Andromeda sledovala, ako Frankovi vyhŕkli slzy, keď zbadal Dominique ako nevestu. Usmieval sa na ňu tak, ako ho ešte nikdy nevidela a to videla Franka Longbottoma usmievať sa dosť často. Zrejme to zdedil po svojej mame Lune, ktorú asi smutnú nevidela nikdy.

Dominique kráčala priamo k oltáru a na všetkých sa usmievala. Strýko Bill vyzeral hrdo a šťastne. Viedol ju s ľahkosťou k jej vyvolenému a tiež sa na všetkých usmieval. Teta Fleur a babička Molly už začali plakať. Dokonca mala na mále aj Victoire. Sledovala ako sa Dominique blíži k oltáru a potom jej pohľad smeroval na Teddy s malou Fairy v rozkošných ružových šatách. Teddy si privinul dcérku viac k sebe a žmurkol na Victoire.

Andromeda zachytila Jamesov pohľad. Usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala. James stál pri oltári rovnako ako ona, pretože spoločne s Fredom boli družbovia. Matthew bol Frankovým svedkom. Frank už nebol celý zelený v tvári, práve naopak jeho tvár mala ružovkastý odtieň. Dominique už bola skoro pri ňom. On ani na okamih nespustil z nej zrak. Hľadel na ňu ako na nejaký zázrak a bolo to krásne. Každá žena by si zaslúžila, aby na ňu jej budúci manžel hľadel tak, ako Frank v tejto chvíli na Dominique. Na tú krásnu nevestu, na svoju budúcu ženu a na matku svojej dcérky.

Strýko Bill priviedol Dominique až k Frankovi. „Dávaj na ňu pozor, Frank. Na obe," požiadal ho a priateľky ho chytil za rameno, zatiaľ čo mu odovzdal svoj poklad.

„Spoľahnite sa. Viete, že sú moje všetko," usmial sa na neho Frank a potom chytil Dominique za ruku. „Si vážne prekrásna."

„Ďakujem," zaklipkala Dominique mihalnicami a obaja už stáli pred oltárom. Obrad sa mohol začať.

Dominique a Frank si vymenili svoje svadobné sľuby, pri ktorých väčšina žien plakala. Najviac teta Fleur. Teta Luna sa iba usmievala. Sladko a šťastne ako vždy. Babička Molly plakala tiež veľmi a utierala si slzy do ružovej vreckovky. Dedko Artur ju pri tom držal za ruku a nemohol sa ubrániť úsmevu, že jeho ďalšia vnučka sa vydáva.

Aj ostatné tety mali slzy v očiach, možno s výnimkou tety Ginny, ktorá bola predsa len silnejšej povahy. Nechýbal jej však úsmev na perách. Pred sebou mala kočiarik s dvojičkami a strýko Harry sa k nej práve nahol a pobozkal ju na líce. Teta Hermiona sa tiež usmievala na mladých zaľúbencov a strýko Ron pri nej vyzeral šťastne. Andromeda sa zamyslela nad tým, že ich dávno nevidela takých pokojných. Zvyčajne sa dosť hádali, za niečo neustále naťahovali, ale aj napriek všetkým hádkam a nezhodám bola medzi nimi veľká láska. Teta Angelina si práve vyberala vreckovky z kabelky, lebo tiež ju svadba dojala a strýko George na ňu žmurkol, keď ich konečne našla. Nahol sa k nej a zotrel jej slzy. Teta Casandra bola prvýkrát na čarodejníckej svadbe. Držala strýka Charlieho za ruku a nadšene hľadela pred seba na obrad. Strýko Charlie vyzeral tiež spokojne. Akoby ho v tejto chvíli vôbec nezaujímali draky, ale iba jeho rodina. Dokonca aj teta Audrey mala nejaké červené oči. Zrejme zadržiavala svoje emócie (ešte by si ju náhodou zbytok rodiny trocha obľúbil) a strýko Percy sa tváril trocha, akoby tu bol na silu. Spoločenské udalosti, hlavne tie rodinné, veľmi neobľuboval.

