„Prekvapuje ma, že si nám to nepovedala skorej," vravela Alice na oko urazene.

„Nemohla som, Alice, vieš, sľúbila som to riaditeľke, že to nikomu nepoviem. Okrem toho som naozaj netušila, či zvládnem MLOKy, alebo nie, takže to nebolo úplne isté. Teraz však je a ja som fakt neuveriteľne šťastná, vždy som chcela byť profesorka a nemôžem stále tomu uveriť," rozplývala sa Andromeda.

„Takže ty nakoniec Rokfort neopúšťaš tak, ako my," doplnila ju Lavender. „Fakt ti moc gratulujeme k tomuto super zamestnaniu a dopredu ťa ľutujem, lebo budeš musieť učiť tieto šialené decká."

„Keď ja sa na to tak neuveriteľne teším," zasmiala sa Andromeda.

„My s tebou, veľmi," objala ju Alice a pobozkala ju na líce.

„Dúfam, že budeme mať protekciu, Andy," žmurkol na ňu Louis. „Alebo teda aspoň ja. Vieš, že ťa mám veľmi rád."

„Joj, ty," Andromeda mu rozstrapatila vlasy. „Ty sa predsa aj tak dobre učíš, srdiečko, takže myslím, že žiadnej protekcie nebude potreba."

„U mňa ale áno," pridal sa Hugo. „Mohla by si potom myslieť na naše kamarátstvo, Andy, keď budeš opravovať písomky. Vieš, že ja som zdedil hlavu po otcovi a nie po mame ako Rose."

Rose hodila po Hugovi knihu, ktorú našla na stole, avšak tesne ho minula. Hugo jej vyplazil jazyk a ona sa zamračila.

„Žiadna protekcia nebude, Weasleyovci," uškrnula sa Andromeda, „a Potterovci," dodala, keď Lily chcela niečo prehovoriť. „Teším sa na to, ako vás budem učiť. Bude to isto super, nie? Hoci mám trocha strach."

„Budeš super, Andy," usmiala sa na ňu Rose. „Nikto nemôže byť horší ako Slughorn."

„Je už starý," zastal sa ho Albus Severus. Mal Elixíry rád a aj Slughornovú výuku.

„Áno, isto budeš skvelá, pani profesorka Lupinová," objala ju Lily. „Len si budeme musieť zvyknúť hovoriť ti takto. Ale tak zvykli sme si aj u strýka Nevilla, aj u strýka Remusa, asi to dáme."

„Na Andy," zdvihol Albus Severus svoj pohár s tekvicovým džúsom.

„Na Andy!" dodali zborovo všetci.

Andromeda mala slzy v očiach. Naozaj ich všetkých mala tak veľmi rada, vedela, že v nich nájde podporu, aj keď začiatky jej učenia nebudú ľahké. Oni však budú stáť pri nej a zvládne to.

***

Posledná Chrabromilská party, ktorú organizovala štvorica chlapcov – Potter, Weasley, Longbottom a Thomas, bola v plnom prúde. Stále okolo nich lietali rôzne ohňostroje, farebné prskavky, jedlo bolo skvelé a aj pitie (hoci iba vyvoleným sa dostala do rúk ohnivá whisky). Hrala skvelá hudba a Alice s Frankom všetko dohodli so svojím otcom, aby neprišiel ich party zrušiť. Predsa len nerobili nič zlé, iba oslavovali koniec školského roka a siedmaci aj celkovo koniec svojho štúdia na Rokforte.

Chlapci dúfali, že táto party bude nezabudnuteľná a dokonca pozvali aj pár študentov z iných fakúlt, aby sa tiež prišli zabaviť. Rose bola rada, lebo tak mohla byť so Scorpiusom. Tancovali skoro na každú pieseň, rovnako ako Fred s Alice, alebo Matthew s Lavender.

Frank sedel smutne pri krbe a hľadel doňho. „Chýba ti Dom, však?" prisadla si Andromeda k nemu.

„Samozrejme, ale už zajtra budem s nimi. Len škoda, že toto je posledný večierok a Domi tu nie je," riekol jej Frank, „a tak trocha to teraz celé na mňa dolieha. Odchod z Rokfortu, už navždy."

