Prázdniny boli v plnom prúde. Andromeda si užívala chvíľky voľna, pretože v auguste chcela zájsť na Rokfort a prebrať s riaditeľkou učebné osnovy. Júl si chcela celý nechať na oddych. Celé dni trávila na záhrade s Fairy, ktorá už chodila a aj veselo štebotala rôzne slovíčka. Často bola u nich aj Dominique s Venetiou a Frankom. Victoire bola šťastná, lebo konečne mala kúsok času aj pre seba, keďže Andromede úplne dôverovala a zverila jej bez problémov Fairy. Teddy mal na Ministerstve mágie veľa práce. Rodičia boli často u Potterovcov, aby pomohli tete Ginny s dvojičkami. Párkrát s nimi zašla aj Andromeda, ale iba pod podmienkou, že si bola istá, že James nie je doma.

Fabián a Gideon rástli ako z vody a boli to veselé bábätka. Teta Ginny sa však sťažovala, že sa ešte poriadne nevyspala, lebo tí dvaja loptoši vôbec nechceli v noci spávať a dosť málo naspali aj cez deň. Asi sa nikto nemýlil, keď ich nazval nezbedníkmi. Napriek tomu teta Ginny žiarila šťastím ako už dávno nie.

Veľmi jej pomáhali aj Lily s Albusom. James bol vraj rozlietaný kvôli miestu v metlobalovom družstve. Mal veľa tréningov v Londýne a v auguste už odchádzal na Nový Zéland. Teta Ginny to niesla celkom ťažko. Albus poznamenal, že keby nemala dvojičky, asi by sa z toho zrútila. Predsa len Nový Zéland bol ďaleko.

„Práve si sa minula s Jamesom," pobozkala ju teta Ginny na obe líca, keď ich prišla v piatok poobede navštíviť.

Andromeda prikývla, nechcela byť nepríjemná. V skutočnosti ho už nevidela celé týždne a nebola si taká istá, či je tomu rada, alebo nie. V istých chvíľach jej chýbal, ale snažila a celé dni zamestnať, aby nemala čas myslieť na to, že to málo, čo medzi nimi bolo, skončilo. Dohodli sa síce, že budú priatelia, ale aj tak sa mu vyhýbala ako sa dalo. „Ako sa máš?"

„Konečne sa niekto spýtal, aj ako sa mám ja. Nie iba to, ako sa majú dvojičky," zasmiala sa teta Ginny. Vlasy mala celkom strapaté a na tričku mala škvrny od mlieka. „Som hrozne unavená," zazívala.

„Čo keby si si šla ľahnúť a ja dozriem na drobcov?" navrhla Andromeda.

„Za hodinku ich musím nakŕmiť," odvetila jej teta Ginny, „ale aj tak ďakujem za ponuku. Ako sa má Vic s Teddym, nevidela som ich dlho."

„Myslím, že dobre. Dnes išli aj s Fairy do ZOO," usmiala sa Andromeda. „Fairy nevie zatvoriť ústočká, odkedy začala hovoriť. Stále niečo mrmle, rozumieť jej síce iba niečo, ale je roztomilá. Veď to poznáš, máš tri veľké deti a dve maličké, ktoré čoskoro začnú rozprávať."

„Potom sa nadobro zbláznim," zasmiala sa teta Ginny.

„Čo by si chcela, aby z nich bolo, keď trištvrtina rodiny sú jasní záškodníci?" zazubila sa Andromeda.

„Je to prekliatie tieto gény," prikývla teta Ginny. „Urobím ti malinovku?"

„Spravím si, to je v poriadku," odvetila jej Andromeda a zamierila do kuchyne. Naliala si pohár vody, lebo nemala chuť na nič sladké. Na stole si všimla Jamesovú obľúbenú šálku, z ktorej vždy pil kakao, alebo teraz v staršom veku kávu. Pocítila, že jej naozaj veľmi chýba, hoci si to doteraz nechcela priznať.

„Ahoj, Andy," vošla do kuchyne Lily. „Nevedela som, že si u nás."

„Teraz som prišla," odvetila jej Andromeda. „Čo máš nové?"

„Nič extra, stále som si nevybrala šaty na svadbu Dominique a Franka. Ty áno?"

„Domi dala pripraviť nejaké pre družičky. Vraj ružové," vravela jej Andromeda. „To je super farba, tak som zvedavá."