„A tým vás vyhlasujem za muža a ženu. Frank, môžeš pobozkať nevestu," povedal oddávajúci.

A bolo to. Dominique Weasleyová a Frank Longbottom sa stali manželmi. Frank sa nahol k svojej manželke a nežne ju pobozkal na pery. Dav vybuchol potleskom a nad nimi vybuchol aj veľký ohňostroj, ktorého autorom bol isto Fred. Farebné prskavky dali dokopy veľký nápis. „Blahoželáme manželom Longbottomovcom!" Andromeda sa usmievala a nadšene tlieskala. Áno, odteraz je z Dominique už vydatá žena, pani Dominique Longbottomová.

„Milujem ťa," počula ako šepla Dominique Frankovi.

„Tiež ťa veľmi milujem, Domi," žmurkol na ňu a nežne sa na ňu usmial. „Teba a maličkú milujem najviac na svete. Uvidíš, budeme veľmi šťastní."

„Viem, Frank. Viem to. Ty a ja to je magické. Niet lepšieho ako si ty," prikývla Dominique.

Viac sa zhovárať nemohli, lebo Victoire sa vrhla poloslepá od sĺz na svoju sestru a nadšene jej gratulovala. To bolo znamením pre všetkých, že im môžu ísť zložiť svoje gratulácie. Trvalo to dosť minút, keďže tam bolo dosť pozvaných. Dominique a Frank sa na všetkých usmievali. Fred, James a Matthew už plánovali aká oslava sa o chvíľku rozbehne v Brlohu. Fred bol dokonca zobrať aj poháriky s ohnivou whisky na rozbeh.

Bude to dlhá noc. A Andromeda bola rozhodnutá, že si ju užije.

***

„Čo?" Fleur sa zadívala na Billa, keď spolu tancovali. „Prečo sa na mňa tak pozeráš? Mám rozmazanú riasenku?"

„Kdeže," zasmial sa a urobil s ňou otočku. „Si krásna. Ty si vždy krásna."

„Kdeže," odvetila, „ale vždy sa snažím, nechcem, aby si si niekedy našiel inú."

„Kdeže," zasmial sa Bill, „akoby som vôbec mohol, keď mám roky tú najkrajšiu manželku na svete? Okrem toho odvážnu a milujúcu. Najlepšiu mamu a krásnu babičku, ani nehovorím. Pozri, čo všetko sme dokázali, Fleur. Keby mi niekto pred rokmi povedal, že si raz vezmem vílu a budem s ňou mať tri deti a budeme mať dve roztomilé vnučky, asi by som si myslel, že mu šibe."

„Dokázali sme naozaj veľa, Bill," prikývla Fleur a pohladila ho po líci. Zastali uprostred tanečného parketu a chvíľku iba hľadeli na seba, keď Fleur pokračovala: „Pamätám si, keď som ťa prvýkrát videla, bol si taký iný ako chlapci, ktorých som vtedy poznala. Oni všetci boli vždy takí dokonale upravení, slušne oblečení a ty si mal na sebe roztrhané riflové nohavice, mal si vlasy v cope a v uchu náušnicu. Bol si úplne iný. Iný aj ako ja a to bolo to, čo ma na tebe priťahovalo. Až neskôr som zistila, že najviac ma na tebe aj tak priťahuje tvoje úžasne dobré srdce, tvoj úsmev, pohľad, ktorým hľadíš na mňa, alebo na deti, alebo na dievčatká."

„Mňa pred rokmi očarila jedna dokonalá víla," šepol jej pri perách. „Ktorá nielenže bola krásna navonok, ale vždy bola krásna aj vo svojom vnútri. Rozhodla sa za mňa vydať, aj keď som už dávno nebol pekný, lebo som mal dočinenie s vlkolakom. Je to zvláštne nie? Mám pocit, akoby sme sa nedávno brali my a zrazu sme pred dvoma rokmi vydali Vicky a teraz aj Domi. Vyrástli rýchlo."

