Andromeda sedela pri profesorskom stole vedľa svojho otca. Bolo to celé také čudné, ale zároveň sa jej to veľmi páčilo. Pozorovala, ako sa do Veľkej siene valia študenti a na chvíľku ju zalial pocit melanchólie, že nie je medzi tými džavotavými študentmi, že neobjíma svoje priateľky, že sa neháda s Jamesom už od dverí. V dave zbadala zvyšok študujúcich detí z klanu Weasley-Potter a niektorým zamávala, lebo mala pocit, že každý ešte predtým ako si sadol, skontroloval profesorský stôl. Albus jej zamával späť a usmial sa, Lily na ňu mrkla, Louis jej poslal vzdušnú pusu. Rose mala hlavu v nejakej knihe, nevenovala pozornosť nikomu. Odložila ju, až keď jej ju vlastne Scorpius vytrhol z ruky. Prisadla si k nej aj jej priateľka Heaven a Andromeda si všimla, že Albus Severus očervenel. Molly a Lucy sa vôbec nepozreli jej smerom. Hugo a Roxanne jej tiež zamávali predtým, ako sa usadili.

Po krátkom príhovore sa na stoloch objavilo veľa jedla. Andromeda už bola hladná ako vlk. Na okamih uvažovala, čo asi robí James. Určite sa balí a zajtra odletí na Nový Zéland. Trocha zosmutnela.

„Si v poriadku?" Remus si to okamžite všimol.

„Áno," usmiala sa, „len som myslela na to, čo asi robí mama, Teddy, babička s deduškom, Fairy. A ostatní."

„A James," doplnil ju otec.

„A James," prikývla. „Stále je to také čudné. Každý rok o tomto čase sme boli všetci tu a teraz som tu len ja."

„Zvykneš si na to, Andy," nalial jej Remus z tekvicového džúsu. „Prvý rok po Rokforte býva náročný, ale ty to zvládneš."

„Mám trocha aj obavy z tohto všetkého," priznala sa mu.

„Keby si ich nemala, to by som bral za nenormálne. Je to v poriadku mať obavy, Andy," usmial sa na ňu. „Podľa mňa však budeš skvelá profesorka."

„Ďakujem," opätovala mu úsmev a pustila sa do večere.

Po večeri nasledoval riaditeľkin príhovor. Predstavila ju ako novú profesorku Transfigurácie a Andromedu prekvapilo, že jej tlieskajú aj iní študenti ako od Chrabromilského stola. Pravda bola, že poznala dosť mladších študentov aj kvôli Fénixovmu rádu a to aj z iných fakúlt. Dokonca jej tlieskali aj od Slizolinského stola, ale asi len formálne, možno z výnimkou Scorpiusa Malfoya. Andromeda sa usmiala a premýšľala, čo asi prinesie nový deň a jej prvý vyučovania.

***

Na druhý deň sa Andromeda zobudila veľmi skoro. Nemohla od nedočkavosti spať. Vstala a prechádzala sa po svojich komnatách. Zastavila sa v obývačke a pozrela sa na fotografie, ktoré mala vystavené nad kozubom. Celú svoju úžasnú rodinu a svojich priateľov. Usmiala sa, lebo si bola istá, že dnes na ňu všetci myslia.

Cez pootvorené okno jej dnu v letela sova. Zhodila jej dva listy, oba mali pečať Ministerstva mágie. Andromeda sa usadila do kresla a otvorila prvý z nich. Okamžite spoznala úhľadný krasopis Ministra mágie.

„Milá Andy,

prajem Ti len to najlepšie v tento prvý deň tvojej kariéry. Budeš úžasná, lebo taká si vždy bola. Myslíme s Veronicou na teba.

S láskou

Kingsley."

Andromeda sa usmiala a položila list na stolík. Siahla po tom druhom. Ten došiel zo Sídla aurorov a keď ho otvorila, okamžite spoznala šialené písmo svojej mamy.

„Drominka, ach, už si veľká, naozaj veľká, tak teda, milá Andy. Andromeda. Kašľať na to, moja drahá Drominka,

želám Ti dnes veľa šťastia, veľa úspechov a pevných nervov hlavne. Budeme na teba celý deň myslieť. Som si istá, že budeš úžasná a Teddy s Harrym si myslia to isté.