„Mne ružová nesvedčí kvôli farbe vlasov," posťažovala sa Lily. „Ešte že ani jedna z vás nemá ryšavé vlasy. Potom by sa Dominique moc nepoďakovala. Ale vám trom ružové šaty isto pôjdu. Pôjdem pátrať ďalej, možno žlté."

„To si viem predstaviť," usmiala sa Andromeda. „Isto budeš pekná."

„Si smutná?" spýtala sa jej Lily.

„Nie."

„James sa vráti asi o dve hodiny," podotkla Lily. „Aj on je stále nejaký smutný a povädnutý. Škoda, že to je medzi vami takto."

„Sme odlišní a okrem toho on bude na Novom Zélande a ja na Rokforte, proste nevyšlo by nám to. On bude žiť v celkom inom svete, v akom budem žiť ja," riekla Andromeda.

„Ako myslíš," prikývla Lily. „Aj tak si myslím, že k sebe patríte."

Andromeda pokrútila hlavou. Ešte chvíľku sa zdržala. Pomohla tete Ginny okúpať dvojičky. Potom však odišla, aby sa s Jamesom nestretla. Nechcela ho vidieť. Chýbal jej, ale nechcela ho vidieť.

***

Keď sa Andromeda vrátila domov, na celý dom hrala pieseň od Sudičiek. To znamenalo iba jedno. Jej mama bola sama doma. Celý život bola veľkou fanynkou tejto hudobnej skupiny a vždy keď bola sama doma, púšťala si ich piesne hlasno, do toho si spievala a tancovala. Musela to robiť iba v prípade, že bola sama doma, lebo jej spev a tanec išli na nervy babičke Andromede a okrem toho nemala rada ani Sudičky. Hlasná hudba nemohla priveľmi často hrať ani keď bola doma Fairy, lebo zvykla spinkávať počas dňa. Andromeda si bola istá, že Sudičky nemohli hrať takto nahlas, ani keď bol doma jej otec. Nepatril práve medzi fanúšikom skupiny.

Vošla do domu, kabelku si položila na stolík v chodbe a vošla do obývačky. Presne tak ako si to predstavovala, našla mamu s cukríkovo ružovými vlasmi uprostred obývačky ako predvádza rôzne tanečné kreácie a pritom dosť falošne spieva so skupinou.

„Ahoj!" skríkla Andromeda, aby ju mama počula.

„Drominka!" Nymphadora sa zazubila a žmurkla na svoju dcéru. Do toho zaspievala ďalší kúsok zo spevákom. „Čo nové?"

Andromeda nemala chuť na prekrikovanie a stíšila hudbu. „Bola som u tety Ginny," riekla, „čo to tu vystrájaš? Kedy sa babička vráti domov?"

„Dúfala som, že ešte tak hodinu nikto nepríde domov," usmiala sa Nymphadora a tanečným krokom podišla k dcére. „Prekazila si mi moje dve hodiny so Sudičkami."

„Nemám rada Sudičky," odsekla jej Andromeda.

„Si ako tvoj otec."

„To mi je jasné," uškrnula sa, „nemala by si byť v práci?"

„Je tam Harry, ja som potrebovala trocha času pre seba," zasmiala sa Nymphadora. „Babička s deduškom sú u strýka Xena aj s Fairy. Vic s Teddym šli niekam na večeru a ja som vyhnala tvojho otca kúpiť niečo na večeru. A dúfala som, že ty sa nevrátiš ešte tak hodinu."

„Si milá vážne," cmukla Andromeda. „Takže nie je nič na večeru?"

„Obávam sa, že nie," mykla plecami Nymphadora. „Si už dospelá, Drominka, mala by si sa o seba postarať sama."

„Tomu ani sama neveríš, že? Dospelá? Preto mi stále hovoríš Drominka?" uškrnula sa na svoju matku. „Počkám na ocka, hádam zoženie niečo dobré na večeru. Prečo si sa nikdy nenaučila variť?"

„Pozor na jazyk, mladá dáma, ja viem variť."

„Tie gebuziny sotva možno nazvať jedlom. Ješ ich iba ty a ocko, aby ťa neurazil," žmurkla na ňu Andromeda. „Určite mu je potom celú noc zle. On varí lepšie ako ty."

„Môže byť v niečom aj lepší odo mňa, no nie?" spýtala sa jej Nymphadora. „Och, toto je moja obľúbená pieseň!" zvýskla a pridala piesni zase hlas.

Andromeda nad ňou mávla rukou a radšej vyšla hore do svojej izby. Jej spev sa však nanešťastie ozýval aj tam. Teda ak sa to vôbec spevom dalo nazvať.