„Veľmi rýchlo," prikývla jeho manželka. „Ešte máme Louisa, on je ešte malý."

„To by si nemala hovoriť moc nahlas, veď vieš, že už si dávno myslí, že je dosť veľký," žmurkol na ňu Bill.

„Na hlúposti, na to by ho bolo," prikývla Fleur. „Sú úžasní, Bill. Všetci traja. Nemohli sme si priať lepšie deti, aj keď sú občas výbušné, aj tak sú úžasné. Vic je ako anjel a Dominique bola vždy ako taký malý diablik. A Loius je moje zlatíčko. Vic a Domi boli vždy viac tvoje princezné. Ockove dievčatká. Loius je môj," zasmiala sa.

„Vy všetci ste moji, Fleur," chytil ju do náručia a potom ju pobozkal. Pieseň pokračovala.

***

„Som na teba veľmi pyšná, srdiečko," Luna tancovala so svojím synom. „Ani nevieš, aká som dnes šťastná. Pravda je, že som šťastná od doby, kedy som sa vydala za tvojho otca, ale sú momenty, vďaka ktorým som ešte viac šťastná a jedným z nich je aj táto svadba. Si ten najlepší syn, akého som si mohla želať. Dominique je vážne úžasná, vybral si si dobre."

„Ďakujem, mami," prikývol Frank. „Myslím, že to aký som, je hlavne tvoja zásluha, no nie?"

„Aj zásluha tvojho otca," doplnila ho mama. „Želám ti všetko šťastie sveta, srdiečko."

„Ďakujem, mami, som vážne šťastný. Kto by to bol povedal, že sa tak skoro ožením a stanem otcom, však? Neľutujem nič z toho, mami. Pretože to je super byť mladým otcom, vieš? Mám veľmi veľa energie venovať sa Venetii na sto percent."

„Viem to," prikývla Luna. „Si naozaj najlepší chlapec na svete."

„Pre teba určite," zasmial sa Frank.

„Aj pre Dominique," doplnila ho mama šťastne. „A tá žltá kravata ti pristane."

„To je kravata dedka Xena," usmial sa Frank. „Dal mi ju pred pár dňami. Vraj sa v nej aj on ženil a bola to tá druhá najlepšia vec, ktorú v živote urobil."

„Druhá? A čo bola prvá?"

„To že mal teba," žmurkol na ňu Frank.

Jeho mama sa zasmiala, žmurkla na neho a trocha mu napravila kravatu. Potom vyhľadala pohľadom svojho otca. Prikývol a ona vedela, že všetko je skvelé a také ako má byť. Že v jej rodine panuje láska, vernosť a aj veľmi veľa fantázie, ako ju vždy učila mama. A že ako rodina spoločne dokážu aj nemožné, ako ju vždy učil jej úžasný otec.

***

„Kedy začne nejaká party?" pýtal sa Fred, keď si Dominique prišla po pitie.

„Nebavíš sa?" spýtala sa ho a nadvihla obočie.

„Bavím, ale tá hudba. Uznaj, Domi, to nie je tvoj štýl," žmurkol na u Fred. Obhliadol sa. Alice práve tancovala so svojím otcom a vyzerala taká spokojná a uvoľnená. Usmial sa a Dominique si to hneď všimla. Pozorovala ho, až kým sa znova neotočil k nej. „Tak, čo tá party?"

„Daj tomu trocha času," požiadala ho a myslela to vážne. „Pár hodín chceme, aby sa mohli baviť aj rodičia a starí rodičia. Potom to rozbalíme, dobre?" sprisahanecky na neho žmurkla a dala mu bozk na líce. „Mám ťa rada."

„Aj ja teba, Domi," usmial sa na ňu. „Frank ťa má fakt rád."