Ľúbim ťa a posielam Ti veľa bozkov.

Aj babička s deduškom posielajú.

A Teddy s Vic a malou Fairy.

Aj Harry tu pri mne je, tak aj on ti posiela bozky za celú ich veľkú rodinu.

Tak vstaň a buď úžasná.

S láskou,

mama.

P.S. Pozdrav ocka a povedz mu, že ho milujem."

Zasmiala sa naozaj z chuti. Jej mama jej vždy dokázala dodať tú potrebnú odvahu a energiu, až to bolo nákazlivé.

Osprchovala sa, namaľovala sa, prezliekla sa a potom stála pred zrkadlom a chvíľku uvažovala, akú farbu vlasov by si dnes mala dať. Najprv si dala klasickú hnedú, aby vyzerala ako profesorka, ale nakoniec sa rozhodla pre ružovú. Mala predsa dobrú náladu a okrem toho, bola to súčasť jej osobnosti a tú chcela ukázať aj vo svojej práci.

Potom sa vybrala na raňajky. Niektorí študenti ju po ceste zdravili. Niektorí zdvorilo a iní si ani neuvedomili, že je už profesorka.

Pri Veľkej sieni sa stretla so strýkom Nevillom, ktorý sa na ňu zoširoka usmial. „Dobré ráno, ako si sa vyspala?"

„Som hore asi od piatej," zasmiala sa. „Som nedočkavá, zvedavá a mám tak trocha aj nervy."

„Poznám ten pocit," žmurkol na ňu strýko Neville. „Zvykneš si a zvládneš to. Vždy si bola veľmi šikovná. S kým máš prvú hodinu?"

„Chrabromil a Bystrohlav," usmiala sa.

„Tak to je super, ktorý ročník?"

„Šiesty."

„No vidíš, tam máš podporu ako vyšitú – Albus a Rose. Obaja ťa majú veľmi radi. Nemusíš mať obavy," povzbudzoval ju.

„Ďakujem, profesor," zasmiala sa.

„Nie je za čo, pani profesorka," žmurkol na ňu a spoločne sa vybrali k profesorskému stolu.

Andromeda si prisadla k otcovi a naložila si do tanierika ovsenú kašu. „Mama mi písala list, mám ťa pozdravovať a odkázať ti, že ťa miluje," vravela mu Andromeda. „Aká je pozorná, však?"

„Ona vždy," prikývol Remus.

„Zvládnem to, však?"

„Samozrejme," usmial sa na ňu.

„Mama písala, že mám byť úžasná," zasmiala sa Andromeda.

„Tak s tým si ty problém naozaj nikdy nemala. Neprešiel deň od tvojho narodenia, čo by si nebola úžasná, Andy," pohladil ju po vlasoch.

„Ocko," Andromeda potlačila slzy. Dojalo ju, čo jej povedal. „Ďakujem," nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce.

***

Zazvonilo. Andromeda držala v rukách učebnice. Nadýchla sa a potom vošla do učebne. Študenti tam už boli. Cítila, že sa jej trasú nohy a srdce jej bilo od vzrušenia a možno aj trocha od strachu.

Usmiala sa. „Ahojte," vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Kráčala k stolu a položila naň svoje učebnice. „Som Andromeda Lupinová a budem vašou novou profesorkou Transfigurácie. Keďže som len o pár rokov od vás staršia, tak by som bola rada, keby sme mali taký priateľskejší vzťah, tak dúfam, že sa nikto nenahnevá, ale rada by som vám tykala."

Triedou sa ozvalo súhlasné zamrmlanie. Andromeda si trocha vydýchala a urobila pár krokov k laviciam. „Tak to som rada, že ste za. Naozaj by som bola rada, keby sme spolu dobre vychádzali. Dnes by sme si urobili iba takú vstupnú hodinu a nabudúce už začneme s prvou témou a budeme sa venovať Splývaciemu zaklínadlu. Je to veľmi užitočné zaklínadlo."

Ruka Rose vyletela do vzduchu. Andromeda sa na ňu usmiala. „Áno, Rose?"

