do vecí vo svojej izbe. Potom si sadol na posteľ a hlavu si zložil do dlaní. Bolo mu tak mizerne, ako ešte nikdy nie.

Nový rok sa im asi nezačne podľa jeho predstáv. Ale to neznamená, že neprinesie nič pekné.

***

Mrazivý január sa prehupol do februára, ktorý bol rovnako mrazivý. Remus opravoval nejaké písomky, keď mu cez stenu vletel do kabinetu duch. A nebol to hocijaký duch.

„Ach, pán profesor," duch spustil uštipačným hlasom. „Ide o profesorku Lupinovú!"

„Čo je s Andy?" Remus okamžite odtrhol zrak od svojich papierov. „Hovor, Myrtla!"

Umrnčaná Myrtla, ktorá nezvykla opúšťať svoje záchody, sa uškrnula. „Musela som prísť, lebo je to s ňou vážne. Ona šalie. Došla na moje záchody a strašne nadávala na syna môjho drahého Harryho. A potom začala plakať. Úplne ako zmyslov zbavená. Do toho sa smiala! Hovorím, vám profesor Lupin, ona je šialená!"

Remus neváhal ani sekundu. Okamžite vybehol zo svojho kabinetu a ignoroval Umrnčanú Myrtlu, ktorá sa vznášala za ním a stále opakovala, že sa jeho dcéra zbláznila, lebo kričí, plače a smeje sa zároveň.

Vošiel do dievčenských záchodov a našiel Andy sedieť na zemi. Opierala sa chrbtom o jedny dvere od záchoda. Plakala, ale v skutočnosti nevyzerala nahnevane.

„Andy?" oslovil ju.

„Ocko?" Andromeda zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. „Toto sú dievčenské záchody."

„Vravela som mu," priletela Umrnčaná Myrtla. „Bola som pre neho, lebo si vyzerá ako nejaký šialenec!"

„Ja nie som šialená, vôbec nie som šialená!" pozviechala sa zo zeme.

„Ale áno si!" odsekla jej Myrtla.

„Sklapni!" zamračila sa Andromeda. „Som v poriadku, ocko," dodala.

Remus hľadel na svoju dcéru a bol si istý, že v poriadku nie je. Netušil, čo sa cez vianočné prázdniny presne stalo medzi ňou a Jamesom, ale odkedy sa vrátili do Rokfortu, bola smutná, podráždená a naozaj nešťastná. Bolelo ho, že ju tak musí vidieť, ale Andromeda bola dospelá a on jej už nemohol kázať, mohol jej iba poradiť, ale ona sa o Jamesovi rozprávať nechcela.

„Andy, povedz mi, čo sa deje," požiadal ju.

„Je šialená!" zopakovala Umrčaná Myrtla pobavene. „Profesorka Lupinová sa zbláznila!"

„Nie som šialená, ty stupídny duch!" skríkla Andromeda. Remus ju na okamih vôbec nespoznával. „Som len tehotná!"

„Čo-čože si?" Remus mal pocit, že zle počul. Umrnčaná Myrla si prikryla ústa dlaňami a neveriacky hľadela na Andromedu.

„Som tehotná," zopakovala Andromeda. „S Potterom, samozrejme," dodala, aby sa vyhla ďalšej nezmyselnej otázke.

„S Jamesom Siriusom?" spýtala sa Myrtla, aby si bola istá, ale ona ju ignorovala.

„Andy,... ja neviem, čo povedať," odvetil jej otec a stále na ňu dosť prekvapene hľadel.

„Budem mať dieťa," povedala Andromeda. „Merlin, ja budem mať dieťa! Ja som taká šťastná, ocko," hodila sa mu okolo krku. „Chápeš to? Budem mať miminko. Budem mama. Čo ak nebudem taká super mama, ako moja mama? Čo ak to všetko pokašlem? Môžem vôbec mať dieťa, Merlin, ja budem mať dieťa!"

Spustila na neho lavínu otázok. Silno ju objal. „Budeš tá najlepšia mama na svete, to som si istý!" pobozkal ju na čelo. „Tá najlepšia," vyhŕkli mu slzy.

Andromeda sa na neho usmiala. Ignorovala, že jej po lícach tečú slzy. „Je to šialené, však? Budem mama," nadšene sa usmiala. „A vieš čo je ešte bláznivé, ocko? Si prvý človek, ktorý to vie. To je celkom vtipné!"

„Ani nie," zasmial sa Remus. „Keď mama čakala teba, ako prvému to povedala dedkovi Tedovi."

Andromeda sa zasmiala tiež. Zotrela si slzy z líc a ešte raz veľmi silno objala svojho otca. Celá sa triasla od šťastia. Predstava, že sa o pár mesiacov stane mamou, ju naplnila pocitom šťastia, lásky, radosti a neskutočným počtom nových možností do života. 

Pozn. autorky:

Čo myslíte, ako sa tejto novinke potešia ostatní členovia rodiny a čo na to povie samotný James? :) A napíšte mi, ako sa Vám to páčilo. Ideme už fakt do finále. Epilóg môžete očakávať buď v utorok, alebo v stredu :)