„Viem," prikývla. „Ďakujem, že mi to hovoríš."

„Vieš čo je inak celkom sranda?" spýtal sa jej a ona pokrútila hlavou. „Ak by som si jedného dňa vzal Alice, nebola by si iba moja sesternica, ale aj švagriná. Naša rodina je fakt šialená, fakt."

Dominique sa zasmiala a upravila si svoje šaty. „Vážne máš Alice tak veľmi rád?"

„Neskutočne," zašepkal. „Vieš, že čo povie Fred Weasley, to je čistá pravda."

„To je dobré," šepla aj ona. „Myslím, že vaša svadba bude tá najväčšia party, akú naša rodina zažila."

„Alice by to isto skvelo zorganizovala," prikývol Fred. „Uvidíme, možno jedného dňa. Ešte sme však mladí. Myslím, že Alice rovnako ako ja chce ešte počkať. Mám však pre ňu prekvapenie."

„Aké?" vyzvedela Dominique.

„Beriem ju o týždeň do Španielska. Túži tam ísť. Mal som našetrené nejaké peniaze, tak som sa rozhodol, že ich miniem na cestu do Španielska a urobím Alice šťastnou," vravel jej Fred.

„Och, Fred Weasley, myslím, že Alice bude fakt šťastná," rozžiarila sa Dominique. „Som rada, že si našiel svoju spriaznenú dušu a že myslíš viac na ňu ako na seba. Mohol si tie peniaze minúť na kraviny a ty si sa rozhodol splniť Alice sen. Si správny chalan."

„Vždy som bol," žmurkol na ňu.

„Dáme tanec?" navrhla mu.

„Áno, jasné," prikývol a viedol ju na parket.

***

„Tak na to, že naše rodiny sa oficiálne spojili," zodvihol Xenophilius svoju čašu a pripil si s Arturom Weasleym. „Už síce pár mesiacov máme Venetiu, ale teraz je to ešte viac oficiálne."

„Bolo to iba otázkou času," prikývol Artur a usmial sa na Molly, ktorá naháňala po záhrade malú Fairy. Pomáhal jej Teddy, ale malá Fairy sa naučila dobre utekať, aby ju nikto nedobehol. A jeho manželke sa s v tých vyšších topánkach darilo o dosť horšie ako Teddymu. Usmial sa a potom sa obrátil na Xenophiliusa. „Som však veľmi rád, že ste sa pridali do našej rodiny. Vždy som si celú tvoju rodinu veľmi vážil."

„Ja zase tú vašu," prikývol Xenophilius. „Myslím, že mladí budú veľmi šťastní."

„Frank našu Dominique zbožňuje, nie je dôvod na to, aby neboli šťastní," súhlasne prikývol Artur. Obaja muži si znova pripili čašami. Molly vzdala naháňanie Fairy. Fairy však za ňou dobehla a Molly ju vzala na ruky. Artur ju vždy rád pozoroval či už s ich deťmi, alebo vnúčatami a teraz aj s pravnúčatami.

***

Dominique bola rada, že na svadbe je toľko ľudí a skoro každý sa chcel venovať Venetii. Tak mala trocha času na to, aby sa bavila aj ona. Tancovala s Frankom okrem manželského tanca aj ďalšie tance. Tancovala so svojím otcom, so svojím bratom, so svojím svokrom Nevillom a tiež aj so starými otcami, a samozrejme nemohli chýbať ani jej strýkovia a bratranci. Naozaj sa skvelo bavila. Kontrolovala Venetiu, ale vždy bola v dobrých rukách.

Dotancovala s Albusom Severusom a chcela sa ísť venovať svojej dcérke, ktorú videla v náručí tety Hermiony a Venetii tam očividne bolo dobre, lebo sa usmievala znova na celý svet, ako to u nej bolo zvykom.