„Čaká ťa niečo krásne, Frank. Domi a Venetia. Budete rodina, budeš ich mať stále pri sebe," usmiala sa na neho Andromeda. „Svadba predsa a kopec krásnych zážitkov. Viem, Rokfort je Rokfort, ale teba tam vonku čaká celý svet."

„Môj svet s Domi a Venetiou, máš pravdu, Andy," opätoval jej úsmev. „Takže profesorka, hej?"

„Áno, som z toho nadšená," usmiala sa.

„Verím a veľmi sa z toho teším. Určite aj Dominique sa bude," žmurkol na ňu. „Budeš skvelá profesorka, Andy. Viem to, lebo vždy si veľmi dobre viedla Fénixov Rád. James ti vždy iba sekundoval, ale nehovor mu to."

Andromeda sa zasmiala. „Ďakujem, Frank, si vážne milý."

„Je to pravda, Andy," prikývol.

„Počúvajte, všetci!" Hudba stíchla a James vyliezol na stôl, aby ho všetci videli. „Mám pre vás niekoľko posledných oznamov. Niektoré z nich mi trhajú srdce, ale je čas, prenechať to mladšej generácií. V prvom rade by som rád venoval niekoľko vecí svojmu bratovi Albusovi Severusovi. Al, môžeš sem hore?"

Albus prikývol, prešiel pomedzi ostatných študentov a vyliezol hore na stôl k Jamesovi.

„Toto je pre teba. Od dnešného dňa je iba tvoja," James mu podal pergamen. Urobil to horko-ťažko, ale vedel, že teraz by mu Záškodnícka mapa bola už na nič. Albus a jeho priatelia ju zúžitkujú, tak ako on a jeho priatelia. „Užívaj ju z rozumom a nezabudni na to, že život na Rokforte je veľká zábava."

Albus Severus sa pozrel na pergamen vo svojich rukách a víťazoslávne ho zodvihol nad hlavu. Väčšina študentov vedela o čo ide, niektorí mladší nie. Albus sa usmieval.

„Ďalej by som ťa rád menoval aj zástupcom študijnej skupiny Fénixov Rád, ktorú založil Teddy Lupin a až do dnešného dňa bola pod vedením Andromedy a mňa. Teraz si ty šéf," usmial sa James a poťapkal mladšieho brata po chrbte.

Andromeda sa zamračila. Niežeby si neželala, aby bol Albus hlavou Fénixovho Rádu, ale mala predsa právo tiež o tom rozhodovať. Predrala sa pomedzi študentov a potom aj ona vyliezla na stôl, pričom sa zamračila na Jamesa, ale usmiala na Albusa. „Len malá vsuvka. Keďže si si menoval svojho zástupcu, Potter, aj ja by som si rada vymenovala toho svojho. Rose, ešte stále by si chcela viesť Fénixov Rád?"

Rose Weasleyová nadšene prikývla a zodvihla hore palce. Albus Severus za chrbtom Andromedy niečo nepekné poznamenal, ale ona sa tvárila, že to nepočula.

„Dobre, dobre, dobre," James pokračoval ďalej. „Vážení a milí, odchádzame. Už navždy. Prežil som tu naozaj krásne časy, priam dokonalé, poznám tento hrad ako svoje topánky a teraz je to na vás, milí moji ostatní príbuzní a priatelia. Aj vy máte právo spoznať tento úžasný hrad a užiť si roky štúdia, ktoré vám ešte ostávajú. Verte mi, minú sa tak rýchlo, že sa ani nenazdáte. Rokfort mi dal naozaj veľa. Skvelých priateľov, skvelé skúsenosti, skvelé zážitky. Naučil som sa fakt veľa a s ťažkým srdcom sa tohto všetkého vzdávam. Lenže ma čaká život dospeláka a raz to muselo prísť. Takže pre teraz," pousmial sa a pritom zachytil pohľad Andromedy. „Nie všetko vyšlo, tak ako malo, ale aj tak by som rád povedal, že... Darebáctvo sa podarilo!"

Chrabromilská klubovňa vybuchla potleskom a pokrikom.

