33. Boj o čokoládu a o to, kto má viac šibnutých génov
Andromeda skončila poslednú skúšku, ktorou boli Starobylé runy. Bola spokojná, lebo odpovedala na všetky otázky a v skutočnosti sa jej to zdalo celkom jednoduché. Rovnako bola spokojná aj so skúškou z Transfugurácie, ktorú mala doobeda. Zvládla všetky otázky na písomnom teste a praktická skúška sa jej zdala tiež veľmi jednoduchá. Skúšajúcou bola aj riaditeľka McGonagallová, keďže posledné mesiace sa musela vrátiť k výučbe tohto predmetu. Keď Andromeda odchádzala, usmiala sa na ňu a to pokladala za dobré znamenie, pretože všetci dobre vedeli, aké sú úsmevy pani riaditeľky vzácne.
Vybrala sa smerom von, lebo si bola istá, že tam sú už všetci jej priatelia. Slnko pálilo už od rána a aj ona sa celkom tešila na to, ako si vyzuje topánky a namočí nohy do Čierneho jazera a pritom si vydýchne, že už má skúšky na sebou. Ešte to síce nebolo definitívne vydýchnutie, pretože ešte týždeň budú čakať na výsledky.
„Drominka," zastavila ju uprostred cesty vo vstupnej hale mama. Vyzerala, že ide priamo z práce, lebo bola oblečená v rovnošate aurorov – dlhé čierne nohavice, fialová košeľa a čierna kožená bunda, ktorú mala jej mama v rukách kvôli horúčave.
„Ahoj, mami," Andromeda ju pobozkala na líce. „Čo tu robíš?"
Nymphadora sa usmiala a prehodila si dlhé fialové vlasy dozadu. „Prišla som sa pozrieť na teba. Ako dopadli skúšky?"
„To ešte len uvidíme," pousmiala sa Andromeda. „Urobila som ich hádam najlepšie, ako som vedela. Čo tu naozaj robíš?"
„Zajtra v noci je spln," povedala jej mama. „A keďže sa vyučovanie ešte neskončilo pre všetky ročníky, budem musieť v pondelok odučiť nejaké hodiny. Prišla som si pre materiály a pre domáce úlohy, ktoré treba opraviť. A pre tvojho otca," dodala.
„Netrafil by domov sám?" spýtala sa nevinne Andromeda.
„Vadí ti, že som prišla?"
„Nie," zasmiala sa.
„Mala som kúsok voľného času a chcela som vedieť, ako sa ti darilo. A čo ostatným?"
„Myslím, že všetci relatívne fajn. Okrem Pottera, s tým sa nebavím, tak neviem," odvetila jej dcéra.
„Prečo?"
„Pretože ma zase oklamal," povedala Andromeda. „Prepáč, mami, ale nechce sa mi o tom baviť. Chcem si ísť oddýchnuť k jazeru. Možno neskôr."
„Dobre, v nedeľu večer prídem," pobozkala ju Nymphadora na čelo.
„Papa," zamávala jej Andromeda a rýchlo vybehla von. Naozaj teraz nemala náladu vysvetľovať jej, ako ju James Sirius Potter znova oklamal. Aj tak by sa jej matka snažila ju prehovoriť, že v podstate nič hrozné neurobil. A to nebola pravda. Bolo to dosť hrozné a ona bola vážne poriadne sklamaná.
Vybrala sa smerom k Čiernemu jazeru a zastavila sa kúsok od neho. Videla Alice s Fredom, ako sa jašia vo vode. Videla aj Lavender s Matthewom ako sa bozkávajú na deke. Zbadala aj Franka, ktorý hľadel celkom mimo, zamyslene a Pottera, ktorý mu niečo rozprával, ale Frank ho sotva vnímal. Keďže naozaj túžila potom, aby si vyzula topánky a ovlažila si nohy v jazere, prehrýzla to, že tam je Potter a vybrala sa smerom k ním.