„Dominique!" Do cesty jej vošla babička Molly. Na rukách držala Fairy, ktorá lízala lízanku. Babička vyzerala celkom udychčane. Matne si spomínala, že ju videla pred chvíľkou naháňať Fairy po záhrade. „Dievčatko, počkaj."

„Nikam neutekám, babi," usmiala sa Dominique a pohladila Fairy po blond vláskoch.

„Iba som sa ti chcela poďakovať, že si si dala do vlasov ten diadém od pratetušky Muriel. Victoire ho nechcela..."

„Babi, poznáš Vic, ona musí mať všetko moderné," skočila jej do rečí Dominique. „Mne sa ten diadém vždy páčil."

„Veru, keď si bola malá, vravela si, že keď sa raz vydáš, chceš ho mať vo vlasoch tiež ako tvoja mama. Vždy si hľadela na svadobné fotografie svojich rodičov a chcela si ten diadém. Naozaj ti pristane," usmiala sa na ňu babička. „Však, Fairy?"

„Aj Fairy by ho chcela," zasmiala sa Dominique, lebo si všimla, že Fairy diadém pozoruje. Asi sa jej páčilo ako sa leskol. „Však, ty naša malá víla?"

Fairy niečo zamrmrala a babička sa na ňu stále usmievala. „Som na teba veľmi hrdá, Dominique. Keď som sa dozvedela, že si tehotná, mala som strach, ako to všetko zvládneš, ale ty mi každým dňom dokazuješ stále viac, že si pravá Weasleyová! Že všetko hravo zvládneš, že ideš sa svojím šťastím."

„To ste ma celý živo učili," pripomenula jej Dominique. „Avšak teraz som už Longbottomová."

„Dedko a ja ťa veľmi ľúbime, Dominique," babička sa k nej nahla a pobozkala ju na líce. „Nikdy na to nezabudni."

„Aj ja veľmi ľúbim vás a vždy budem. Ste pre mňa veľmi dôležití. Aj vy a aj starkí Delacourovci. Niekedy by som si želala, aby ste žili večne, aby ste mi vždy mohli dať nejakú radu, keď to budem potrebovať, lebo vy najlepšie viete poradiť," usmiala sa Dominique.

Babičke Molly po líci tiekla slza. Podišla k ním aj starká Apolline Delacourová a pobozkala Dominique na obe líca. „Je to krásna svadba, zlatko," usmiala sa. Stále mala francúzsky prízvuk, ale jej angličtina bola veľmi dobrá. Dosť často trávila čas so svojimi vnúčatami a často aj s dedkom jazdili do Anglicka.

„Ďakujem, starká," usmiala sa Dominique. „Práve som babičke Molly hovorila, že by som bola rada, keby ste obe žili večne a aj dedkovia. Pretože dávať tie najlepšie rady. Máte toho už veľa odžitého, vieš, starká?"

„Dominique, ty si vždy bola roztomilá," riekla starká a tiež jej po líci tiekla slza.

„Ja vás len má strašne moc rada," Dominique ich obe objala.

***

Andromeda sa dobre bavila. Tancovala a smiala sa pri stole s Alice a Lavender, keď si dala trocha pauzu. Oslava bola skvelá, hrali sa pomalé aj rýchle piesne a všetci sa dobre bavili. dokonca si všimla, ako teta Fleur pomáha tete Ginny s dvojičkami a tie dve sa na seba usmievali. Vždy vedela, že hoci sa teta Ginny z tety Fleur občas smeje, tak aj tak ju má veľmi rada.

Všimla si, že Dominique i Frank žiaria šťastím a to sa jej páčilo. Bola šťastná aj za nich. James jej sľúbil tanec, ale ešte sa k nemu nedostali, pretože bol stále zabratý či už svojou sestrou, mamou, tetami, alebo babičkou. Samozrejme, že pozval do tanca aj jej mamu a tiež aj jej babičku Andromedu. Tancoval aj s tetou Lunou, ale po ňu ešte neprišiel, aby si s ním zatancovala. Trocha ju to mrzelo, ale usmievala sa, keď ho videla, ako po tretíkrát tancuje s Lily a na niečom sa dobre bavia. James vyzeral tak spokojne.