***

Na konci júla sa konala svadba Dominique a Franka. Dominique bola pár dni poriadne nervózna. Rozhodli sa pre svadbu vonku, ktorá sa bude konať v Brlohu. Aj rodičia Dominique sa tak brali. Victoire sa rozhodla pre svadbu v kostole a pre veľkú oslavu. Dominique chcela niečo pokojnejšie, ale nie skromné, pretože ich rodina bola veľmi veľká na to, aby to bola skromná svadba. Počet hostí bol aj tak vysoký.

Všetko však muselo byť podľa jej predstáv. Čo privádzalo do šialenstva hlavne tetu Fleur. Andromeda raz bola pri ich hádke a naozaj si myslela, že teta Fleur to už nevydrží a dá Dominique jednu výchovnú. Nakoniec zaškrípala zubami a odišla. Dominique sa išla zblázniť od jedu.

Frank to bral pokojnejšie. Všetko aj tak riadila jeho budúca manželka a on mohol hovoriť maximálne tak do svadobného menu. Ešte aj oblek bol vybrať spoločne s ňou, aby sa za neho náhodou nemusela hanbiť.

„Tvoja sestra je čistý šialenec," zhodnotil večer pred svadbou Teddy a uprel svoj pohľad na Victoire. „To nemyslíš vážne!"

„Čo sa stalo?" spýtala sa Andromeda a sadla si vedľa nich na sedačku.

„Dominique ma pohrýzla do ruky, keď som jej chcela vytrhnúť svadobný závoj z rúk, lebo som ho chcela ešte trocha upraviť," odvetila jej Victoire a masírovala si ruku.

Andromeda sa chcela zasmiať, ale nakoniec tak neurobila z úcty k Victoire. „To som si vždy myslela, že ty jediná máš na ňu zázračný vplyv, aby sa nesprávala ako trúba."

„Očividne som aj ja beznádejne zlyhala. Naozaj si nechcem ani len predstavovať, čo robila Frankovi počas pôrodu," vravela Victoire. „Dala som jej facku, keď to urobila a ona začala hučať, že nech sa jej zajtra neukazujem pred očami a že si neželá, aby som prišla na svadbu."

„Domi to prejde," chlácholila ju Andromeda. „Je iba nervózna a chce, aby všetko dobre dopadlo a mala peknú svadbu podľa svojich predstáv. Nič v zlom, Vic, ale ty si sa tiež správala trocha šialene počas príprav na svadbu s Teddym. Síce si nikoho nepohrýzla, ale takmer si mi zabila brata, keď ti oznámil, že nemajú toľko tvojich obľúbených kvetov v žiadnom blízkom kvetinárstve. Pamätám si, že ho mlátila asi desať minút."

„To je pravda," spomenul si Teddy a zasmial sa. Vtedy mu však veľmi do smiechu nebolo.

Victoire očervenela, čo bola asi jediná črta, ktorú zdedila zo strany Weasleyovcov, inak bola celá mama a podala sa na jej rodinu. „Dobre, každý má právo na drobnú šialenosť pred svadbou," prikývla.

„Dom určite bude chcieť, aby si bola na svadbe," usmial sa na ňu Teddy. „Si predsa jej svedok."

Victoire si oprela hlavu o jeho rameno, stále si masírovala ruku a jej pleť nadobudla bledý odtieň. Andromeda sa v duchu zasmiala. Vedela si dokonale predstaviť Dominique ako hryzie Victoire do ruky. Bolo to vážne šialene, ale táto rodina bola viac než šialená a to nebolo napokon nič nezvyčajné.

***

Na druhý deň si Andromeda pri zrkadle obliekala svoje šaty na svadbu. Boli na tenké ramienka, dlhé a ružové. Boli celkom jednoduché, ale v tom bolo ich čaro. Andromeda vedela, že Dominique mala vždy dobrý vkus. Prižmúrila oči a zmenila farbu svojich vlasov na tmavohnedú a farbu oči na orieškovo-hnedú. Obula si strieborné sandáliky a na krk si pripla retiazku, ktorú dostala na sedemnáste narodeniny od babičky a deduška. Na pery si naniesla lesk a potom sa na seba usmiala do zrkadla.

Po takmer celom mesiaci dnes uvidí Jamesa a snažila sa samú seba presvedčiť, že si na svojom vzhľade nezakladá momentálne kvôli nemu. Nuž v hĺbke svojej duše vedela, že chce byť pekná a chce, aby si to všimol.

