„Na slovíčko, mladý muž," Nymphadora veľmi pohotovo vošla do cesty svojmu krstnému synovi.

„Och," James si povzdychol. Jeho krstná dnes mala vlasy červenej farby, čo u nej síce neznamenalo zlosť ako u jej dcéry, ale aj tak mu naháňala trocha strach. Hlavne, keď mu tými vlasmi nepripomínala len Andromedu, ale aj jeho mamu Ginny a tá keď bola nahnevaná, to bol sakra problém.

„Neochkaj a šup do môjho kabinetu," nakázala mu.

„Do Remusovho kabinetu," pokúsil sa ju vtipne opraviť, ale keď videl jej pohľad, bez ďalších slov zamieril tam, kam mu prikázala.

Nymphadora za nimi zavrela dvere a nakázala Jamesovi, aby sa posadil na stoličku. „Musím sa priznať, že ma sklamalo, čo si urobil," povedala.

„Viem, pohnojil som to a riadne," priznal James. „Frank a Matt mali pravdu. Mrzí ma to, dobre? Keby som tak mohol vrátiť čas, ale to sa nesmie!"

„Ľudia robia pre lásku aj idiotské veci," pripustila Nymphadora. „Niekedy si ani neuvedomujú, ako môžu tomu druhému ublížiť. Ublížil si Andy a naozaj veľmi. Obávam sa, že v konečnej podstate si tým, ale stratil len ty."

„Naozaj si myslíš, že mi Andy neodpustí?" spýtal sa jej James a cítil sa naozaj mizerne. Ak má jeho krstná mama pravdu, tak potom je naozaj pekne v háji.

„Andy vie odpúšťať," odvetila mu krstná mama, „predpokladám, že to zdedila po mne. Vieš, James, keď som čakala Teddyho, Remus odišiel. Pohádali sme sa, povedal, že to neplánoval, že má strach, že Teddy bude ako on, no vlkolak. Zbalil sa a ušiel za dobrodružstvom."

„To som nevedel," prekvapene sa na ňu pozrel James. „Akým dobrodružstvom?"

„Bolo to v dobe, kedy sme sa pripravovali na vojnu. Tvoj otec a Hermiona a Ron s ním odišli hľadať horcruxy. Remusovi chýbali jeho starí priatelia a všetky vylomeniny, ktoré spolu páchali. Chcel sa pridať k Harryho výprave za horcruxami, ale Harry mu otvoril oči. Ani jeden o tom nikdy viac nehovorili, ale Hermiona mi povedala, že ich hádka bola drsná. Remus sa vrátil ku mne, ospravedlňoval sa mi a povedal mi, že urobil chybu. Odpustila som mu, naozaj som mu odpustila, aj keď on si dlhé ďalšie roky myslel, že sa stále hnevám."

„A hneváš?"

„Nie," pokrútila hlavou. „Nehovorím, že si na to nikdy nespomeniem a že z toho potom nie som smutná, ale Remus ma miluje a každý z nás robí isté chyby. Niekto horšie a niekto menšie. Táto jeho chyba riešiteľná bola a pozri, kde sme dnes. Máme dve deti, obe sú zdravé a sme naozaj veľmi šťastní aj napriek jeho prekliatiu."

„Teddy a Andy to vedia? To o Remusovi?"

„Áno," prikývla. „Pozri, James, chyby z nás robia ľudí. Ja naozaj nevidím do hlavy svojej dcéry natoľko, koľko by som chcela. Nuž poznám ju. Dôležité je, že si si svoju chybu uznal. Lož sa však ťažko odpúšťa."

James prikývol, pozorne ju počúval a nepochyboval o tom, že vo všetkom má pravdu. Uvedomil si, že jeho krstná mama sa toľko nehnevá, ale je z neho sklamaná a to je niekedy horšie, ako keby sa hnevala a poriadne na neho nakričala. „Je mi to ľúto, všetko. Nechcel som jej ublížiť a nechcel som vás sklamať. Ani ju, ani teba, je mi to ľúto, fakt veľmi."

Nymphadora sa pousmiala a prikývla: „Už viac nesmieš klamať, James, lebo nestratíš len Andy."

„Myslíš, že som ju stratil?"

„Andy ťa ľúbi, zrejme len potrebuje trocha času. Sľúb mi to, James. Sľúb mi, že už Andy nikdy nesklameš," žiadala ho Nymphadora. „Pretože ak to ešte niekedy urobíš, neručím za seba. Potom spoznáš, aká naozaj som. Pochop, že Andy a Teddy sú moje všetko a nestrpím, keď im niekto ubližuje."

„Chápem," prikývol James. „Sľubujem, že už Andromede nikdy viac neublížim."

„Ďakujem," postrapatila mu vlasy. „Som rada, že si uvedomuješ svoju chybu. To je základ. Teraz si už iba musíš získať jej odpustenie."

„Urobím všetko preto, aby som si ju získal späť," uistil ju James. „Asi sa to nezaobíde bez toho, aby sa o tom všetci dozvedeli, však?"

„Ak narážaš na Ginny, tak si s ňou pohovorím," prisľúbila mu.

„Nemusíš, dostať posledné vreštadlo, to považujem za pekný koniec školského roka," povedal James, „samozrejme, že v ňom bude mať úplnú pravdu," dodal, keď sa Nymphadora nezasmiala. „Len, však poznáš ju, vie byť niekedy pekne ostrá."

„Nehovor, že si to nezaslúžiš," žmurkla na neho. „A teraz utekaj do klubovne, viem, že školský rok akoby sa pre vás už skončil, ale pravidlá sú stále pravidlá. Dobrú noc, James."

„Dobrú noc, Dora," postavil sa zo stoličky a pobozkal ju na líce. „Ďakujem."

Prikývla a otvorila mu dvere. Vyšiel a vedel, že ho sleduje celý čas, aby videla, či sa naozaj pobral smerom ku klubovni. Zašiel za roh, kde ju už nedovidela. On však nemal v pláne ísť nikam inam. Cítil sa mizerne, hoci o niečo lepšie po rozhovore s ňou. Vážil si ju. Veľmi a aj krstného Remusa. Mala vo všetkom pravdu, ale on bol pevne rozhodnutý, že už nikdy viac nikomu klamať nebude a bol rozhodnutý splniť aj všetko to, čo jej sľúbil. Získa si odpustenie Andromedy Lupinovej a už nikdy v živote jej neublíži.

***

James mal pravdu, čo sa vreštadla týkalo. Za tie roky bol na tieto vymoženosti od svojej matky už zvyknutý. Vždy to bolo o niečo lepšie, ako keby stála oproti nemu a hulákala na neho naozaj. Nikdy sa za to nehanbil, aj keď jeho spolužiaci sa často smiali, keď k raňajkám dorazilo vreštadlo pre Jamesa.

„KLAMAL SI? KTO ŤA KEDY UČIL KLAMAŤ! ANI JA A ANI OTEC. PRISAHÁM, ŽE KEĎ SA MI DOSTANEŠ POD RUKU, TAK SI VEĽMI RÝCHLO ROZMYSLÍŠ, ČI EŠTE NIEKEDY V ŽIVOTE BUDEŠ KLAMAŤ!" zvučný hlas Ginny Potterovej sa rozliehal po celej Veľkej sieni. Vreštadlo vzbĺklo a potom zmizlo. Jamesovi trocha očerveneli uši, ale inak sa ďalej venoval svojej ovsenej kaši, akoby sa nič nestalo.

„V čom si klamal, James?" spýtala sa ho Rose s úškrnom, ktorá si na jeho smolu sadla oproti nemu a celé toto predstavenie si náramne užívala.

„Tebe by som to tak zavesil na nos," odsekol jej James.

„Klamať sa nemá, čo si nepočúval tetu Ginny, keď si bol malý," uškrnula sa znova a potom podobným hlasom, ako mala jej teta, dodala: „Ani ja a ani otec. Prisahám, že keď sa mi dostaneš pod ruku, tak si veľmi rýchlo rozmyslíš, či ešte niekedy v živote budeš klamať!"

„Sklapni!"

„Ale to tak, povedz mi, čo si vyviedol," žobronila.

„Nič, Rose," sadla si k nej Andromeda, ale Jamesovi nevenovala žiaden pohľad. „Nezačína ti o desať minút skúška?"

„Hej," pripustila Rose, „idem. Drž mi palce, Andy."