***

Na druhý deň ráno mala Andromeda už všetko pobalené. Čakali ich ešte raňajky vo Veľkej sieni a potom ich vlak mal odviesť na stanicu do Londýna. Bolela ju hlava, lebo si nepamätala ani len to, kedy išla spať. Party trvala naozaj do skorého rána. Veľa tancovala s dievčatami, ale niečo aj s Frankom, alebo Louisom. Mala asi dva poháriky ohnivej whisky, ale pamätala si všetko, čo sa stalo.

Dokonca aj to, ako jej Potter prišiel zablahoželať.

„Počkaj, pani profesorka," chytil ju za ruku, keď si bola pre pitie. „Ešte som ti nezablahoželal k tejto veľkej novinke, že z teba bude profesorka. Gratulujem ti, Drom, naozaj ma to veľmi teší."

„Ďakujem," prikývla.

„Takže nakoniec budeš ty ďaleko," riekol jej. „Celý rok tu."

„Stále som bližšie k Londýnu, ako by si bol ty z Nového Zélandu," pripomenula mu.

„Vieš čo je smutné?"

„Čo?"

„Že za celých sedem rokov sme ani raz neboli na rande v Rokville. Toto je mi najviac ľúto. Viem, že som to posledné mesiace pokašľal ja, ale aj tak mi to je ľúto. Mal som to tak pekne premyslené, keby si jedného dňa povedala svoje áno. Toto sa mi už nikdy nesplní. Tu sa moje darebáctvo nepodarilo," vyhŕkol zo seba rýchlo.

„Aj také veci sa stávajú, James, niektoré veci proste nevychádzajú tak, akoby sme chceli," odvetila mu smutne.

„Neodpustíš mi?"

„Ja som ti odpustila, James, ale nezabudla som. Som stále sklamaná z toho, čo si urobil, čo si si vymyslel. Pochop, že to takto nejde. Oklamal si ma a neurobil si to iba raz. Áno, odpustila som ti, pretože odpúšťať je správne, ale to je všetko. Ty a ja mohlo byť, ale už nie je a nemôže byť. Je mi to ľúto, James. A neposielaj mi ďalšie kvety, ani dúhové cukríky, ani moje obľúbené čokolády. Klamstvo je príliš vážna vec."

„Aspoň si mi odpustila," prikývol. „Čo takto posledný tanec?"

„Nie, James, prepáč," pokrútila hlavou.

Andromeda zbehla dole po schodoch a prekvapilo ju, že vo vstupnej hale stála riaditeľka McGonagallová, jej otec, James Potter a hŕstka ďalších študentov. James vyzeral celkom prekvapene, ale Fred pri ňom sa z niečoho očividne veľmi tešil.

„Čo sa stalo?" Andromeda v dave našla Alice.

„Jamesa prijali do metlobalového tímu, presne do toho na Novom Zélande a teraz to fakt nie je klamstvo, Andy," riekla Alice.

„K Moutohorským papagájom?"

„Uhm, počula som to na vlastné uši, na vlastné uši," vravela jej prekvapene Alice.

„Tak to má James očividne radosť," odvetila Andromeda a všimla si ho. Stál tam, podával si ruku s nejakým neznámym chlapíkom, od ktorého si pred chvíľkou Fred a Matthew pýtali podpis. James vyzeral byť šokovaný, akoby si neuvedomoval, čo presne sa stalo. Nakoniec predsa len bude hrať v najlepšom metlobalovom družstve. Aj jemu sa splní jeho veľký sen.

Hoci bude naozaj ďaleko. Andromedu pichlo pri srdci. Potlačila slzy a usmiala sa na Alice. „Som hladná, nepôjdeme sa naraňajkovať?"

„Počkám na Freda," odvetila jej Alice. „Sú to posledné raňajky vo Veľkej sieni."

Andromeda prikývla a odišla sama do Veľkej siene.

***

K odchodu Rokfortského expresu ostávalo ešte dvadsať minút. Andromeda stála pred hradom a iba na neho hľadela. Naozaj ho teraz opúšťa ako študentka a v septembri sa vráti ako profesorka? Nemohla tomu stále uveriť.

Z brány vyšiel James. Vyzeral stále prekvapene a šokovane. Ihneď ju spozoroval a zastavil sa.

„Gratulujem," prehovorila ako prvá Andromeda. „Takže nakoniec to predsa len bude Nový Zéland a tebe sa splní sen."

„Nemôžem tomu uveriť," povedal jej James. „Najlepší tím, Andy, stále nechápem, ako na mňa vôbec došli."

„Si predsa skvelý metlobalista," pripustila a usmiala sa na neho. „Vidíš, nakoniec to život vyriešil za nás. Obaja sme sa rozhodli pre kariéru svojich snov. Asi to takto malo byť."

„Bol by som rád, keby sme ostali priatelia," usmial sa na ňu James. „Čo povieš? Chcem odísť z Rokfortu s pocitom, že som ťa nestratil úplne."

„V poriadku," prikývla. „Kvôli rodine, kvôli našej krstnej dcérke Venetii a pre naše dobro. Priatelia," podala mu svoju ruku.

„Ďakujem, Andy," usmial sa na ňu. Chytil ju za ruku a spoločne sa pobrali ku kočom, ktoré ich mali odviesť na stanicu v Rokville. Obaja sa obzreli za magickým hradom, ktorý bol ich domovom dlhých sedem rokov. Andromede po tvári tiekla slza a James jej ju opatrene bruškom prsta zotrel.

„Darebáctvo sa podarilo," šepla Andromeda, keď sa koč pohol.

***

Bolo to iba pár dní, čo bola Andromeda doma. Bol začiatok júla, vonku bolo nádherne teplo a ona sa snažila zamestnať, aby nemusela myslieť na Jamesa. Väčšinu času trávila s Fairy, alebo pomáhala babičke s varením a pečením. Navštevovala Dominique, aby sa mohla pomaznať aj s Venetiou. Boli spolu na kávičke, ale aj na pár nákupoch.

Celá rodina sa veľmi tešila z toho, keď im Andromeda oznámila, že v septembri sa vracia na Rokfort ako profesorka Transfigurácie. Deduško preto otvoril svoju dosť rokov starú ohnivú whisky a spoločne si pripili. Mama ju objímala asi hodinu a opakovala jej, aká je na ňu hrdá a že ju miluje najviac na svete. Andromeda bola veľmi šťastná.

Práve bola u Dominique, hrali sa s Venetiou, keď do detskej izby vošiel strýko Bill. „Dievčatá, poďte, Ginny bude mať bábätka. Chce, aby sme všetci boli pri nej."

Dominique nadšene vykríkla. Vzala Venetiu na ruky a spoločne s Andromedou sa ponáhľali na záhradu, odkiaľ sa mohli premiestniť k nemocnici, aby mohli byť s tetou Ginny pri tejto dôležitej udalosti.

Keď vošli do nemocnice, bola tam už takmer celá rodina. Nielen Potterovci a Weasleyovci, ale dorazili aj rodičia Andromedy a tiež samozrejme nesmel chýbať ani strýko Neville s tetou Lunou.

Andromeda zachytila pohľad Jamesa a usmiala sa na neho. Držal za ruku Lily a hladil ju po vlasoch. Budú mať ďalších súrodencov a určite už nedočkavo očakávali ich príchod. Rovnako ako všetci ostatní.

Babička Molly každému opakovala len toľko, že dúfa, že bábätka a teta Ginny budú v poriadku. Dedko Artur stál pri nej a držal ju silno za ruku.

Prvýkrát Andromeda videla aj manželku strýka Charlieho. Casandra Weasleyová vyzerala veľmi milo a starostlivo doniesla viacerým kávu. Strýko Charlie na ňu hľadel ako na zjavenie a bolo vidieť, že je do nej veľmi zaľúbený. „Andy, ty si sa ešte nezoznámila s Cas, však?"

Pokrútila hlavou. „Som Andromeda," predstavila sa.

„Casandra, veľmi ma teší. Ty si Teddyho sestra, však? Snažím sa orientovať v tom, ale Charlie ma tak veľmi a úžasnú rodinu," pobozkala ju Casandra na obe líca. „Prosím, hovor mi Cas a tykaj mi. Som fakt rada, že ťa spoznávam."

„Áno, som Teddyho sestra. Aj ja ťa rada spoznávam. Strýko Charlie o tebe veľmi pekne rozprával. Som rada, že ste šťastní," usmiala sa na ňu Andromeda. „Táto rodina je naozaj veľká, Cas, ale zvykneš si. Veľmi veľká a teraz ešte prídu na svet aj tí dvaja drobci."

„Som z tejto rodiny unesená," priznala sa Casandra. Všetci ostatní mlčali, takže aj keď nehovorila veľmi hlasno, bolo ju počuť na celej chodbe. Andromeda si všimla úsmevy na tvárach rodiny. „Všetci sú ku mne takí milí a láskaví. Naozaj som ešte nikdy nestretla toľko úžasných ľudí. Naozaj som si vybrala dobre. Hoci ma vydesilo zistenie, že môj Charlie je čarodejník. Všetko je to také úžasné."

„A nebojíš sa drakov?" zažartovala Andromeda.

„Už som si zvykla," zasmiala sa Casandra. „Si milá, Andromeda."

„Len Andy," prikývla.

Dvere na jednej z nemocničných izieb sa otvorili a von vyšiel naozaj spotený a červený strýko Harry. „Sú to chlapci. Sú dokonalí. Ginny vás chce všetkých vidieť a predstaviť vás našim chlapčekom."

Všetci sa nahrnuli do nemocničnej izby. Andromeda si všimla, že Nymphadora na ňu namierila prútikom, aby sa zväčšila. Väčšina poťapkala strýka Harryho po chrbte a babička Molly ho silno objala.

Konečne boli všetci dnu. Teta Ginny vyzerala zničene, ale aj napriek tomu žiarila šťastím. V náručí jej spokojne oddychovali dvaja chlapci. Boli drobní a tváričky mali ružové.

„Tak rodinka, toto sú naši chlapci, najmladší v rodine," usmiala sa Ginny. „Hneď ako som sa dozvedela, že to budú chlapci, dvojičky, vedela som hneď ako sa budú volať. Všetci poznáte moju záľubu vo vyberaní mien pre moje deti s Harrym."

Všetci sa usmievali.

„Toto sú Fabián a Gideon Potterovci," predniesli teta Ginny a strýko Harry zároveň. „Fabián Ronald Potter a Gideon Harry Potter."

Babička Molly sa definitívne rozplakala. Okamžite sa vrhla na svoju jedinú dcéru, aby ju mohla silno objať. Dojalo ju, že teta Ginny pomenovala svojich synčekoch po jej bratoch, ktorí jej veľmi chýbali.

„Sú takí drobní," zhodnotila Lily, keď sa posadila na posteľ k mame a bračekom. „Sú roztomilí. Fabián a Gideon, ste krásavci. Ach, tak sa teším, že ste sa už narodili. Pozrite sa, tu je celá naša veľká rodina. Ja som vaša staršia sestra Lily a títo dvaja," ukázala na Jamesa a Albusa, „to sú vaši šibnutí bratia. James je ten starší, je to pako, ale bude metlobalová hviezda a Al, to je ten mladší, ale tiež sa občas správa ako pako. Ale my traja vás budeme vždy ochraňovať a neskutočne ľúbiť."

„Nepovedal by som to lepšie," pohladil sestru po vlasoch James. „Ahojte, chlapci, budúci záškodníci."

„James!" zamračila sa na neho teta Ginny.

„Čo? Aspoň budeš mať komu posielať vreštadlá, veď teba to tak baví, mami," žmurkol na ňu James.

„Áno, isto to budú záškodníci," pridal sa na Jamesovú stranu Albus Severus. „Ukážeme im nejaké tie finty a tak."

James žmurkol na mladšieho brata. Teta Ginny nič nepovedala, iba hľadela na svojich dvoch starších synov, ktorí sa konečne na chvíľku nehádali. Potom sa sladko usmiala na Lily a nakoniec pobozkala na čelo aj Fabiána aj Gideona.

Nová generácia Záškodníkov bola na svete.

„Ľúbim ťa," usmiala a teta Ginny na strýka Harryho.

„Nie viac ako ja teba a naše deti. Povedal by som to veľmi jednoducho," opätoval jej úsmev strýko Harry a pozrel sa na svojich päť detí. „Darebáctvo sa podarilo!"

Pozn. autorky:

Kto tipoval, že mená pre bábätka budú mať nejakú spojitosť, tak tipoval správne :) čo poviete na narodenie malých Záškodníkov? :)