Andromeda ani nevedela, ako hodina Transfigurácie ubehla, lebo takmer nič nevnímala. Stále sa cítila trápne, ako sa zhovárala so Simonom a cítila, že Potter na ňu stále zazerá, akoby urobila niečo naozaj zlé.

Zazvonilo a ona si pobalila svoje veci. Chcela sa vypariť, ale Simon Wood ju zastavil.

„Neuveriteľné, ako si vyrástla," usmial sa na ňu. „Pritom Teddyho svadba bola iba pred rokom. Škoda, že som sa vtedy nemohol zdrať dlhšie ako na obrad. A ako sa má Fairy? Teddy mi poslal jej fotku, je nádherná."

„Áno, je to naša malá krásna víla, je dokonalá," usmiala sa. Vždy, keď myslela na svoju maličkú neter, mala úsmev na tvári.

„To je super. Veľmi sa teším z toho, že Teddy je taký šťastný. Že našiel Vic a že už majú aj rodinu. Zaslúži si to, je to ten najlepší chalan, akého poznám," vravel jej Simon. „A čo ty? Ako sa máš?"

„V pohode," mykla plecami, „posledný rok na Rokforte. Čiže predsa len troška melancholicky."

„Tak si to veru treba užiť," žmurkol na ňu. „Posledné roky také bývajú. Hoci vás čakajú MLOKy. Čo plánuješ po škole?"

„Ešte úplne neviem," priznala sa. „Som nerozhodná. Nuž uvidíme."

„Určite sa ti ukáže tá správna cesta," usmial sa na ňu. „Fakt som rád, že ťa zase vidím, Andy."

„Aj ja vás, pán profesor," prikývla.

„Takto medzi štyrmi očami mi pokojne môžeš hovoriť Simon, len na hodinách by to nebolo najlepšie," zasmial sa.

Andromeda prikývla. To zvládne. Veď aj strýkovi Nevillovi musia na škole hovoriť pán profesor a nie strýko. A keď má hodinu s otcom, tak sa vyhýba osloveniu, pretože by bolo čudné, keby mu povedala pán profesor. Ale pri Simonovi to zvládne. Ak sa mu nebude pozerať do tých jeho tmavých krásnych očí.

„Andy?" vytrhol ju z myšlienok.

„Už pôjdem, Simon. Ja rada som ťa videla," usmiala sa na neho.

„Napíšem Teddymu. Rád by som sa s ním videl v Rokville napríklad, aj s Vic a maličkou. Mohla by si sa potom pridať," opätoval jej úsmev a jej sa troška podlomili kolená, že by ju tam chcel tiež.

„Dobre, ja, budem sa tešiť," zalapala trocha po dychu a potom vybehla z učebne.

Zamierila za roh a tam stál Potter.

„Musíme sa pozhovárať!" vážne sa na ňu pozrel. Neusmieval sa na ňu ako zvyčajne a tón jeho hlasu bol vážne vážny.

„Stalo sa ti niečo?" spýtala sa ho. Predsa len, keby sa mu niečo stalo, nenechala by ho v tom samého. Nemala ho rada, ale to neznamenalo, že by mu nepomohla.

„Takže kto je profesor Wood? Teda Simon?" vyzvedal od nej.

„Aha tak," Andromeda si trocha vydýchla, že je Potter v poriadku. Ruky si dala v bok a vyštekla na neho: „Čo teba do toho, Potter?"

„Páči sa ti, však?"

„A keby aj áno, je to moja vec," zamračila sa na neho. „Nepáči sa mi," dodala rýchlo.

„Klameš, Drom, ja ťa poznám," zamračil sa tiež. „Je od teba o dosť starší."

„O šesť rokov," povedala presne.

„A je profesor na škole a je fakt nesympatický," pokračoval James.

„Jasné, jasné," mračila sa.

„A podľa mňa sa ty jemu nepáčiš. Si pre neho iba mladšia sestrička Teddyho," uškrnul sa na ňu James. „Počkaj, on bol na Teddyho svadbe, nie? Jeho svedok? Potom tak rýchlo zdrhol. Merlin vie, kam utekal."

„Mal zápas," odsekla Andromeda.

„Vidíš, zlý chlap. Zápas mu bol prednejší ako svadba najlepšieho kamaráta!"