„Ahojte."
„Andy, ako runy?" zvýskla Alice, lebo Fred ju ošpliechal vodou do tváre.
„Myslím, že dobre," usmiala sa Andromeda. „Konečne to máme za sebou."
„Ešte nie, ešte nevieme výsledky," odvetil trocha nešťastne Frank. „Ešte mi kameň zo srdca nespadol."
„Prosím ťa, Frank, to si dal, všetci sme to isto dali. Myslíš, že by McGonagallka dopustila, aby niekto z nás opakoval ročník? Ona je rada, že odídeme, ale kompletne rada bude, keď tu už nikto z našej rodiny študovať nebude," zasmial sa James.
„A to sa nikdy nestane," doplnila ho Alice. „Nezabúdaj, že sa teraz narodila malá Venetia a už o pár týždňov sa narodia tvoji súrodenci. Chuderka McGonagallka."
Všetci sa zasmiali. „Jedného dňa budeme mať aj vlastné deti, teda Frank už má," doplnil ešte Fred.
„Nehovor, ty by si chcel deti?" spýtala sa ho Alice a objala ho rukami okolo krku. Hľadela mu do očí a žmurkla na neho.
„Samozrejme," prikývol.
„So mnou?"
„Prečo nie? Boli by tak správne šialené ako ty," zasmial sa Fred a potom ju pobozkal.
„Zajtra príde Domi s Venetiou, budeme sa fotiť," povedala Lavender Andromede. „Vieš, ako to Alice plánovala."
„Super, to sa teším," usmiala sa Andromeda, sadla si na kúsok deky a vyzula si topánky. Slnko bolo naozaj horúce. Postavila sa a kráčala priamo do Čierneho jazera. Voda bola studená, ale v podstate príjemne osviežujúca.
„Nechceš sa porozprávať?" počula za sebou naliehavý hlas Pottera.
„Nie," odsekla a ani sa na neho nepozrela. „Nechcem."
„Drom, daj mi len pár minút," žiadal ju.
„Nie," otočila sa smerom k nemu. „A nevolaj ma Drom, neznášam to. Proste kašli na to, James, na všetko. Sklamal si ma a to sa nedá zobrať späť. Nemôžem vedieť, že to, čo mi chceš teraz nutne povedať, nie len ďalšie tvoje klamstvo."
„Nie, nie je, ale dobre chápem," prikývol. „Avšak nevzdám sa, Andromeda. Nikdy som sa ťa nevzdal a nikto to neurobím."
„Snívaj ďalej," odsekla mu, prešla okolo neho, nahnevane si vzala svoje topánky a potom sa naboso vybrala smerom k hradu.
James sa smutne pozrel na svojich priateľov. Všetci mlčali. Získať si odpustenie Andromedy Lupinovej asi nebude také jednoduché, ako James a ostatní čakali.
***
„Ahoj," Nymphadora vošla do kabinetu svojho manžela. Ako obyčajne ho našla opravovať domáce úlohy. Občas ho našla ako číta Denného Proroka, alebo nejakú knihu. Hlavne bolo, že ho vždy našla v jeho kabinete a nie niekde vykecávať s inými profesorkami, alebo nebodaj študentkami. Pri tejto myšlienke sa zasmiala.
„Ahoj, čo ti je smiešne?" spýtal sa jej.
„Len ma niečo napadlo, srdiečko. Iba som uvažovala nad tým, že ťa vždy nájdem ponoreného v domácich úloh, alebo v otázkach na skúšky a keď nie, tak čítaš knihu alebo Denného Proroka."
„A to je zlé?"
„Nie, práve to ma v súvislosti s tým napadlo, že ťa nájdem čítať, stále je to lepšie, akoby som ťa mala nájsť niekde kuvikať s inými profesorkami, alebo nedaj Merlin, so študentkami. Predsa len všetci poznáme tvoj vkus na mladšie ženy," zasmiala sa.