„Isteže," prikývla Andromeda, venovala jej úsmev. James sledoval, ako hľadí za Rose, až kým sa nestratila z dohľadu.

„Dobré ráno," pozdravil ju.

„Ako pre koho, však? Počula som hlas tety Ginny aj vonku vo vstupnej hale," odvetila mu a naložila si na tanierik z ovsenej kaše tiež.

„Moje hádam posledné vreštadlo na území školy," žmurkol na ňu James.

„Výborne, že si z toho robíš žarty, Potter, si fakt nepoučiteľný," zamračila sa na neho Andromeda.

„Nerobím si z toho žarty, Andromeda. Viem, že som to pokafral áno a to čo povedala moja mama, je pravda. Ona a ani otec ma nenaučili klamať, neviem, kde sa to vo mne vzalo. Asi som už bol zúfalý a urobil som proste chybu. Ľutujem ju, áno? Už nikdy viac nebudem klamať. Niele preto, že si si to ty nezaslúžila, ale aj preto, že robím fakt zlú vizitku svojej rodine. Pokašľal som to a odčiním to."

„Veľa šťastia, Potter," zamračila sa na neho. „A do tvojho plánu, ako to odčiniť, nezaťahuj viac našich priateľov. Pretože inak budem nútená a s ním nerozprávať a neviem, či si aj to chceš zobrať na triko."

„Alice!"

„Alice mi nič nepovedala, nie som slepá a ani sprostá. Takže im to vysvetli, áno? Nenúť ma, aby som to robila ja!" dojedla poslednú lyžičku. Ani si nevšimol, kedy to všetko stihla zjesť. Postavila sa a bez ďalších slov odišla. Vo dverách sa minula s Alice, ktorá hlasno zívala. Škola sa im skončila, museli tu len zotrvať a počkať na výsledky skúšok, ale vyučovanie už nebolo. Alice to využila veľmi dobre a trocha si pospala. Nuž aj tak vyzerala, akoby viac žúrovala ako spala.

Sadla si oproti nemu na miesto Andromedy. „A Fred?"

„Spí," odvetil jej James. „Dokedy ste vy dvaja ponocovali?"

„Nemám ani tušenia," potlačila ďalšie zívnutie. „Prečo bola Andy taká nabrúsená?"

„Vraj mi nikto nemáte pomáhať v akcii, aby mi odpustila," riekol James. „Mám ti to povedať, lebo inak bude nútená sa s tebou a Lav nebaviť."

„Aha," Alice nad tým mávla rukou. „Hrdinka."

„Musím to zvládnuť sám, Alice," povedal jej James.

„O tom nepochybujem," podprela si hlavu rukou a hľadela na ovsenú kašu, akoby čakala, že sa sama naloží na jej tanier. „Kúp jej kvety a čokoládu. Ako prvý krok k zmiereniu. Andy miluje čokoládu a ešte tie farebné cukríky..."

„Dúhové cukríky," opravil ju James. „Viem. Tie zoženiem u Medových labiek."

„No vidíš a došiel si na to celkom sám," žmurkla na neho. „Naložíš mi?"

„Čo som tvoja mama?"

„Prosím," zaklipkala očami.

„Mám ťa aj nakŕmiť?" spýtal sa jej, keď jej naberal na tanier z ovsenej kaše.

„To by nebolo od veci, ale asi by sme vyzerali ako párik šialencov, čo síce bez pochýb sme, ale nebudeme to hrotiť, no nie?"

James prikývol. Tanier s ovsenou kašou položil priamo pred ňu. Potom vstal, aby počúvol jej radu a šiel zohnať čokoládu, dúhové cukríky aj kvety. Keď odchádzal z Veľkej siene, chcel na ňu ešte žmurknúť, aby sa jej poďakoval za nepatrnú pomoc. Všimol si však akurát to, že jej hlava spadla priamo do taniera. Potlačil záchvat smiechu a vybral sa riešiť svoje záležitosti.

***

Andromeda si zaliezla s knižkou pod košatý dub. Otvorila ju na prvej strane. „Ahoj, Andy," prisadol si k nej na deku Louis a podal jej krabičku s dúhovými cukríkmi. „Dáš si?"

„Hej," prikývla a nastavila dlaň, aby jej ich tam mohol nasypať. „To sú moje obľúbené."

„Počul som," usmial sa Loius. „Čo čítaš?"

„Muklovské rozprávky. Dal mi ich deduško. Sú také milé," vravela mu Andromeda. „Keď to prečítam, môžem ti ich požičať."

„Čítal som tu jednu o tej Snehulienke. Nie je to také hrozné, len škoda, že tam neboli draky," vravel Louis. „Tu máš toto," podal jej celú krabičku. „Musím už bežať, za chvíľku mám hodinu."

„Ďakujem," pousmiala sa a hodila si pár dúhových cukríkov do úst. Loius ťarbavo utekal späť do hradu. Zasmiala sa a znova otvorila knihu, aby sa mohla začítať.

Neubehla snáď ani hodina, keď si k nej prisadli Lily, Hugo a Roxanne. Všetci mali v rukách ružu. „Ahoj, Andy, čo čítaš?" spýtala sa jej Lily.

„Muklovské rozprávky," odvetila jej. „Odkiaľ máte ruže?" spýtala sa, lebo zvedavosť jej nedala. Červené ruže priam zbožňovala.

„To máme pre teba," povedala Roxanne a podal jej svoju.

„Ale ja nemám sviatok."

„To nie je k sviatku," dodal Hugo a podal jej svoju. „To je od tajného ctiteľa."

„A vôbec sa nevolá James Sirius Potter," žmurkla na ňu Lily a podala jej aj tretiu ružu.

„Ach, Potter," zamyslela sa Andromeda a privoňala si k ružiam.

„Musíme už bežať, ahoj, Andy," rozlúčila sa s ňou Lily bozkom na líce a spoločne s Roxanne a Hugom sa pobrali do hradu.

Andromeda stále v rukách držala ruže, keď sa k nej zo zadu priblížil James. „Andy?"

Mykla sa. „Potter! Zľakla som sa!" vynadala mu. „A čo má toto znamenať?" vyskočila na nohy a mávala mu pred tvárou ružami a aj dúhovými cukríkmi. „Keď som povedala, že do toho nemáš zaťahovať našich priateľov, tak to platilo aj na súrodencov a bratrancov so sesternicami!"

„Pokoj, dobre," odvetil jej. „Dúhové cukríky máš predsa rada a červené ruže sú tvoje obľúbené kvety."

„To áno, ale..." Andromeda sa zarazila. Na malý okamih ju prekvapilo, že si to James všetko pamätá. V hĺbke srdca ju to zahrialo. „To čo si urobil, nenapravia tri červené ruže a balíček dúhových cukríkov."

„Viem, že nie," prikývol. „Niekde som začať musel."

Potom sa pobral aj on smerom k hradu. Andromeda sa zamračila, ale aj tak si nasypala do dlane ďalšie dúhové cukríky. Mala ich viac než rada, rovnako ako červené ruže. James si to všetko pamätal.

***

Nadišiel posledný týždeň na Rokforte. Bolo to zvláštne, trocha depresívne a nostalgické. Andromeda mala vždy rada čas, ktorý trávila na Rokforte, ale mala rada aj letné prázdniny, lebo tie najčastejšie trávila s rodinou. Už teraz sa tešila na malú Fairy a aj Venetiu. Na to ako znova uvidí babičku a deduška. Samozrejme sa tešila aj na Teddyho s Vic a na rodičov.

Nebolo pre ňu až také zvláštne opustiť Rokfort, lebo naozaj dúfala, že ak skúšky dobre urobila, riaditeľka dodrží svoje slovo a zamestná ju ako profesorku. Preto jej ani veľmi neprišlo, že Rokfort opúšťa a že sedem rokov, ktoré sa kedysi zdali ako kopa času, je zrazu fuč a z nej sa stane vyškolená a dospelá čarodejnica.

Alice to niesla horšie. Vravela, že sa potrebuje rozlúčiť s každým kútom Rokfortu, s každým miestom, ktoré jej niečo pripomínalo, na ktoré mala nejakú spomienku. Dokonca aj v Rokville objímala madam Rosmertu asi dvadsať minút, aj keď tá jej prízvukovala, že ju môže predsa prísť hocikedy navštíviť. Alice sa na posledné dni zabarikádovala do kuchyne, kde pomáhala domácim škriatkom (na ich nechuť, samozrejme), pretože tvrdila, že aj tí jej budú neskutočne chýbať a niektorých si chcela zobrať domov (odmietli, samozrejme).

Lavender bolo tiež ľúto, že opúšťa toto magické miesto. Akosi si to nevedela predstaviť, že sa o rok nevrátia a nebudú sa ďalej učiť, nebudú spať v klubovni, jesť vo Veľkej sieni, zabávať sa pri Čiernom jazere, navštevovať Hagrida a iné veci, ktoré sa za tých sedem rokov, stali takými prirodzenými. Bolo to jednoduché zvláštne opustiť toto miesto, ktoré nieslo toľko spomienok, toľko krásnych zážitkov.

Chlapci na tom boli podobne, iba Frank sa najviac tešil na prázdniny a to z dôvodu, že budú v jednom kuse s Dominique a Venetiou.

Fred bol najviac sklamaný z toho, že ich záškodníckej činnosti odzvonilo, ale aj tak po celej klubovni vylepil kontakt na seba, aby mohol budúcim generáciám do Rokforte dopriať ulievacie maškrty a iné skvelé vecičky, ktoré by sa im zišli pri štúdiu. Vedel, že ako spojenca bude mať svoju sestru Roxanne, takže nakoniec sa o obchody až toľko nebál. Až kým mu Matthew nepripomenul, že sa budú musieť vzdať aj záškodníckej mapy. To už bolo na Feda dosť a odpratal sa do kuchyne za Alice. Dva dni ich z tade nemohol nikto dostať. A domáci škriatkovia už boli nadobro zúfalí. Nakoniec zakročil strýko Neville.

Matthew sa tiež tešil na prázdniny, rodičia mu sľúbili výlet do Ameriky, ak dobre zloží MLOKy, ale predstava, že toto je koniec jeho štúdia na Rokforte, ani jeho nenechala chladným. Zvykol si na to byť problémový a priťahovať problémy spoločne s Potterom, Weasleym a Longbottomom. Bolo také pekné zažívať rôzne dobrodružstva, byť toľko po škole a každý na škole hlavne poznal vaše meno. Teraz bol čas dospieť a to ho desilo.

Najhoršie to však niesol James. Poslal súrnu správu Teddymu a ten tak rýchlo prišiel do školy, akoby niekde horelo. Jamesa našiel na metlobalom ihrisku. Sedel na zemi, metla bola od neho asi kilometer a hlavu mal v dlaniach.

„Čo sa deje?"

„Nechcem odísť," riekol mu James. „Ako si to zvládol? Ako sa dá opustiť Rokfort? Ja chcem byť naďalej Záškodník, chcem robiť hlúposti, túlať sa tajnými chodbami, hádzať na chodby hnojové bomby, zatvárať Norrisku do brnenia, pozývať Drom každý deň na rande... Dokonca sa chcem aj učiť, Teddy! Budem ochotný počúvať aj Binnsa a písať si poznámky, ale ja nechcem odísť!"

Teddy si sadol do trávnika k nemu. „Je to ťažké, viem," prikývol. „Tiež mi bolo smutno. Niekoľko mesiacov mi bolo smutno. Stále mi je smutno. Myslíš, že mi to netrhalo srdce, keď som ti musel odovzdať mapu?"

„Čo si urobil, aby to bolo lepšie?"

„Zobral som si Vic a narodila sa Fairy," odvetil mu Teddy úprimne. „Proste začal som ten dospelý život. Avšak na rokfortské časy si spomínam stále. Zvládneš to, James. Prídu nové príležitosti."

„Ďakujem, že si prišiel, nevedel som, čo mám robiť," šepol James.

Teddy prikývol, chápal ho. Sedeli tam spolu až do západu slnka a rozprávali si rôzne záškodnícke historky. Smiali sa a hoci bol James stále smutný, že odchod sa blíži, bol v tejto situácií pri ňom jeho najlepší priateľ. Teddy bol pre neho viac, bol ako starší brat.

„Ako si mám získať späť Drom?" spýtal sa ho James, keď slnko zapadlo.

„Jedine tým, aký si, ničím iným," poťapkal ho Teddy po chrbte. „Čo keby sme si prvý deň prázdnin urobili metlobalový turnaj v Brlohu?"

„Áno, to znie super," prikývol James. „Si v mojom tíme, dúfam."

„Samozrejme, kamoško," žmurkol na neho Teddy.

***

„Nemôžem tomu uveriť, všetky MLOKy sme zvládli!" zvýskla Alice. „Dobre tých pár predmetov som dala s odretými ušami, ale dala. Čo ste dostal vy?"

„Samé vynikajúce," usmiala sa Andromeda na pergamen so svojimi známkami.

„Wow," objala ju Alice. „Šikovnica jedna. Lav?"

„Všetko som dala," potešila sa aj Lavender.

„James, ty si bifľoš," smial sa Fred, keď mu vytrhol z ruky jeho pergamen zo známkami. „Skoro samé vynikajúce, len z Transfigurácie a Herbológie máš prekonáva očakávania. Si bifľoš!"

„Trhni si," zasmial sa James a bol na seba naozaj pyšný. Zvládol skúšky a ešte na aké dobré známky. „Čo Elixíry, Frank?"

„Zľutovali sa nado mnou a dali mi dostatočnú," usmial sa Frank, „inak väčšina prekonáva očakávania a vynikajúca z Herbológie a Čarovania. Mat?"

„Prekonáva očakávania od hora dole," zasmial sa Matthew. „To je bomba, nie? Dali sme to!"

„Čo máš ty, Fred?"

„Čuduj sa svet, ale ja mám samé dobré známky. Dobre okrem Dejín mágie, to mám H. Ale inak väčšina dostatočných a z Obrany proti čiernej mágií mám prekonáva očakávania. Som na tom lepšie ako môj otec na VČU, to znamená, že mi mama kúpi tú novú metlu, čo som toľko chcel. Strašne sa smiala, keď jej minule takto povedal, že on a strýko Fred mali dostať samé prekonáva očakávania vtedy ešte z VČU, lebo prekonali očakávania tým, že vôbec prišli na skúšky."

Chlapci vybuchli smiechom. „To sedí," dusil sa James. „Tak máme to chlapci!"

„Slečna Lupinová," razila si k Andromede cestu riaditeľka McGonagallová. „Poďte na moment, sem hore," potiahla ju za ruku k profesorskému stolu, kde boli ostatní profesori, ktorí sa prišli pozrieť na siedmakov, ktorí sa práve dozvedeli výsledky skúšok a tak trocha sa s nimi aj rozlúčiť.

Andromeda zachytila pohľad svojho otca, ktorý sa na ňu usmial. Trocha sa jej triasli nohy, ale inak bola veľmi spokojná.

„Slečna Lupinová, vaše známky boli najlepšie. Na skúškach ste predviedla naozaj veľký talent," usmiala sa na ňu riaditeľka. „Udeľujem vám vyznamenanie v Sieni slávi dostanete svoj odznak za prínos pre túto školu."

Po tvári jej tiekli slzy. „Ďakujem, pani riaditeľka, cením si to."

„Zároveň by som chcela celému profesorskému zboru oznámiť, že som slečne Lupinovej ponúkla miesto profesorky Transfigurácie a ona to prijala. Slečna Lupinová sa od septembra stane našou kolegyňou!"

Vo Veľkej sieni vypukol potlesk. Alice dokonca vrieskala Andromede na slávu. Andromedu však najviac potešilo, keď si k nej prerazil cestu jej otec a silno ju objal. „Som na teba neskutočne pyšný, Andy a mama určite tiež. Takže od septembra si moja kolegyňa?"

„Áno, ocko, bude zo mňa profesorka," usmiala sa.

„Gratulujem, dievčatko moje," pobozkal ju na čelo.

Oslava skúšok sa presunula na Chrabromilskej klubovne. Všetky menšie deti z klanu Potter-Weasley sa neskutočne tešili z toho, že Andromeda bude ich nová profesorka. Všade búchali ohňostroje, bolo čo oslavovať.

Pozn. autorky:

A je to tu, naši hrdinovia pomaly, ale isto opúšťajú Rokfort a za chvíľku ich čaká dospelosť a veľký svet :) Ako sa Vám páčila kapitola? 

Nabudúce nás už čaká narodenie dvojičiek Harryho a Ginny :) nejaké typy na mená?