„Lebo tebe minule nebol zápas prednejší ako to, že Lily bola v Nemocničnom krídle, lebo ju pohrýzla pani Norrisová, ktorú si dráždil vlastne ty. Zápas ti bol prednejší, ako vlastná sestra, ktorú si dostal do Nemocničného krídla!" vyčítala mu.

„Ako som mal vedieť, že tá stará kopa hnoja je ešte schopná útočiť?" pýtal sa jej.

„Predvídať, Potter, predvídať!" luskla prstami.

„Si do neho zamilovaná?" spýtal sa po chvíľke ticha. „Do Simona Wooda?"

„Vieš čo, Potter," podišla k nemu bližšie. „Opakujem ti, to nie je tvoja VEC!"

Potom sa otočila a rozbehla sa od neho preč. Vážne ju nebavilo toto vypočúvanie. A áno, dlhú dobu bola zamilovaná do Simona Wooda. Vždy bol veľmi pekný, aj teraz stále bol. Mal krásne tmavé oči a úsmev, ktorý jej vždy podlamoval kolená. Keď ju oslovil, zvykla cítiť motýliky v bruchu. Bol vysoký a mocný, úplný ochranca. Kto by sa do neho nezamiloval? Nikdy si ale nerobila nádeje, že on by chcel ju. Bol o šesť rokov starší, hrával metlobal a dievčatá na neho leteli ako včely na med. Ona by nikdy nemala šancu.

Vbehla do záchodov a zasnene stále uvažovala nad Simonom. Bude ju učiť Transfiguráciu, čo znamenalo, že ho bude vídavať celkom často. A čo ak k nemu stále niečo cíti? A ešte k tomu je tu James Potter, ktorý ju prenasleduje na každom kroku.

„Toto je katastrofa," poznamenala.

„Čo je katastrofa?" priletela k nej Umrnčaná Myrla.

Andromeda bola taká zamyslená, že si ani neuvedomila, že vbehla do jej záchodov. Ale už bolo neskoro to ľutovať.

„Môj život, Myrtla," odvetila jej.

„A čo také sa ti stalo?" vyzvedala.

„Ale nič, kašli na to," odbila ju Andromeda a chcela vyjsť zo záchodov, ale Myrla jej vletela do cesty.

„Hádaj čo?"

„Čo? Takmer bezhlavý Nick ťa konečne požiadal o ruku?" spýtala sa jej Andromeda.

„Ešte nie," zamračil sa Myrla. „Vidíš, musím mu to ísť pripomenúť. Stále na to zabúda a ja by som sa tak rada vydala. Vieš, si to predstaviť? Budem nádherná nevesta, ach."

„Ehm," Andromeda ju sotva počúvala. „Myrtla, už musím ísť. Mám veľa úloh."

„Počkaj, nepovedala som ti, čo mám nové," snažila sa ju zastaviť, ale Andromede sa podarilo vybehnúť zo záchodov. Umrnčaná Myrla ostala tam.

„Andy?" oslovila ju Alice, keď sa vrátila do klubovne a zamierila rovno do izby, kde si ľahla na posteľ.

„Hm?"

„Ty sa poznáš s tým profesorom?"

„Áno, je to Teddyho najlepší kamoš. Bol aj na jeho svadbe, ako svedok, nepamätáš sa?"

„Ani veľmi nie," odvetila úprimne Alice. „Si v pohode?"

„Bolo mi už aj lepšie."

„Čo sa deje?"

„Simon sa mi kedysi páčil," povedala Andromeda a posadila na posteli. „Bola som do neho zamilovaná odkedy som ho spoznala. A teraz, ja neviem. Je veľmi pekný, ale dlho som ho nevidela a akosi som na neho zabudla. Lenže teraz, Merlin vie. Rozprávali sme sa chvíľku po hodine, bol na mňa milý. Pýtal sa na Teddyho a tak. Keď som odišla z učebne, narazila som na Pottera a ten sa tváril ako zúrivý pes. Vypytoval sa ma na Simona a povedal mi, že pre neho isto vždy budem iba malá sestrička Teddyho."