„Podľa mňa veľmi dôležité, pani profesorka. Pretože čarodejník, ktorý dobre ovláda toto zaklínadlo sa môže stať dobre zamaskovať alebo niekde ukryť. A čítala som, že profesor Albus Dumbledore bol známy takým silným splývacim zaklínadlom, že sa stal neviditeľným aj bez neviditeľného plášťa," vyrapotala zo seba Rose Weasleyová.

„Áno, presne ako hovoríš, Rose. Päť bodov pre Chrabromil," usmiala sa na ňu Andromeda. Rose sa na ňu povzbudivo usmiala.

Andromeda študentom predstavila rozvrh, ktorému sa budú tento školský rok venovať. Potom si rýchlo prešla ich zoznam, aby sa uistila, že si všetky mená dobre pamätá a dala im aj priestor pre otázky. Študenti vyzerali byť spokojní a všetci sa na ňu usmievali. Spadol jej kameň zo srdca, keď zazvonilo na koniec hodiny.

„Tak aká som bola?" spýtala sa, keď Rose a Albus zamierili k jej stolu.

„Super," žmurkol na ňu Albus.

„Bola to zábavná hodina, si fakt skvelá, Andy," usmiala sa na ňu Rose a potom utekala za svojou priateľkou Heaven.

„Veľa šťastia na ďalších hodinách," usmial sa na ňu Albus Severus.

„Albus, nevieš, či...," zakoktala sa. „Či už, tvoj brat, no James..."

„Či už odišiel? Myslím, že dnes ráno," odvetil jej.

„Aha, ďakujem za informáciu," prikývla Andromeda. „Mal by si ísť, aby si nezmeškal ďalšiu hodinu a ďakujem."

„Nie je za čo, Andy. A neboj sa, Jamesovi isto chýbaš tak veľmi, ako on chýba tebe," odvetil jej Albus a potom vzal svoju školskú tašku a odišiel z učebne. Andromeda si sadla na stoličku a myslela na to, že jej James naozaj strašne chýba.

***

Dni na Rokforte pomaly ubiehali a Andromedu začalo učenie stále viac a viac baviť. Mala zo seba dobrý pocit, naozaj sa cítila pri učení ako ryba vo vode. Potešilo ju, keď jej Rose a Albus zverovali, že sa študentom jej hodiny veľmi páčia, lebo je milá a ľudská a že k ním pristupuje ako k rovnocenným a nepozerá sa na nich ako na malé a hlúpe decká. Naozaj ju to všetko tak veľmi tešilo, že vždy mala chuť skákať a výskať. Aj riaditeľka s ňou bola veľmi spokojná. Andromeda naozaj nemala dôvod na smútok. Nuž predsa len mala.

Jedného novembrového večera veľmi pršalo a ona sedela vo svojich komnatách. Pila čaj, keď jej si všimla malú sovičku za oblokom. Otvorila okno a sova vletela dnu. Zhodila jej na stolík list a zobla si z keksíkov, ktoré mala na stole. Potom vyletela von oknom do toho neutešného počasia.

Andromeda vzala list do ruky a otvorila ho. Srdce jej splašene bilo, lebo okamžite spoznala Jamesov rukopis. Ešte jej nenapísal od prázdnin. Toto bol jeho prvý list. Ona zvažovala už pred pár dňami, že mu napíše, ale nezobrala na to odvahu. Jemu zrejme nechýbala.

„Ahoj, Andy,

ako sa máš? Čo učenie? Albus i Lily píšu, že si fakt úžasná a super. Vraj si sa za tie dva mesiace stala ešte obľúbenejšou ako je Remus a to vážne neviem ako je možné. Zrejme hodnotili iba chlapci. Fajn, toto je žart. Som si istý, že si skvelá.

Ja trénujem o sto šesť, zajtra ma čaká prvý zápas a poviem ti, nervy mám niekde v kýbli. Snažím sa myslieť na to, že metlobal milujem a že to hádam nejako dám, ale fakt takýto nervózny som už dávno nebol. Drž mi, prosím ťa, palce.

O mesiac a niečo budú Vianoce. Teším sa na to, že sa uvidíme. Tieto dva mesiace mi prišli ako večnosť. Ale inak spoluhráči sú super. Mali sme už aj pár žúrov, no veď vieš, ja som predsa taký party chalan (chrabromilské večierky by vedeli vyprávať a ty zrejme tiež).