„Už si hotová?" strčil do jej izby svoju blonďavú hlavu Teddy. Poslednú dobu chodil za slušného, takže žiadne tyrkysové, zelené a fialové vlasy. Nič však nezaručovalo to, že po polnoci, keď bude zábava v plnom prúde, si ich predsa len nezmení.

„Áno, som," prikývla Andromeda, siahla po svojej kabelke a usmiala sa na neho. „Ako vyzerám?"

„Super," odvetil jej a žmurkol na ňu.

„Naozaj?"

„Jamesovi sa budeš páčiť, ak sa pýtaš na to. Ty sa mu páčiš za každých okolností, len obaja ste proste trubky, čo ti k tomu mám viac povedať, moja sladká Drom," cmukol na ňu Teddy.

„Ty tomu nerozumieš, Teddy. Oklamal ma, niekoľkokrát," sykla.

„Len preto, lebo z teba bol už zúfalý," odvetil jej Teddy.

„To nie je pravda. Vyznala som mu svoju lásku a on ma oklamal znova. Nakoniec sa z jeho klamstva stala aj pravda," ťažko povzdychla. „Obaja sme si vybrali kariéru, ale dohodli sme sa na tom, že ostaneme priateľmi. Neviem, či to zvládnem. Nuž ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle, no nie?"

„Keď myslíš," mykol Teddy plecami. „Pozri, Drom, láska si cestu vždy nájde. Láska je sila. Uvidíme, čo sa ešte udeje. Možno si k sebe predsa len nájdete cestu."

„Nechcem si k nemu hľadať cestu, ja mu už neverím," zamračila sa Andromeda.

„Láska, ktorú k nemu cítiš je aj tak väčšia ako to, že si moc hrdá a tvrdohlavá," žmurkol na ňu Teddy. „A poďme už, lebo keď budeme meškať, Dominique pohryzie aj nás."

„Čo Vic?"

„V pohode," usmial sa na ňu Teddy. „Dominique jej ráno poslala správu, že ju to celé mrzí. Vic zbalila Fairy a utekala za ňou. Určite si hneď ráno padli do náručia a dve hodiny plakali. Potom začali s prípravami na svadbu."

Andromeda sa zasmiala, presne tak si to aj ona predstavovala. Okrem toho vedela, že Dominique Victoire absolútne zbožňuje, obdivuje. Victoire bola vždy jej vzorom, jej spriaznenou dušou. Mali naozaj krásny sesterský vzťah.

„Poď," chytil ju Teddy za ruku a spoločne sa pobrali dole schodmi, kde už na nich čakali rodičia aj starí rodičia.

„Aká si krásna, dievčatko," pochválil deduško Ted Andromedu.

„A ja nie som krásny?" spýtal sa Teddy so smiechom. „Všetci len ju chválite."

„Si fešák, Teddy, ako vždy," pobozkala ho babička na líce.

„Nežiarli toľko na mňa, Edward," žmurkla na neho Andromeda.

„Mali by sme vyraziť," oznámil všetkým Remus dosť nahlas, aby zabránil doťahovaniu, alebo prípadnej hádke medzi svojimi deťmi. „Máte všetko, hlavne ty, Andy?"

„Mám hlavu to stačí, nie?" zasmiala sa. „Mám všetko. Dúfam, teda."

„Dora?" otočil sa Remus k nej.

Nymphadora mala na sebe tyrkysové dlhé šaty, so srdcovým výstrihom. Vlasy dnes mala výrazné červené a na perách červený rúž. Vyzerala naozaj nádherne. „Aj ja mám všetko," usmiala sa na svojho manžela a napravila mu tyrkysovú kravatu. Remus sa trocha zamračil, tyrkysová nebola práve jeho obľúbená farba. Andromeda si vybavila ich hádku z pred pár dní, kedy jej mama navrhla, aby si dal tyrkysovú košeľu. Celý večer sa nerozprávali. Ráno sa však na seba iba usmievali a potom odišli kúpiť tyrkysovú kravatu.

„Poďme, lebo keď budeme meškať, moja drahá švagrinká nás znesie zo sveta," zasmial sa Teddy.

