Andromeda sa vrátila do klubovne a zamierila rovno do dievčenských spálni. Udrela dverami a zúfalo plakala. Mala chuť rozbiť celú izbu a potom ju mávnutím prútika dať zase do poriadku, ale akosi jej ubúdali sily vôbec niečo urobiť.

„Andy, čo sa stalo?" spýtala sa jej Alice, odložila poznámky stranou a zoskočila ladne z postele, aby mohla objať svoju kamarátku.

„Potter je ten najhorší chalan na svete! Ani nevieš, ako veľmi ho neznášam!"

„Čo sa stalo?" pridala sa aj Lavender.

„Oklamal ma, zase," plakala Andromeda a zložila sa k dverám. Alice si sadla k nej z jednej strany a Lavender z tej druhej. Obe ju chytili za ruku. „Pred pár týždňami mi povedal, že ho vybrali do metlobalového družstva na Novom Zélande. Bola som z toho smutná, pretože to znamená, že bude naozaj ďaleko. Lásky na diaľku nie sú nikdy dobrý nápad. Preto som bola taká smutná. Nemohla som vám to povedať, lebo on nechcel, aby to niekto vedel, aby sa to náhodou nezakríklo, alebo tak. Idiot jeden!"

„Fúha," prekvapene zvolala Alice.

„A všetko to je lož. Nikam neodchádza, iba si to vymyslel, aby videl moju reakciu. Znova ma oklamal ako vtedy s tým, že už ku mne nič necíti. On iba klame, nič iné nevie. Ja už neviem ani kedy hovorí pravdu a kedy to je všetko iba ďalšia veľká lož. James Sirius Potter je prekliaty klamár!"

„To fakt prehnal!" zhodnotila nahnevane Alice. „Ako sa môže takto správať? Mala by si na neho vážne kašľať, Andy."

„Ako môžeš kašľať na niekoho, koho napriek všetkému ľúbiš?" spýtala sa jej Andromeda a zotrela si slzy z tváre.

„Ach, Andy," Lavender stihla jej ruku. „Naozaj som o Jamesovi vždy mala vyššiu mienku. Ani som netušila, že by sa mohol takto zachovať a že toľko klame."

„Sklamal ma, znova," riekla Andromeda. „Nechcem ho ani len vidieť. Ani ho počúvať, pretože väčšina z toho, čo povie je lož. Možno aj to, že ma ľúbi je lož. Ja už neviem, nič neviem, čo sa týka jeho."

„Je mi to tak ľúto, Andy, myslela som si, že konečne aj ty budeš šťastná," oprela si Alice hlavu o jej rameno. „Prečo teba to šťastie stále obchádza?"

„Veľmi dobrá otázka," poznamenala Andromeda. „Nemám ani potuchu, ale vôbec ma to nebaví. Našťastie nám ostáva už iba pár týždňov na škole a potom naozaj Jamesa uvidím iba na rodinných oslavách."

„Ktoré sú bohužiaľ často, lebo tá naša veľká rodina je fakt veľká," dodala Alice. To Andromede vôbec nezdvihlo náladu. Po tvári jej tiekli ďalšie slzy. Nič však k tomu už nepovedala. Alice a Lavender s ňou sedeli na zemi niekoľko hodín mlčky, aby jej dodali podporu. Vo svojom vnútri sa veľmi trápila všetkým, čo James zase vyviedol. Naozaj už mala jeho klamstiev po krk. Už mu neverila nič. Dokonca ani to, že ju ľúbi.

***

„Už ma bude navždy nenávidieť!" povedal James smutne a sadol si na posteľ.

„Netvár sa, že som ti to nepovedal," odvetil mu Frank. „Ak ženy niečo neznášajú, tak to je klamstvo a ťahanie za nos."

„Kedy si sa ty stál odborníkom na ženy?" oboril sa na neho James.

„Nebudem sa s tebou hádať, lebo si rozrušený," stopol ho hneď Frank, „proste si to pokafral, James, ale tak ešte máš šancu dať to dokopy. Len sa musíš snažiť."

„Trhni si!"

„Frank má pravdu," pripojil sa k nemu aj Matthew. „Je nám to ľúto, James, ale hovorili sme ti to. Môžeš si za to v podstate sám."

Fred Weasley radšej mlčal. James hľadel na svojich priateľov a v hĺbke svojej duše si uvedomoval, že mali celý ten čas pravdu. Keby Andromede neklamal, keby si nevymýšľal veci, ktoré nie sú pravda, všetko mohlo byť teraz inak. Mohli sme sa spolu učiť pri Čiernom jazere, prechádzať sa po pozemkoch Rokfortu ruka v ruke. Občas by jej ukradol nejaký bozk a každý jeden deň by bol šťastný, pretože sa Andromeda konečne do neho zaľúbila. Prijala by konečne jeho pozvanie na rande a on by mal možnosť dokázať jej, ako veľmi ju už odmalička ľúbi. Lenže to sa nestane, lebo ju zase oklamal a ona ostala iba zbytočne sklamaná. Všetko pokašľal, Frank mal naozaj pravdu.

„Máte pravdu," prikývol James. „Pohnojil som to na plnej čiare a musím to nejako dať do poriadku. Ale ako?"

„Normálne," pousmial sa konečne Frank. „Už si nič nevymýšľaj, na nič sa nehraj. Dokáž Andy, že ju ľúbiš a to úprimne. Ak ťa aj ona ľúbi, čo my vieme, že áno, tak sa dlho hnevať nebude a odpustí ti."

„Myslíš?"

„Som o tom presvedčený," prikývol Frank. „Hlavu hore, James, to dievča bude naozaj tvoje."

„Ono už dávno je jeho," konečne prehovoril aj Fred. „Len to stále nie je oficiálne."

„Získaš si dievča," usmial sa Matthew. „Frank má pravdu, musíš byť proste úprimný."

„Dobre, poďme na to, fáza číslo tri," uškrnul sa Fred.

„Žiadne fázy, žiadne hry," stopol ho James. „Len úprimnosť."

Jeho priatelia sa na neho povzbudivo usmiali. James vedel, že to bude ťažké, ale musí Andromedu presvedčiť o tom, že jeho láska je úprimná a že už jej nikdy nebude v ničom klamať. Získa si ju bez hier a klamstiev. Už žiadne výmysly a hlúposti. Bude sa snažiť získať si ju svojou spontánnosťou, úprimnosťou, veselou povahou a hlavne tým, že ju naozaj z celého srdca miluje. Už toľko rokov.

***

Rozprávať sa s Andromedou a vysvetliť jej to všetko, bolo ale ťažšie, než si myslel. Dievčina sa mu dokonalo vyhýbala. Pravdou aj bolo to, že ani nemal veľmi veľa času, aby ju mohol prenasledovať na každom rohu, pretože aj na neho doľahli skúšky. James moc času v učebniciach a poznámkach nikdy netrávil, ale predsa len k tomu nechcel pristupovať nezodpovedne. Učil sa, čítal si a skúšal rôzne kúzla. Chcel to už mať celkom za sebou, rovnako ako aj jeho priatelia a hlavne preto, aby mal dosť voľného času, aby mohol hovoriť s Andromedou a presvedčiť ju, že urobil sakramentskú chybu.

Začal sa týždeň, v ktorom sa konali MLOKy a James sa ráno prebral celkom v strese. Dnes ho čakali Elixíry a v tých zase moc veľký odborník nebol. Určite z nich mal menší strach ako Frank, ktorý vždy hovoril, že svoj talent musel zdediť po otcovi, lebo Elixíry z duše neznášal a dosť často sa mu podarilo roztaviť kotlík. Vždy mu s nimi pomáhala Dominique a tá tu teraz nebola, takže o to viac mal strach. Freda to veľmi netrápilo. Svoj život videl niekde inde ako na akademickej pôde a známky mu boli celkom ukradnuté. Avšak babička Molly mu jasne prízvukovala, že ak nedokončí školu, tak sa naozaj nahnevá. Fred to veľmi riskovať nechcel. Matthew mal Elixíry rád, boli jeho obľúbených predmetom.

James si čítal zadanie a potom začal pracovať. Kútikom oka sledoval Andromedu, ktorá si povzdychla, ale hneď sa pustila do práce a začala krájať prísady. Išlo jej to s takou ľahkosťou, že ju chcel celú hodinu pozorovať, ale vedel, že nemôže, pretože musí začať aj on so svojím elixírom.

Po trištvrte hodine zistil, že jeho elixír má správnu farbu. Ešte musel dokončiť nejaké drobné úpravy. Obzrel sa a videl Freda, ako je už hotový a dáva kúsok z elixíru do flakónu. Matthew už mal hotový elixír pred piatimi minútami aj ho odovzdal. Rovnako ako Andromeda. Frank bol v tvári celý červený a riadne spotený. Jeho elixír stále nemal požadovanú farbu a Alice bola na tom nejako podobne. James nabral kúsok zo svojho elixíru do flakónu, poriadne ho uzavrel a kráčal k stolu skúšajúceho. Podal mu flakón a potom odišiel, pričom žmurkol na Franka a naznačil mu, že má elixír ešte trikrát pomiešať a hodiť tam muchu zlatoočku.

Potom vyšiel von a spokojne sa usmial. Fred s Matthewom ho čakali pred triedou. „Ako?"

„Myslím, že dobre," usmial sa James. „Čo vy?"

„Pohodka," prikývol Fred. „Frank ešte neroztavil ten kotlík? Myslím, že mal na mále."

„Nie, ešte sa drží. Snažil som sa mu naznačiť, čo má ešte urobiť, tak háda to pochopil," odvetil mu James. „Nevideli ste Andy?"

„Odišla hneď ako sa skončila skúška," povedal mu Matthew. „Pozdravila ma a potom odbehla. Asi sa učiť na zajtrajšok."

„Už aby sme to mali za sebou, lebo ma to nebaví," povzdychol si Fred. „Ešte že zajtra máme Obranu proti čiernej mágií a to bude pohodka."

„Len aby, škoda, že Remus nemá hlavný hlas," povedal James, „budú tam aj ostatní skúšajúci a to zrejme nebude žiadna sranda. Aj keď Teddy hovoril, že to nebolo také drsné, ako ich strašili. Lenže Teddy je Teddy."

„Áno, pre teba je Teddy niečo ako Merlin," zasmial sa Fred.

„Trhni si!"

***

Andromeda bola spokojná so svojím elixírom. Bola si istá, že tú skúšku musela urobiť, okrem toho skúšajúci sa na ňu usmial, keď odovzdávala svoju vzorku. To bolo už však včera, dneska ich čakala Obrana proti čiernej mágií a Čarovanie. Ani z jedného nemala veľmi strach. Našťastie zdedila talent po oboch rodičoch. Okrem toho so svojimi schopnosťami metamorfomága nemala problém s maskovaním. V oboch predmetoch patrila medzi najlepších študentov. Ale k tomu, aby dobre napísala a zvládla skúšky, ju hnalo hlavne to, že jej riaditeľka ponúkla zamestnanie jej snov.

Písomná skúška z Obrany proti čiernej mágií nebola zložitá. Andromeda napísala odpoveď ku každej otázke. O hodinu neskôr ich čakali praktické skúšky. V porote bol aj jej otec, takže keď vošla do miestnosti, nebola veľmi nervózna. Pred ňou vyšla Alice a usmievala sa, takže usúdila, že až také ťažké to naozaj nebude.

Nebolo. Zvládla všetky kúzla, ktoré sa jej dali predviesť.

„Dobre, ďakujeme, slečna Lupinová," povedala hodnotiaca profesorka Smithová, staršia šediná paní. „Vaša dcéra je veľmi šikovná, Remus," obrátila sa na Remusa.

„Ďakujem," usmial sa Remus.

„Naozaj ste metamorfomág, slečna Lupinová?" vyzvedala skúšajúca a aj ostatní dvaja neznámi profesori zbystrili.

„Áno, po mame," usmiala sa Andromeda.

„Sú veľmi vzácni. Osobne som sa so žiadnym ešte nestretla," rozprávala jej profesorka Smithová. „Je to veľmi užitočné."

„Áno, to je," prikývla Andromeda, prižmúrila oči a farba jej vlasov sa z decentnej hnedej zmenila na ružovú. „Nemusíte si ráno robiť žiaden účes."

Profesorka Smithová sa rozosmiala. „Ďakujeme, slečna Lupinová, to je všetko. Viedli ste si výborne. Výsledky sa dozviete na konci školského roka. Pošlite nám, prosím, sem ďalšieho," pozrela sa do zoznamu. „Pána Pottera. Ďalšie známe meno, hm."

„Áno, ďakujem," odvetila Andromeda a potom vyšla z učebne. Pozrela sa na Jamesa, ktorý stá pri dverách, lebo mu bolo jasné, že je na rade. „Môžeš ísť."

Prikývol a vbehol dnu. Andromeda sa usmiala a vydýchla si. Počínala si dobre. Jej otec sa usmieval a profesorka Smithová bola veľmi milá. Rozbehla sa nájsť Alice a Lavender a pripraviť sa na skúšku z Čarovania, ktorá sa mala konať poobede.

***

Aj ďalšie dni im zabrali skúšky. Alice sa v stredu rozplakala, lebo si bola istá, že úplne pohnojila skúšku z Aritmácie. Nepomohlo ani to, že ju Fred chcel rozosmiať. Zúfalo plakala, až museli zájsť pre strýka Nevilla, ktorý Alice konečne upokojil, keď jej prezradil, že skúšku zvládla, ale známka priveľmi uspokojivá nebude. To až tak nevadilo, Alice sa konečne upokojila.

Vo štvrtok ich čakala Herbológia v skleníkoch. To bol jeden z predmetov, ktorý Andromeda veľmi nemusela. Výuka strýka Nevilla, alebo teda profesora Longbottoma, bola vždy zaujímavá a pútava, ale Andromeda nemala nikdy cit pre rastlinky. Avšak obdivovala svojho strýka s akou vášňou im dokázal prednášať celé hodiny. Vždy si veľmi veľa zapamätala. Viac ju bavilo počúvať ho, ako presádzať rôzne rastlinky. Pri skúške sa viackrát pomýlila, ale keď odchádzala, strýko Neville sa na ňu aj tak usmial, tak si bola istá, že to predsa len nejako zvládla.

Alice mala vo štvrtok aj Veštenie a Lavender Starostlivosť o zázračne tvory. Obe vraj uspeli v poriadku. „Hagrid bol veľmi milý, povedal mi, že som bola super," chválila sa im Lavender. „Vraj najlepšia, že je na mňa veľmi hrdý."

„To je super, Lav," usmiala sa na ňu Andromeda. Na kolenách mala poznámky z Transfigurácie, čo bola posledná skúška v piatok poobede. Doobeda ju ešte čakala skúška zo Starobylých rún. „Čo Veštenie, Alice?"

„Ale pohoda," prikývla Alice. „Firenze mi kúsok pomohol a Trelawneyová sa mračila, ale kašľať na ňu, aj tak to je stará bosorka."

„Aj tak som nikdy nepochopila, prečo na ten predmet chodíš," zasmiala sa Andromeda.

„Je to zábavné a niekedy naozaj niečo v tej čarovnej guli vidím. Okrem toho mama mi hovorila, že mala Veštenie vždy rada, tak som to chcela vtedy vyskúšať. Nie je to až taký hrozný predmet," vysvetľovala jej Alice. „Mňa by skorej nebavili tvoje Runy."

„Runy sú fajn," usmiala sa Andromeda.

„Každopádne ešte zajtra Transfigurácia," potešila sa Alice. „A máme to za sebou. Nemôžem sa dočkať."

„Ja mám ešte aj Runy," doplnila Andromeda.

„Ozaj potom v sobotu je to veľké fotenie," spomenula si Alice. „Do Sršňa."

„Aké fotenie?" spýtala sa jej Andromeda.

„Veď vieš, posledné fotografie. Bude tam článok o tom, aké to bolo celých sedem rokov sem chodiť. Každý mi ešte odpoviete na nejaké otázky. Bude to taký špeciál, vieš. Aby sme mali pamiatku na školské časy, keď raz budeme staré. Niečo také podobné, ako som vám dala na Vianoce, s tým rozdielom, že tento výtlačok naozaj bude aj v predaji."

„To znie parádne," usmiala sa na ňu Lavender.

„Áno, tiež si myslím. Príde aj Domi s Venetiou, ony dve na fotke chýbať proste nemôžu," usmiala sa Alice. „Čo povieš, Andy?"

„Nádherný nápad, naozaj," žmurkla na ňu Andromeda. „Budeme mať krásnu pamiatku. A na Domi s malou Venetiou sa už veľmi teším."

„Urobíme si veľa krásnych fotiek," usmievala sa Alice spokojne. „Nemôžem uveriť, že odtiaľto odchádzame. Je to také melancholické, až mi to je ľúto."

„Čaká nás niečo nové," povedala jej Lavender.

„Rokfort mi bude chýbať, naozaj veľmi," povzdychla si Alice.

„Aj mne, neskutočne," pridala sa Lavender.

Andromeda mlčala. Samozrejme, že jej Rokfort bude chýbať, ale ona z neho neodchádza. Odchádza iba ako študentka. Inak tu ostane. Ak urobí všetky skúšky v poriadku. A bude učiť svojich priateľov. Bude to zábava. Neodíde odtiaľto ako jej kamarátky. Len to bude celé také iné. Bude profesorka.

Keď si na to spomenula, znova sa začala venovať poznámkam z Transfigurácie. Musí byť najlepšia, aby naozaj dostala to miesto. Nesmie sklamať riaditeľku McGonagallovú.

***

„Nebolo to až také desné," zhodnotil James, keď sa im skončili skúšky. Teda všetkým okrem niektorých, ktorých ešte čakali Starobylé runy, ale k tým nepatril ani on a ani jeden z jeho najlepších priateľov.

„Niektoré predmety som mohol dať lepšie, to viem už teraz," pripojil sa k nemu Frank a rozviazal si kravatu. Mierili k Čiernemu jazeru a vonku bolo riadne teplo.

„Ale dalo sa to, uvidíme, ako dopadne," Fred si ľahol pod veľký dub.

„Výsledky budú posledný týždeň školy," povedal im Matthew a vyzúval si topánky. „Aké teplo je, neskutočne."

„Áno a my sme sa parili na skúške," zhodnotil Fred. „To sa rovná peklu."

„Čo ty a Andy?" spýtal sa Frank Jamesa.

„Nič, ani sa na mňa nepozrela a celý týždeň so mnou sotva prehovorila," vravel James skleslo. „Teraz sa uvidí, skončili nám skúšky, už hádam bude mať na mňa čas, aby som jej všetko vysvetlil a aby som to dal do poriadku, lebo po ničom inom netúžim. Chcem odísť z Rokfortu s pocitom, že Andromeda Lupinová je moja priateľka. Chcem ju zobrať na naše prvé rande do Rokvillu ešte."

„Posledný Rokville je budúcu sobotu," pripomenul mu Fred.

„Tak potom mám týždeň."

„Na čo máš týždeň?" spýtala sa ho Alice, ktorá sa k ním pridala aj s Lavender.

„Chcem získať Drom," povedal jej James.

„Na to si mal myslieť skorej, ako si jej klamal niekoľkokrát za sebou, James," zhodnotila Alice a premerala si ho pohľadom. „Neuvedomuješ si, že si ju veľmi sklamal a že si jej ublížil? Myslím, že za týždeň to zvládneš? Získať si ju? Za týždeň si nezískať ani len jej odpustenie. Zachoval si sa ako idiot!"

„Ja viem!" vykríkol James. „Viem to, áno, nemusíš mi to hovoriť."

„Nekrič na ňu, James!" zastal sa Alice Fred a okamžite bol na nohách.

„Prepáč," prikývol James a ospravedlnil sa Alice. „Tak čo mám urobiť? Prečo mi vy dve niečo neporadíte?"

„Pretože je neskoro, James," povedala mu Lavender. „Proste si to pokašľal a naozaj nechápem, prečo ste mu to dovolili urobiť."

„Ja som nebol za," povedal Frank.

„Ani ja nie," pridal sa Matthew, na čo si vyslúžil úsmev Lavender.

„A ty si bol?" obrátila sa Alice na Freda a buchla ho päsťou do hrude. „Preskočilo ti?"

„Nemyslel som."

„Ty často nemyslíš, Weasley!" skríkla na neho. „Vy dvaja ste fakt cvoci, fakt," krútila hlavou.

„Dobre, vieme to," prikývol Fred. „A bola to kravina. Nuž musíme niečo vymyslieť. Všetci spolu. Niečo, aby Andromeda Jamesovi odpustila, aby mu zase začala veriť a aby konečne boli spolu."

Alice sa zamyslela a potom sa usmiala na Freda. „Nie si až taký idiot," zhodnotila. „Dobre, idem do toho."

„Fakt?"

„Fakt," prikývla. „Lav?"

„Andromeda nás zabije, ale tak prečo nie, ak to vyjde, bude to super," pridala sa aj ona. „Chlapci?"

„Jasné," prikývol Matthew.

„Vždy sme v tom spolu," usmial sa Frank. „A vždy budeme."

„Fajn," usmiala sa Alice na svojich priateľov. „Akcia ako Andromeda odpustí Jamesovi, sa práve začala."

James sa pousmial. Mal tých najlepších priateľov na svete. Nie každý v živote má takéto šťastie. On ho mal a bude im do smrti vďačný, ak toto vyjde. 

Pozn. autorky:

Trocha nudnejšia kapitola, lebo tak MLOKy moc veselé nie sú :D ale tak hádam ich tí naši hrdinovia dali :)