„Nepočúvaj Jamesa, je to pako," zasmiala sa Alice. „Mám ho rada, ale je to pako. Čo ty vieš, možno sa Simonovi páčiš. Pozeral sa na teba veľmi pekne. Nepozeral sa na teba pohľadom, takto sa pozerám na sestry svojich najlepších priateľov, ver mi, že nie!"

„Ako to vieš, Alice?" zvedavo sa jej opýtala Andromeda.

„Ja toho o chlapcoch viem celkom veľa," žmurkla na ňu Alice tajomne. „Ideš dnes na tú party?"

„Akú party?"

„Začiatok školského roka, haló, Andy!"

„Aha, ja neviem, asi áno, prečo nie?" prikývla Andromeda.

„Fajn, poď mi pomôcť vybrať, čo na seba," vravela jej Alice a otvorila veľkú skriňu. „Chcem byť pekná, Fred mi sľúbil tanec."

„Čiže Fred sa na teba nepozerá tým pohľadom, takto sa pozerám na sestry svojich najlepších priateľov?" spýtala sa jej Andromeda.

„Nie," zasmiala sa Alice. „Fred sa pozerá pohľadom, chcel by som ťa, Alice."

„Tak kde je háčik?"

„Neviem, či by zvládol môj životný štýl," prehlásila Alice. „Veď vieš, má v hlave hlavne metobal a ten ja nemusím."

„Chápem."

„A čo Domi? Hovorila si s ňou potom?"

Andromeda jej povedala všetko o tom, čo jej Dominique povedala. Hlavne, že sa bojí, ako to ostatní príjmu, čo sa teda vôbec nedivila. Naozaj si nevedela predstaviť reakciu strýka Billa a tety Fleur a dokonca ani strýka Nevilla a tety Luny. Hoci, si bola takmer istá, že tetu Lunu to nevyvedie z miery. Ju takmer nič nerozhodilo. Bola milá, láskavá, veľmi dobrá. Presne ako Alice.

„Frank isto odpadne," zasmiala sa Alice. „Ale naši sa budú tešiť, uvidíš. Budem teta, to je super!" dodala a potom vybrala ružové šaty zo skrine. „Čo tieto?"

„Sú krásne," usmiala sa Andromeda.

„Ozaj," udrela sa Alice po čele a vybrala z kufra časopisy. „Mama posiela Sršňa, je tam skvelá príručka, ako zvládnuť nový školský rok. Pomáhala som jej s tým. Teraz ako som tam presadila tie rubriky o mladých."

„To je super, Alice, prečítam si to určite," usmiala sa na ňu Andromeda. Sršeň niekedy písal naozaj veci, ktorým nemohla uveriť a nebola sama, ale niektoré články boli fajn. A tieto z rubriky pre mladých od Alice, boli niekedy naozaj celkom zábavne.

„Super, som potom zvedavá na tvoj názor," prikývla Alice a položila jeden výtlačok časopisu aj na posteľ Dominique a ďalší na posteľ Lavender. „Idem ich zaniesť ešte chalanom a potom prídem, aby sme sa pripravili na večierok. Ty si zatiaľ rozmysli, čo si oblečieš."

„Rozkaz, madam," prikývla Andromeda.

***

Party na začiatku školského roka bola zvyčajne výsadou Chrabromilu. Zišli sa aj ostatné decká z iných fakúlt. Andromeda bola presvedčená že riaditeľka a aj strýko Neville o tom vedia, ale pokiaľ nerobia nič zlé, nebol dôvod, aby zasiahli a zrušili to. Hoci niekto určite potiahol ohnivú whisky. James a jeho priatelia sa zase vlámali do kuchyne a zobrali toľko jedla, sladkostí a pitia, koľko dokázali uniesť. Hudba hrala celkom hlasno a ľudia okolo sa zabávali. Klubovňu kúzlom zväčšili, aby sa ich tam zmestilo, čo najviac.

Andromeda si zvolila žlté vlasy a tmavé vlasy, ktoré si vyčesala dohora. Na krku jej visel retiazka, ktorú dostala od rodičov, keď jej v jedenástich rokoch prišiel list z Rokfortu. Bola z bieleho zlata a prívesok na nej bol anjel. Mama jej vždy hovorila, že jej anjelik, ktorého si toľko želala.