***

Andromeda vyšla na poschodie v Brlohu a ihneď našla izbu, kde sa Dominique pripravovala na svadbu. Bola to bývala izba tety Ginny a šiel z nej počuť veselý ženský smiech. Keď vošla dnu, ako prvú si všimla Dominique. Mala na sebe krásne princeznovské šaty. Mali jemnú vyšívku a Dominique neuveriteľne pristali. Vlasy mala spletené do elegantného účesu a Victoire jej práve nasadila závoj.

„Vyzeráš vážne krásne," usmiala sa Victoire a pobozkala sestru na líce. „Ako z rozprávky."

„Ahojte," pozdravila Andromeda. „Vic má pravdu, vyzeráš ako princezná."

„Konečne si dorazila, Andy," pozrela sa na ňu Dominique trocha nahnevane. „Už som si myslela, že moja hlavná družička sa na mňa vykašľala."

„Nie, to nie, prepáč, že meškám," ospravedlnila sa jej Andromeda.

„Robím si srandu," Dominique urobila pár krokov k nej a silno ju objala. „Vydávam sa, ja sa naozaj vydávam. A to ako prvá z našej partie." Žmurkla na Andromedu a tiež aj na Alice a Lavender, ktoré sedeli na posteli. Alice vyzerala priam dokonalo s tými blond vlasmi a ružovými šatami. Lavender to tiež veľmi pristalo. Mala natočené vlasy a jemný make-up, vyzerala veľmi decentne a pekne.

„Ja som si myslela, že sa prvá vydá Andy," prikývla Alice.

„Tak to bol veľmi zlý tip," odvetila jej Andromeda. „Ja jediná z vás ani nemám frajera."

„O tom sa radšej nebavme, máme na to rozdielne názory," zazubila sa na ňu Alice. „Každopádne, Domi, toto bude krásna svadba. Budeš isto veľmi šťastná s mojím bratom. Hoci niekedy sa chová ako idiot, ale to ty dávno vieš. Viem však jedno," postavila sa z postele. „Vždy bol do teba zaľúbený a taká láska trvá celý život. Frank by pre teba zniesol aj modré z neba a pre Venetiu rovnako. Nemohla si si vybrať lepšieho, lepší neexistuje."

„Nemôžem plakať!" zasmiala sa Dominique, ale aj tak sa jej v očiach leskli slzy. „Ďakujem, Alice," silno priateľku objala.

„Želáme ti všetko šťastie sveta, Domi," objala ju aj Lavender. „Ty a Frank ste vážne dokonalá dvojica."

„Ďakujem, Lav," Dominique sa naozaj snažila nerozplakať.

„Zlatko," Andromeda sa usmiala na Dominique. „Toto je tvoj veľký deň. Ako malé sme o tom často snívali. Teraz sa ti to plní a som rada, že som pri tom s tebou. Baby majú pravdu, Frank a ty to je čarovné a rozprávkové a nevidím dôvod na to, aby ste neboli šťastní. Vy budete, lebo ste obaja úžasní ľudia a ste aj úžasní rodičia. Mám ťa veľmi rada, Domi a želám ti len to najlepšie."

„Ach, Andy, ďakujem," Dominique ju silno objala. „Aj ja som veľmi rada, že toto všetko môžem zdieľať s vami, že ste pri tom. Ste naozaj tie najlepšie kamarátky."

Victoire sa rozplakala. Rukami si mávala pred tvárou, aby jej čím skôr zaschli slzy. „Ste také chutné, dievčatá moje."

„Poď sem, Vic," Dominique k nej natiahla ruku. „Prepáč ten včerajšok a všetko, čo som kedy urobila zlé. Ty si vždy bola môj veľký vzor a vždy budeš. Moja staršia sestra. Možno sme rozdielné, ale aj napriek tomu som vždy chcela byť ako ty."

„Ty nemusíš byť ako ja, Dominique," riekla jej Victoire, „ty si úžasná presne taká, aká si. Si moje všetko," pobozkala ju na líce.

„Vic," Dominique si zotrela ďalšiu slzu, ktorá jej tiekla po líci. „Ľúbim ťa. Nehovorím ti to často, ale ľúbim ťa."

„Ja teba viac, ty moja vytúžená sestra," usmiala sa Victoire, „vždy som chcela sestričku a keď si sa narodila a ocko mi povedal, že si dievčatko, moja vytúžená sestra, tak som sama sebe prisahala, že budeš moja najlepšia priateľka, moja bábika, moje všetko. A tým naozaj si. Hoci si už veľká bábika, si maminka a ideš sa vydávať, stále si moja malá sestrička a vždy môžeš so mnou počítať, vždy."