Drž sa na Rokforte (závidím ti, že si tam, inak). Pozdrav decká a svoju rodinu.

Zajtra na mňa mysli.

Ja na teba myslím každý deň.

S láskou.

James Sirius Potter."

„Ach, James, aj ja na teba myslím každý deň," zotrela si Andromeda slzy, ktoré jej tiekli po tvári, keď dočítala jeho list.

***

Ani sa nenazdala a bol posledný deň pred vianočnými prázdninami. Na hrade vládla už pokojná vianočná atmosféra, tak aj Andromeda vzdala pokus o učenie. Radšej sa so študentmi vyprávala, aké majú vianočné zvyky, čo zvyknú robiť v pred večer Vianoc a či navštevujú svoju rodinu.

Jamesov tím vyhral dva zápasy a James sa stal najlepším strelcom. Andromeda mala z neho naozaj veľkú radosť a dúfala, že sa naozaj stretnú v Brlohu, keď sa mu teraz tak darilo. Naozaj mala strach z toho, že sa James rozhodne ostať na Novom Zélande, hoci si naozaj nechcela predstavovať reakciu babičky Molly.

Pobalila si nejaké veci a už sa veľmi tešila domov. Mamu videla párkrát, predsa len prišla zastupovať za Remusa, keď bol spln. Teddyho s Vic a malou Fairy videla niekoľkokrát za posledné mesiace, keď prišli cez víkend do Rokvillu a spoločnosť im samozrejme robili aj Dominique s Frankom a malou Venetiou, Alice s Fredom a Lavender s Matthewom. Všetkým sa tak ohromne darilo, ale oni chceli počúvať aj o tom, ako sa má Andromeda, ako jej ide učenie. Ani jeden z nich nespomenul to, že im všetkým pri týchto stretnutiach veľmi chýbal James. Zrejme to robili z úcty k nej. Nuž jeho neprítomnosť bola viditeľná.

„Si už hotová?" vošiel k nej do obývačky otec. Na sebe mal cestovný plášť a hrubý šál, lebo vonku veľmi snežilo.

„Áno, ešte nájdem čiapku a rukavice a môžeme vyraziť domov," usmiala sa Andromeda. „Teším sa už na Fairy, na Teddyho s Vic, na mamku a na starkých. A na horúcu čokoládu. Budú to ďalšie krásne Vianoce, to som si istá."

„To budú, Andy, určite," venoval jej úsmev a zmenšil jej kufor, aby si ho mohol vložiť do vrecka, zatiaľ čo ona nájde svoju čiapku a rukavice.

„A teším sa aj do Brlohu, na všetkých," rozprávala mu nadšene. „A na Jamesa," dodala, hoci si to chcela iba pomyslieť a nepriznať nahlas.

„Jeho tímu sa veľmi darí. Tvoja mama mi to spomínala. Vraj Ron návrhol, že namiesto tradičných pulóvrov od Molly, by sme mali mať všetci na Vianoce na sebe dresy s Jamesovým číslom," zasmial sa.

„A s tým babička súhlasila?" nadvihla obočie.

„Rozhodne nie," odvetil jej Remus. „Vianočné pulóvre budú aj tento rok."

„Milujem ich," usmiala sa Andromeda a navliekala si rukavice. „Som hotová. Poďme domov."

„Áno, Rokfort mám rád, ale poďme domov," prikývol Remus a pohladil ju po líci.

***

„Pozri, môj nový jednorožec," Fairy sa vyštverala Andromede na kolená a pred tvárou jej mávala novým plyšovým jednorožcom.

„Je krásny," pobozkala ju Andromeda do vlasov.

„Je," prikývla Fairy a sladko sa na ňu usmiala. „Ty si nedostala jednorožca?"

„Teta Drom je už na to veľká," zasmial sa Teddy, keď si sadol k ním na sedačku.

„Nevolaj ma Drom pred malou, ešte to pochytí a bude ma tak volať aj ona," odsekla mu Andromeda. „A nie som veľká na jednorožcov. Náhodou som silno urazená, že mne Santa žiadneho nedoniesol."