Zišla dole po schodoch a snažila sa nájsť dievčatá. Videla však iba Rose, ktorá tancovala so Scorpiusom a to veľmi tesne pri ňom. Roxanne s Lily a nejakými priateľkami z ich ročníka. Molly a Lucy, ktoré boli vždy outsiderky. Sedeli v kúte a tvárili sa obe pohoršene, ale očividne to nikoho nezaujímalo. Andromeda uvažovala, prečo na večierku vôbec sú, keď sa tak tvária. Lenže Molly a Lucy museli mať nos strčený vo všetkom, takže asi preto. Aby to potom mohli referovať rodičom a žalovať na ostatných. Ako vždy. Márne dúfala, že z toho raz vyrastú, ale sotva. Doteraz sa spomínala, ako na ňu žalovali, keď sa raz opila na večierku na záver roka. Mala vtedy fakt na nič náladu, bola smutná, lebo si myslela, že neurobila dobre skúšky na VČU a ešte okrem toho videla Dereka Johnsona, vtedajšieho siedmaka, ktorý sa jej páčil, ako sa bozkával s Alexiou Benettovou, ktorú vážne nemala rada. Našťastie ju potom láska k Derekovi prešla a on i Alexia na škole už dva roky neboli. Otec jej však vtedy dal príručku ohľadom alkoholu a mama sa smiala.

„Každý sme to raz zažili, Remus. Tak sa opila, peklo nezamrzne."

„Je na alkohol ešte mladá," protestoval otec.

„Nehraj sa na takého slušného chlapca, dobre? Priznaj sa, koľko si mal rokov, keď si sa prvýkrát opil?"

„Asi sedemnásť, ja neviem, Dora," pokrútil hlavou.

„Zlatko, Andy sa z toho poučila. Celú noc vracala a celý deň jej bolo hrozne," povedala mu.

A to bola pravda, bolo jej vtedy fakt mizerne. Odvtedy sa alkoholu vyhýbala a rozhodla sa, že Molly a Lucy Weasleyové si nezaslúžia jej ľútosť, že ich nikto nevolá do partie a nemá rád.

Zahliadla Albusa Severusa, ako sa na niečom doťahuje s Potterom. Pri nich stál aj Fred a smial sa. Radšej sa do toho nechcela zapliesť a bola rada, že si ju Potter zatiaľ nevšimol.

Potom konečne zbadala dievčatá. Dominique jej zakývala a vyzerala o dosť lepšie ako cez deň. Usmievala sa a niečo jedla. Alice a Lavender sedeli v šarlátových kreslách, obe držali v rukách poháriky a na niečom sa zhovárali.

„Ahojte," usmiala sa Andromeda. „Hľadala som vás."

„Trvalo ti to v kúpeľni, tak sme už šli dole," povedala jej Dominique.

„Viem, nevedela som sa rozhodnúť, akej farby vlasy sa mi najviac hodia k šatom," vysvetľovala im Andromeda svoju večnú dilemmu. „Rozhodla som sa pre tmavé."

„Hej, je to super," prikývla Alice.

„Už je ti očividne lepšie, Domi, však?"

„Áno," prikývla Dominique. „Chcem to Frankovi dnes povedať."

„Vážne?"

„Áno, má právo to vedieť a potom uvidíme, čo ďalej. Ako to povieme rodičom a tak," vravela Dominique. „Chcem si to dieťa nechať. Zvládnem to podľa mňa. Mám rada deti a okrem toho som cez leto varovala aj Fairy a tá je v poriadku."

„To je skvelé rozhodnutie, Domi, budem ti držať palce. A s bábätkom ti pomôžeme, však baby?"

Všetky ti sa na ňu vydesene pozreli a ona nechápala prečo. Odpoveď prišla čoskoro, keď niekto za ňou položil otázku: „S akým bábätkom?"

Bol to Frank Longbottom a tváril sa šokovane. Andromeda sa ospravedlňujúco pozrela na Dominique, ale tá už konala.

„Musíme sa porozprávať, Frank!"

„Ty si tehotná?"

„Áno," prikývla.

„Aha," tváril sa stále šokovane a vydesene. Trocha sa mykal zo strany na stranu.

„Ak chceš odpadnúť, tak povedz, zmiernim tvoj pád," povedala mu Alice.