Dominique sestru silno objala. Obe sa rozplakali. Andromeda vybrala prútik a neverbálne k ním zaslala zaklínadlo, ktoré im upravilo make-up. Alice zase žasla nad týmto kúzlom.

„To ťa naučila opäť babička Andromeda?" spýtala sa jej.

„Uhm, ona je šikovaná."

„Je môj vzor," zasmiala sa Alice.

„Dominique," vošiel do izby strýko Bill. Ostal zarazene stáť vo dverách, kde zbadal svoju mladšiu dcéru v svadobných šatách. Jeho tvár očervenela a usmial sa ešte viac, ako doteraz. „Si nádherná, miláčik. Už je čas."

„Áno, poďme do záhrady," povedala Alice, žmurkla na Dominique a potom s Lavender vyšli von.

„Drž sa, Domi," pobozkala ju Andromeda na obe líca.

„Veľa šťastia, bábika," pobozkala ju aj Victoire. „Si ešte krajšia nevesta ako som bola ja a to je už čo povedať."

„Bola si nádherná a Dominique je tiež nádherná," pobozkal ju strýko Bill na čelo. „Ste tie najkrajšie víly, aké som si len mohol želať."

Victoire ho pohladila po líci, potom si napravila svoje bledooranžové šaty a spoločne s Andromedou nechali Dominique a jej otcovi trocha súkromia. Zišli dole schodmi, kde narazili na tetu Fleur.

„Už dávno ste mali byť v záhrade a nastúpené pri oltári," vytkla im.

„Už ideme, maminka," usmiala sa na ňu sladko Victoire. Jej úsmev ako vždy zabral, lebo jej mama sa na ňu usmiala a nahnevaný výraz tváre zmizol.

„Pristane ti to, teta Fleur," pochválila ju Andromeda. Bola to pravda. Pokiaľ išlo o tetu Fleur, Andromeda bola presvedčená, že stárne do krásy. Dlhé blond vlasy mala natočené do elegantných vĺn a jej účes pôsobil bohato. Na sebe mala krémové šaty s rozparkom. Vyzerala skôr ako staršia sestra Victoire a Dominique a nie ako ich mama a už vôbec nie ako dvojnásobná babka.

„Utekajte už, dievčatká, prosím," požiadala ich.

Andromeda a Victoire zamierili na záhradu, kde už čakala väčšina pozvaných. Andromeda si vzala kyticu, ktorú držala v rukách Alice. Každá družička mala v rukách drobnú kytičku. Victoire rýchlo pobozkala Teddyho na líce.

„Ak hľadáš, Jamesa," šepla Alice Andromede, ktorá sa obzerala po hosťoch. „Tak tam ide," dodala a Andromeda sa obrátila jej smerom.

James Sirius Potter zjavne meškal. Na sebe mala bielu košeľu a sako mal rozpnuté. Pokúšal sa ešte zaviazať si kravatu, ale akosi mu to nešlo. Andromeda sa chcela rozbehnúť k nemu, ale potom si uvedomila, že to je šialená hlúposť. James dobehol až k ním.

„Ahojte, skoro som to nestihol," poznamenal. „Pomôžete mi s kravatou?" spýtal sa.

Alice pokrútila hlavou. Andromeda vedela, že to ostalo na nej. Pristúpila k Jamesovi a začala mu viazať kravatu. Ucítila jeho voňavku a tá vôňa bola dokonalá. Opantalo jej to všetko zmysly.

„Ďakujem, Drom," usmial sa na ňu. „Si milá."

„Nemáš za čo, James," odvetila mu a opätovala mu úsmev.

„Dnes ti to veľmi pristane," zašepkal.

„Všimol si si?"

„Videl som to už z diaľky," žmurkol na ňu. „Potom si zatancujeme, dobre? Idem teraz trocha povzbudiť Franka, lebo mám pocit, že o chvíľku odkvicne."

„Dobre," prikývla. „Potom si zatancujeme, budem sa tešiť."

James sa dotkol jemne jej ramena, lebo ramienko zo šiat jej spadlo a vrátil ho na správne miesto. Hoci tvrdil, že musíš ísť za Frankom, stále sa nepohol z miesta.

„Andy, James!" vyhŕkla zo seba teta Fleur. „Okamžite na svoje miesta! Dominique už ide!"

Pozn. autorky:

A nabudúce nás už čaká svadba snov Dominique a Franka :) čo zaujímavé asi zažijú naši dvaja hlavní hrdinovia počas ich svadby? :)))