„Posťažuj sa maminke a ocinkovi, že mu nenapísali, že Drominka si želá jedného jednorožca," vyplazil jej Teddy jazyk.

„Drominka," zopakovala Fairy a pohladila Andromedu po líci. „Ja ti pojičiam svojho."

„Ďakujem, miláčik," objala ju silno Andromeda.

„Nerozpuč ju, je moja," zasmial sa Teddy a obom dal pusu na čelo. „Idem skontrolovať Vic, za chvíľku vyrážame do Brlohu. Tešíš sa na sesternicu Venetiu a na kamošov Fabiána a Gideóna, moja sladká víla?" pohladil Fairy po vláskoch.

„Áňo," nadšene zatlieskala Fairy. „Musím im ukázať jednorožce."

„Neviem či pochodí u Venetie. Ak je Venetia po Dominique, tak jednorožce sa jej páčiť nebudú," šepla Andromeda, aby to počul len Teddy.

„Venetia je skôr po Frankovi a ten má jednorožce rád. Čo je nezvyčajné, lebo má rád tvory, čo neexistujú a jednorožce predsa existujú," zasmial sa Teddy a potom vybehol na poschodie.

Fairy sa vybrala k vianočnému stromčeku a vyberala ďalšie hračky, ktoré si chcela zobrať do Brlohu, aby ich ukázala svojim kamarátom.

***

„Vidíš a o toto všetko si chcel prísť!" vytkla Nymphadora Remusovi. Stála pred zrkadlom a premýšľala, ktoré tričko so Sudičkami si obliecť. Nakoniec si uvedomila, že je to vlastne jedno, pretože aj tak skončí vo vianočnom pulóvri od Molly, ktoré mala tak rada a mala ich plnú skriňu.

„O čo?"

„O toto," rozhodila rukami a vyzerala nahnevane. „Pred rokmi."

„Obávam sa, že nerozumiem o čom hovoríš," nechápavo hľadel na ňu Remus.

„Hovorím o tom, že pred rokmi si nechcel nič z tohto," otočila sa na neho. Prižmúrila oči a zmenila si farbu vlasov na blond. Pozrela sa na do zrkadla a zamračila sa. Potom znova prižmúrila oči a jej vlasy boli krikľavo-zelené.

„Čo ťa to teraz popadlo?" spýtal sa jej.

„Myslíš, že som zabudla?"

„Dora, sú Vianoce, nemôžeme to nechať na niekedy inokedy?" spýtal sa jej opäť.

„Nie," odsekla.

„Zelenú nie," podotkol.

„Mohol si sa vtedy rozhodnúť inak, mohol si ma ďalej odmietať a správať sa ako úplný idiot! Teraz by sme tu takto nestáli..."

„A ty by si sa nepokúšala so mnou hádať, hoci netuším, prečo sa o to pokúšaš?"

„Áno, teda nie," zháčila sa. „Iba sa ti snažím povedať, že si sa vtedy správal ako idiot!"

„Viem a bolo to už tak strašne dávno. Ty si ma presvedčila, že láska je sila a že by som v ňu mal veriť. Sme tu a teraz. Máme dve krásne deti a vnučku. Sme šťastní. Prečo potrebuješ riešiť to, že som sa pred rokmi nakoniec predsa len rozhodol správne?" spýtal sa jej.

„Pretože si ani nevieš predstaviť koľko sily ma to vtedy stálo a sĺz, aká som bola smutná a deprimovaná. Do čerta, prišla som o svoje schopnosti!"

„Ospravedlnil som sa ti a to niekoľkokrát," pripomenul jej. „Vari to nestačilo?"

„Neviem," šepla. „Prepáč," ospravedlnila sa aj ona. „Len niekedy mám strach, že sa zobudím a zistím, že toto všetko bol iba sen. Že ty tu nie si. A ani naše deti a už vôbec nie Fairy a to ma desí. Niekedy sa mi stále sníva o vojne," po tvári jej tiekli slzy.

Remus ju okamžite objal. Raz za čas sa to stávalo. Jeho manželka prepadla týmto hrozným myšlienkam a spomienkam. Mohli za to následky z vojny. Aj on si pamätal všetko to zlé. Pamätal si, ako mu sľúbila, že ostane doma s Teddym, ale aj tak prišla bojovať, lebo už raz taká bola. Tvrdila, že on ju v túto noc potrebuje viac. Tvrdila, že ich syn pokojne spinká doma. A potom ho zachránila pred Dolohovom. A on ju pred Bellatrix. Obaja ich chceli zabiť a oni mali iba z pekla šťastie. Alebo to všetko bolo vďaka láske?

„Dora, zlatko, nič z tohto nie je iba krásny sen, je to skutočné. Také skutočné ako tá veľká láska, ktorú k tebe cítim. A znova sa ti ospravedlňujem za to, že som sa pred rokmi správal ako idiot a ty si prišla o svoje schopnosti," vravel jej Remus a bozkával ju do vlasov.

„Ďakujem," potiahla nosom a potom sa mu pozrela do očí. „Proste mám slabú chvíľku."

„Prečo?"

„Neviem," pokrútila hlavou a jej vlasy boli zrazu dlhé a ružové. „Občas môžem mať aj ja slabú chvíľku, no nie?"

„Isteže," privinul si ju do náručia.

„Myslíš, že Drominka a James k sebe raz nájdu cestu?"

„Myslím, že naša Andy a James k sebe našli cestu v deň, kedy sa spoznali," žmurkol na ňu.

„Tak kedy teda pôjdeme na svadbu?"

„Možno skôr, ako si myslíš." Pobozkal ju na čelo.

***

V Brlohu bolo rušno ako vždy cez Vianoce. Deti posedávali pred vianočným stromčekom. Všetci mali na sebe vianočné pulóvre. Teraz sa však ozývalo ešte viac vravy, lebo dom bol ešte plnší a sem tam bolo počuť aj detský plač. Nuž aj tak by ste nenašli široko-ďaleko šťastnejšiu rodinu, ako bola táto.

Andromeda sa maznala s Venetiou, lebo ju už dlho nevidela. Našťastie ju Fairy nevidela, lebo ukazovala svojho nového jednorožca babičke Fleur a dedkovi Billovi. Venetia bola už tiež veľké dievčatko. Bola sladká a roztomilá. „Bábika."

„Je krásna, však?" spýtala sa Dominique a oči jej žiarili.

„Je nádherná, Domi," usmiala sa na ňu Andromeda. „Chýbaš mi. Ty, Alice aj Lav. Je to čudné byť na Rokforte bez vás."

„Viem si to predstaviť," prikývla Dominique. „Je to čudné nebyť na Rokforte."

„Ale tak ty máš sa s kým zamestnať," zasmiala sa Andromeda. „Aby si nemyslela na to, ako ti Rokfort chýba."

„To je pravda," prikývla Dominique. „Nuž niekedy mi chýbať a riadne. Vrátiš mi ju?"

„Nie," zasmiala sa Andromeda a privinula si Venetiu bližšie k sebe.

Dominique sa rozosmiala. „No tak, Andy, daj mi ju. Musím jej dať mliečko," smiala sa.

„A nie," smiala sa aj Andromeda, ale potom Venetiu vrátila späť jej maminke. „Aj ja chcem takú rozkošnú bábiku."

„Raz budeš mať," žmurkla na ňu Dominique a potom odišla aj s maličkou na poschodie, aby jej dala mliečko.

Andromeda sa pozviechala zo zeme a keď sa otočila, všimla si, že dvere na Brlohu sa otvorili. „Šťastné a veselé, rodinka!" Dnu vošiel James Sirius Potter. Vlasy mal celé od snehu, líca mal červené a vyštípané od zimy a úsmev mal od ucha k uchu.

„James!" zvolala Andromeda. Rozbehla sa k nemu a skočila mu do náruče. Ani si neuvedomila, že ju všetci pri tom pozorujú.

Pozn. autorky:

Ako sa Vám páčila kapitola? Dnes Vám už s istotou viem povedať, že poviedka má 44 kapitol (dopísaných) + epilóg (ten hádam bude hotový dnes). Poviedka určite skončí do 15. augusta. 

V ďalšej kapitole bude big prekvapenie. Môžete hádať, aké? :)