„Sklapni, sestra!" povedal jej vážne Frank, ale nespúšťal oči z Dominique.

„Pohovoríme si?" spýtala sa ho.

„Domi, ja," snažil sa jej niečo povedať, ale akosi nevedel zrejme nájsť tie správne slová. „Neviem, čo povedať, nečakal som to. Ale zvládneme to, dobre," podišiel k nej a pobozkal ju na čelo. „Poď, pôjdeme niekam, kde je ticho."

Dominique sa na neho usmiala a potom aj na svoje priateľky a s spoločne s Frankom odišli z klubovne.

„Neodpadol," žasla Alice.

„Hovorila si, že to príjme fajn a tak sa aj stalo," podotkla Lavender.

„Je to moje dvojča, ja ho poznám predsa," povedala Alice automaticky. „Aj keď som si myslela, že tieto veci ešte nerobí. Myslela som si, že je v tom troška zaostalý, ale tak očividne nie."

Lavender aj Andromeda sa zasmiali.

„Čau, Drom," ozval sa za Andromedou Potterov hlas.

„Potter," zaúpela, keď ho zbadala.

„Dáme tanec?"

„Nechce sa mi," odvetila mu.

„Ale s Woodom by si si zatancovala, však?" zamračil sa a zbledol.

„Sklapni, Potter, prosím ťa!"

„No tak, James, nežiarli," zasmiala sa Alice. „Wood má predsa frajerku."

„Ó, vážne?" spýtal sa James celkom pobavene. Uškrnul sa a farba sa mu vrátila do tváre.

„Áno," prikývla Alice. „Čítala som to v Čarodejnici, keď tam písali o ukončení jeho metlobalovej kariéry. Samozrejme, že tam šupli aj pikošky z jeho osobného života. Takže má frajerku a všetci ju dobre poznáte."

„Koho že to?" vyzvedal James a uškieral sa na Andromedu, ktorá mala chuť ho niečím ovaliť po hlave.

„Alexiu Benettovú," oznámila Alice.

Andromeda si hrýzla spodnú peru a netušila, kde sa v nej nabral ten pocit, že sa jej chce plakať.

„Poď tancovať, Potter!" chytila ho za rukáv košele. Ťahala ho najprv k stolíku s pitím, kde si zobrala pohár a potom na parket. Odpila si a zistila, že to nie je tekvicový džús, ale ohnivá whisky. Nevadilo jej to. Napila sa viac. Potom sa pritisla k Potterovi a omotala si ruky okolo jeho krku.

„Je ti dobre, Drom?" spýtal sa jej.

„Samozrejme," odvetila.

„Fuj, Drom, ty piješ ohnivú whisky?"

„Očividne, nemala som to v pláne, ale to je jedno. Chcem sa zabaviť a prestaň ma už vypočúvať. Proste si zavri ústa a tancuj, áno Potter?"

James sa na ňu pozrel prekvapene, ale prvýkrát v živote urobil, čo povedala. Zatvoril si ústa, pritiahol si ju bližšie k sebe. Držal ju mocne za boky a tancovali do rytmu piesne. Pomalej piesne, ako si pred chvíľkou uvedomila. Oprela si hlavu o jeho rameno a zatvorila oči. Prekvapivo sa počas pár minút upokojila a pocit, že sa jej chce plakať, prešiel. Začala sa ďalšia pomalá pieseň, on ju nepustil zo svojho náručia. Vdýchla jeho vôňu a uvedomila si, že má veľmi dobrý parfum. Neotvorila oči, iba kopírovala jeho kroky. Cítila, že jej alkohol trocha stúpol do hlavy, lebo na neho nebola zvyknutá.

„Potter?" šepla.

„Áno, Drom?"

„Som pekná?"

„Si krásna," odvetil jej.

„Vážne?"

„Klamal som niekedy?"

„Nie."

„Tak potom vidíš."

„Prepáč, že tancujem tak hrozne," šepla znova.

„Ja ťa povediem, Drom, neboj sa," ubezpečil ju.

„Dobre, Potter, verím ti."

Pozn. autorky:

Ahojte, krásny piatok všetkým :) čo poviete na novú kapitolu? Som zvedavá na Vaše názory. 

Na fotografií máte Andromedu a jej profesora Simona Wooda.