„Dora, prosím ťa," Remus sa na ňu pozrel a zvraštil čelo.
Nymphadora sa stále smiala. „Prepáč, ale je to vtipné."
„Ach, ty," poznamenal a postavil sa od stola. Bolo na ňom vidieť, že spln sa blíži. Nielen preto, že mal očividne zlú náladu, lebo sa nesmial jej hlúpostiam, ale aj v tvári bol bledší a jazvy mal vystúpenejšie. Pobozkal ju letmo na pery. „Mala by si byť rada, že trávim čas s úlohami, knihami, alebo novinami."
„Veď ja som," prikývla. „Čo Drominka na skúškach?"
„Na Obrane proti čiernej mágií bola skvelá. Myslím, že dosiahla druhý najlepší počet bodov," žmurkol na ňu. „Prvý je James."
„Prirodzene," prikývla jeho manželka a pohladila ho po líci. „Aj tak je to skvelé. Drominka má talent po nás oboch."
„Čo som počul svojich kolegov, alebo ostatných skúšajúcich, tak našu Andy iba chválili. Na Transfigurácií bola vraj ohromná," usmial sa. „Ozaj, vravela ti niekedy Andy, čo by chcela robiť po škole? Pretože mám pocit, že sa odpovedi na túto otázku pred nami vždy vyhýbala."
„Myslím, že nevidím našu Dromi nikde na Ministerstve mágie," uvažovala Nymphadora nahlas. „Možno skôr na akademickej pôde. Pokiaľ viem, tak Minerve bude chýbať profesor Transfigurácie. Uvidíme, možno toto je smer, ktorým by sa chcela naša dcéra uberať. Ako jej otec."
„To by bolo skvelé," prikývol Remus.
„Obaja vieme, že Andromeda je miestami viac po tebe ako po mne," odvetila mu Nymphadora, „hoci myslím, že to je medzi našimi deťmi tak správne rozdelené. Všetky naše gény. Aj tie normálne, aj tie šibnuté."
„Šibnuté gény?"
„Áno," prikývla. „Aj ty máš šibnuté gény, Remus."
„Aké?"
„Nerozhodnosť, napríklad," uškrnula sa. „Puntičkárstvo," pokračovala, keď sa rozhliadla po jeho kabinete, kde bolo všetko dokonale upravené, miestami aj farebne upravené.
„Mám sa vôbec pýtať na tie tvoje?" spýtal sa jej.
„Netreba," zasmiala sa.
„Idem pobaliť veci a môžeme za chvíľku vyraziť domov," žmurkol na ňu. Nymphadora prikývla a sledovala ho ako mávnutím prútika pobaliť všetko, čo súrne potrebovali, do pár minút.
„Cítiš sa dobre?" spýtala sa ho.
„Ospalo, bez energie," odvetil jej. „Dá sa to prežiť. Vekom to očividne začína byť horšie a horšie."
„Och, miláčik, nerob ako keby si mal sto rokov," zasmiala.
„Najmladší nie som," pripomenul jej.
„Mal by si sa cítiť mladšie ako naozaj si, lebo máš mladú ženu," pripomenula mu ona.
Remus sa zasmial. Ona mala vždy na všetko trefnú odpoveď. „Ešte že moja mladá žena vie, že je pre mňa všetkým."
„Viem," prikývla a objala ho rukami okolo krku. „Aj ty si moje všetko. Ty a deti samozrejme."
„Pôjdeme?" spýtal sa jej a pobozkal ju na čelo.
„Hm," zadívala sa na neho uprene. „Pamätáš si na vianočný ples a na noc po tom?"
„Mám to priamo pred očami," očervenel.
„Mám chuť na čokoládu," zasmiala sa Nymphadora. „Mliečnu s orieškami."
„Počkaj," Remus od nej odstúpil, siahol do vrchnej zásuvky vo svojom stole a vybral čokoládu presne podľa jej predstáv. „Pre teba."