„Nikdy by som si nebola pomyslela, že Frank raz bude mať toto tak skoro. Manželku, dieťa, no jednoducho svoju vlastnú rodinu. Je to fakt parádne," usmiala sa Alice a jedla koláčik.

„Tak trocha Dominique závidím," priznala sa Lavender. „V dobrom samozrejme. Tiež som skôr rodinný typ. Brala by som to tiež. Svadbu, dieťa a rodinu."

„Možno sa čoskoro dočkáš, veď Matt je do teba blázon," usmiala sa na ňu Andromeda.

„Aj ja ho ľúbim, ale nechce nič medzi nami urýchliť. Dlho sme boli priatelia a teraz je to len pár mesiacov, čo spolu chodíme. Chce to ešte dosť času, ale bola by som rada, keby to raz prišlo. S Mattom si to vážne viem predstaviť," odvetila im Lavender.

„Budeme vám mocinky držať palce," žmurkla na ňu Alice. Dojedla koláčik a rozbehla sa na parket, aby Roxanne ukradla Freda. Andromeda ju sledovala a veľmi sa smiala. Potom si všimla Jamesa, ako kráčala k nej. Nuž do cesty mu vošla Roxanne. Chvíľku sa rozprávali a potom odišli tancovať. Andromeda opäť zosmutnela.

***

„Pani Longbottomová," Frank objal Dominique okolo pliec. „Hľadal som ťa."

„Chcela som byť chvíľku sama a pozerať sa na hviezdy," odvetila mu.

Hľadal ju dlhšie ako chvíľku. Začínal byť nervózny a potom si uvedomil, že Dominique rada prešla až za malé jazierko na pozemku Brlohu a tam v lete ležala na tráve a sledovala hviezdy nad sebou. Teraz pod nimi iba stála, lebo by bolo náročne ľahnúť si v krásnych svadobných šatách do trávy. Na hviezdy však hľadela a pritom sa usmievala.

„Dúfam, že ide všetko podľa tvojich predstáv," usmial sa.

„Vieš, najprv som z toho mala vážne nervy, aby všetko bolo presne podľa mojich predstáv. Šaty, kvety, svadobné stoly, hudba," vravela a vymenúvala, „ale potom ako som kráčala k oltáru, uvedomila som si, že by som ti vzala, aj keby si nemal tento dokonalý oblek a ja by som mala len obyčajné biele šaty. Dôležité bolo, že tam je celá naša rodina a že tvoj úsmev, tvoj pohľad a tvoje srdce patrí iba mne a Venetii."

„Lenže ty si si zaslúžila, aby si mala takúto krásnu svadbu. Aby si mala krásne šaty, aby boli všade tvoje obľúbené kvety, aby bolo chutné jedlo a koláčiky a aby sme tancovali na tvoje obľúbené piesne," vravel jej Frank.

„Je to najlepšia svadba na svete a nikto nikdy nebude mať takú svadbu ako my dvaja, nikto, Frank," uškrnula sa na neho.

„Tiež si myslím," radostne prikývol. „Tak vrátime sa tam?"

„Ešte chvíľku," riekla mu a chytila ho za ruku. Postavil sa k nej a pozrel sa do neba na hviezdy. Bolo ich tam vážne veľa. Obzrel sa na ňu. Hľadala na tie hviezdy tak krásne. Usmievala sa pri tom a on ju tak rád pozoroval. Mal pri sebe jedinečnú hviezdu.

„Veľmi ťa milujem, Domi," šepol jej.

„Viem, Frank, aj ja teba," odtrhla pohľad od oblohy a usmiala sa na neho. Rukami ho objala okolo krku. Ich nosy sa dotkli a ona na neho žmurkla. „Pobozkaj ma a potom sa môžeme vrátiť tam. Rozbalíme to!"

„Áno?"

„Uhm, za chvíľku bude polnoc. Venetia a Fairy už spinkajú. Aj starkí pomaly pôjdu. Je čas na party alá Dominique a Frank," vysvetlila mu jednoducho.

„Dobre, pobozkám ťa, vrátime sa tam, pôjdeme do domu, aby skontrovali Venetiu a dali jej bozky na dobrú noc a potom to rozbalíme alá Dominique a Frank, áno?"

„Skvelý nápad, zlatko," prikývla.

„Som rád, že si za. Naše manželstvo bude asi naozaj silno klapať, na všetkom sa dohodneme," žmurkol na ňu Frank a potom ju pobozkal.

***

Bolo niečo po jednej hodine nočnej. Niektorí starší už odišli. Mladí sa zabávali do sýtosti. Začali sa hrať rýchlejšie svadby a Dominique s Frankom sa bavili snáď úplne najviac. Fred bol konečne vo svojom živle, lebo toto viac predstavovalo party, na ktorej sa dalo dobre zabaviť. Tie pomale piesne ho už nudili. Odhodil kravatu i sako a bavil sa s Alice. Konečne bol čas na to, aby nemusel byť za slušného a mohol trocha vymýšľať a nikto mu to dnes nemohol ani zakázať. Odpálil ďalší ohňostroj, aj keď Victoire mu vynadala, že zobudí deti. Teddy ju však veľmi rýchlo odtiahol a vzal ju tancovať. Upokojila sa, pretože tancovanie s Teddym Lupinom (už mal tyrkysové vlasy) naozaj milovala. Okrem toho Teddy jej jasne vysvetlil, že v dome je tichučko, že sa o to postaral kúzlami. A keby dievčatká niečo potrebovali, alebo plakali, tak babička Molly sa o ne postará alebo ich zavolá.

„Aké dôvtipné," usmiala sa na neho Victoire. „To znamená, že si to vážne môžeme užiť."

„Jasnačka," prikývol Teddy. „Aj keď naša svadba bola krajšia aj lepšia, ale nehovor to Dominique."

„Neboj sa, zlatko," prikývla. „Tiež si to myslím."

Pritiahol si ju do náručia, aby ju mohol pobozkať. Potom s ňou urobil pár skvelých otočiek. Victoire sa smiala, bola šťastná a Teddy si uvedomil, že ju každým dňom miluje viac a viac.

Andromeda ich chvíľku pozorovala. Nielen ich. Aj Dominique s Frankom. Alice s Fredom. Lavender s Matthewom. Svojich rodičov. Rose so Scorpiusom. A ostatných. Sedela pri stole s Roxanne a Lily, ktoré boleli už nohy od toľkého tancovania. Popíjala víno a sledovala aj Jamesa, ako tancuje s tetou Hermionou a ona ho za niečo mierne karhá. Potom si všimla, že jej pákrát stúpil na nohu, takže to bol si ten problém. Zachrániť ho šiel strýko Ron, ktorý si už s ňou poradiť vedel.

James sa pobral preč z tanečného parketu. Vyzeral to tak, že si ho nevšimla žiadna voľná žena, aby s ním tancovala. Podišiel k svojmu stolu a napil sa. Potom sa pozrel jej smerom a usmial sa.

Opätovala mu úsmev a on vykročil priamo k nej. Srdce jej splašene bilo. „Sľúbila si mi tanec, Andromeda," pripomenul jej a usmial sa. Podával jej svoju ruku.

„Už som sa začínala obávať, že si zabudol," odvetila mu, ale jeho ponuku prijala. Dotkla sa jej ho ruky a on jej pomohol vstať.

Za ruku ju viedol na tanečný parket a potom ju chytil do svojho náručia. Rukami ho objala okolo krku a usmiala sa na neho. „Si dobrý tanečník, James. Nechápem, prečo si Hermione stúpal na topánky."

„Pretože som sa jej chcel zbaviť. Poučovala ma," zasmial sa James. „Okrem toho mám pocit, že toho vypila viac akoby mala. Vlastne to ona skoro postúpala tie moje."

„Aha, tým sa to vysvetľuje. Chudák Ron, musí si s ňou teraz poradiť," zasmiala sa Andromeda.

„Myslím, že sa už vytratili. Možno ho čaká vášnivá noc," zasmial sa James a ona pokrútila hlavou. „Čo? Raz to rozprával otcovi, že Hermiona vie byť pekne vášnivá, keď si vypije. Nemám to z vlastnej hlavy, áno."

Andromeda sa rozosmiala na plné hrdlo. „Nechcem si to predstavovať. Čo tréningy?"

„Paráda," usmial sa na ňu. „Čo osnovy?"

„Chcem ich prebrať s riaditeľkou McGonagallovou a uvidím," odvetila mu. „Myslím, že bude spokojná, len som ju chcela požiadať ešte o pár rád."

„Budeš skvelá, Andromeda," povedal jej a ona cítila, že to myslí skutočne úprimne. „Až mi je ľúto, že si nesadnem do školskej lavice a neuvidím to na vlastné oči."

„Môžeš sa prísť pozrieť," žmurkla na neho.

„Prídeš ty na nejaký zápas?"

„Pokúsim sa."

„Tak dobre, platí," prikývol. „Ja prídem na tvoju hodinu."

Chvíľku spolu tancovali mlčky, užívali si prítomnosť jeden druhého, alebo si hľadeli do očí. Bolo medzi nimi toho toľko, čo bolo nevypovedané, ale obaja vedeli, že to je zbytočné. Každý z nich sa rozhodol pre svoju kariéru. To nevypovedané bude musieť navždy ostať nevypovedané.

„Bude ťažké sa rozlúčiť na konci prázdnin," riekol jej James.

„Posledný týždeň budem asi už na Rokforte," povedala mu.

„Tak sa prídem rozlúčiť skôr," prisľúbil jej.

„Budeš mi chýbať."

„Ty mne viac, Drom."

„Budeme si písať a uvidíme sa na Vianoce, a..."

„Prepáč mi to," povedal jej.

„Čo?"

„Všetko, pokašľal som všetko," vravel jej James.

„To nie je pravda. Aj ja som to dosť pokašľala. Okrem toho bola som na teba zlá takmer celých sedemnásť rokov. Mal si právo byť na mňa zlý ty."

„Na také niečo som nikdy nemal právo, Andromeda," opravil ju. „Vieš, možno jedného dňa si k sebe nájdeme cestu."

„Možno," prikývla.

„Chcela by si to?"

„Uvidíme, čo prinesie čas, dobre?"

„Súhlasím," prikývol James.

Privinul si ju ešte viac do náručia. Ani jeden z nich si neuvedomil, že pieseň, na ktorú tancovali skončila a teraz hrá rýchla pieseň. Oni si tancovali podľa svojho tempa. Každý so svojimi myšlienkami. Cítili sa spokojne, keď spolu mohli tancovať, vdychoval vôňu toho druhého a užívať si spoločnú prítomnosť. A čo bude ďalej, o tom ako obvykle rozhodne čas.

Pozn. autorky:

Ako sa Vám páčila svadba? Táto kapitola ukázala aj trocha viac z ostatných postáv, myslím, že si zaslúžili svoje scény Fleur+Bill, Luna, babička Molly a samozrejme aj naši mladomanželia Domi+Frank.

Je mi jasné, že čo sa týka #Dromes tak ma máte chuť zase zabiť ... ale niekedy je naozaj niektoré veci lepšie nechať na čas, ktorý to vyrieši za nás :)

Tuším som Vám sem nikdy nedala fotku Franka Longbottoma, takže hore je jedna s Jamesom :)