„Ty máš vždy a za každých okolností čokoládu," žmurkla na neho.
„Tvoje obľúbené mám schované po celom dome a pár aj tu," dodal nežne. „Viem, že keď nemáš svoju dávku čokolády, tak si nepríjemná a zlá."
„Ja? Nepríjemná a zlá?"
„Najviac nepríjemná a zlá si bola, keď si čakala Andy," spomenul si Remus. „Raz si kvôli čokoláde prehľadala celý dom a potom si ho nevedela dať do poriadku, lebo to kúzlo poriadkumilovnosti si sa nikdy nenaučila poriadne. Naozaj, Dora, sú chvíle, kedy si nepríjemná a zlá."
„Tsss," zamračila sa a otvorila svoju obľúbenú čokoládu. Rozlámala ju a jednu tabličku si dala do úst. „Chceš?" spýtala sa ho.
„Dal by som si," prikývol.
„To si si mal rozmyslieť skorej, ako si ma nazval nepríjemnou a zlou," vyplazila mu jazyk. Čokoládu si vzala k sebe a nebolo ochotná mu z nej dať ochutnať.
„Nymphadora," zasmial sa Remus. „Vieš, ako som to predsa myslel, nebuď detinská a daj mi kúsok z tej čokolády."
„Nie!"
„Tonksová, nehnevaj ma!"
„Tak sa už dávno nevolám," vyplazila mu znova jazyk, „a keď už sme pri tom, ešte raz ma nazveš Nymphadora..."
„Tak čo?" spýtal sa jej, schytil ju do náručia a pritiahol k sebe.
„Ťa už nikdy nepobozkám."
„Veľmi vtipné," zasmial sa Remus a jemne ju bozkával po celej tvári, aj keď sa bránila.
„Toto nie je fér," zaúpela. „Máš viac sily."
„Deň pred splnom ňou priam prekypujem," riekol jej Remus, „ty máš aurorsky výcvik, vieš dostať na zem aj statnejších mužov ako som ja."
„Chceš, aby som ťa dostala na zem?" spýtala sa ho a zbystrila.
„Naozaj dômyselné, Dora," pokrútil hlavou. „Daj sem tu čokoládu, lebo ti už nikdy žiadnu nedám."
„Tss," zamračila sa. Vymámila sa z jeho náručia, čokoládu znova položila na stôl a jednu tabličku mu vložila do úst. „Spokojný?"
„Ehm," prikývol s plnými ústami.
„Vráťme sa k tej noci počas vianočného plesu," pozrela sa mu do očí. „Zopakujeme si to?"
„Teraz?"
„Uhm," prikývla. „Vždy som chcela vedieť, aké to je s profesorom."
Remus vyprskol smiechom. „Áno a s ktorým?"
„Náhodou raz sme mali celkom sexy profesora na Obranu proti čiernej mágií. Všetky moje spolužiačky mu posielali zamilované listy. Ja samozrejme, že nie. Keby si bol na škole v dobe, keď som tu ešte študovala, všetky zamilované listy by som posielala iba tebe."
„Láska, ty už nie si študentka v tejto dobe. Si čiastočne tiež profesorka," žmurkol na ňu Remus.
„Vyšší level, no," prikývla. „Nezaujímalo ťa, aké to je byť s profesorkou?"
„Poď sem, ty trubka," pritiahol ju znova k sebe do náručia.
„Pani profesorka Lupinová," opravila ho a zaklipkala mihalnicami.
„Si blázon!"
„Vravela som ti, že obaja máme šibnuté gény," pripomenula mu, keď sa na neho vrhla, aby ho mohla pobozkať. „Pán profesor, už som vám niekedy povedala, aký ste sexy?" spýtala sa ho, keď mu začala rozopínať košeľu.
„Myslím, že nie," pokrútil hlavou. Jednou rukou ju pridržiaval za chrbát a druhou sa načiahol po prútik. Zamieril ním na dvere, aby ich zamkol a potom neverbálne zoslal na kabinet Muffliato.
***
Na druhý deň ráno dorazila Dominique s malou Venetiou. Dievčatá sa išli rozplynúť nad drobným bábätkom. Venetia však rástla ako z vody. Bola krásna a hlavne bola pokojne bábätko aj podľa slov Dominique. Spinkala skoro celú noc, často aj cez deň a minimálne plakala. Väčšinou sa usmievala. Tak ako aj teraz, keď sa skláňali k jej kočiariku.
„Tak poďme na tie fotky," zahlásila Alice, keď uznala, že sa už na maličkú vynadívali dosť a je na čase urobiť si ďalšie spomienky na Rokfort.
Všetci prikývli. Na Andromedino nešťastie sa fotografovania zúčastňoval aj Potter. Alice pozvala aj mladších členov celej veľkej rodiny. Andromeda uznala, že to je nakoniec celkom zábavné. Najprv začali so slušnými fotografiami, potom robili všelijaké ksichtíky a pózy. Smiali sa, zabávali sa a aj počasie im vyšlo krásne. Bolo to ako jeden veselý deň, plný zábavy, že Andromede ani neprišlo, že ostávajú už iba dva týždne a veselé školské časy sa skončia. Istým spôsobom sa na život dospelej tešila, ale isté veci jej zase rozhodne budú chýbať.
Pozrela sa na svojich priateľov. Všetci sa usmievali, boli veselí a šťastní. Možno okrem Pottera. Občas zachytil jej pohľad, ale ona musela hneď odvrátiť tvár, lebo keď sa na neho pozrela, aj ju obchádzala veselá nálada.
„Alice mi povedala, čo sa stalo medzi tebou a Jamesom. Niečo mi povedal aj Frank. Som rada, že sa snažil Jamesa prehovoriť, že to je stupidita. Je mi to ľúto, Andy," riekla jej Dominique. „James je proste idiot. Avšak nemyslím si, že to myslel v zlom."
„Možno nie, Domi, ale ja mu už neverím," odvetila jej Andromeda.
„Chápem, Andy, úplne ťa chápem," prikývla Dominique. „Naozaj mu nechceš dať ešte šancu?"
„Aby ma znova sklamal? Aby si zase vymyslel nejakú ďalšiu hlúposť? Neviem, či o to ešte stojím, Domi," riekla smutne.
Dominique prikývla. Vzala Venetiu z kočíka, lebo sa práve prebudila. Pobozkala ju na čelo a niečo jej veselo štebotala. Andromeda z nej mala naozaj veľkú radosť. Bolo nesmierne milé, pozorovať ryšavú priateľku ako matku. Zmenila sa, veď narodenie dieťa všetkých mení. Andromeda si práve v tejto chvíli uvedomila, aká je na Dominique hrdá.
„Ozaj, nepovedali sme im tú novinku!" vykríkol z ničoho nič Frank.
„Akú?" spýtala sa ihneď Alice.
„Frank a ja sa budeme v lete brať," usmiala sa Dominique. „Požiadal ma o ruku a ja som nadšene súhlasila. Veď s ním chcem prežiť celý život."
„Aj ja s tebou, láska," Frank ju pobozkal letmo na pery a potom robil grimasy na Venetiu.
„Gratulujeme ti, Dominique," objímali ju priateľky.
„Vy tri budete družičky, samozrejme," žmurkla na ne Dominique. „Bude to taká party svadba. Bude to proste super!"
Andromeda vôbec nepochybovala o tom, že to naozaj bude super.
Pozn. autorky:
Ahojte, pri novej kapitole TGIM, dúfam, že ste sa na nej pobavili aspoň toľko čo ja, keď som ju písala :) ešte nás čakajú tuším dve kapitolky na Rokforte a potom naši hrdinovia okúsia, čo je to dospelácky život :)
Ako sa Vám páčila kapitola?
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro