„Na čom sa zase tak smejete?" Andromeda a jej kamarátky podišli ku chlapcom. Všetky mali na sebe čierne šaty, pretože sa dnes konal pohreb školníka Filcha a ony sa rozhodli zúčastniť. Rovnako aj chlapci. Preto bolo dosť nevhodné, aby sa tak nahlas smiali.

„Strýko George sa vraj rozplakal, keď sa dozvedel o smrti Filcha," odvetil jej James a stále sa tváril pobavene.

„Kto ti to povedal?" vyzvedala Alice.

„Mama mi písala list, kde to spomínala," smial sa Fred. „Vraj to bolo tatkovi ľúto a tak sa rozplakal. Spomínal na všetky tie školské časy, kedy bol po škole, alebo keď so strýkom Fredom vymýšľali kraviny, aby nahnevali Filcha ešte viac. Proste prča."

„Strašná prča, Fred, ten človek zomrel," zamračila sa Lavender. „Správajte sa trocha prístojne."

„Lav má pravdu," prikývla aj Andromeda, vzala priateľky a šli si sadnúť. Pohreb sa konal na pozemku Rokfortu. Keďže školník nemal žiadnu rodinu, rozhodla sa pohreb usporiadať riaditeľka McGonagallová.

Väčšina študentov sa usadili do čierne stoličky. Prišli aj niektorí bývali študenti, medzi ktorými Andromeda zahliadla nielen svoju mamu, ale aj strýka Harryho, alebo tetu Hermionu s tetou Lunou. Dorazil aj strýko George a naozaj vyzeral sklesnuto. Teta Angelina pri ňom prvýkrát vyzerala veselšie ako on. Dorazili aj Teddy s Victoire. Andromeda im zakývali a oni dvaja si prišli prisadnúť k ním.

„Myslela som si, že Filch je nesmrteľný," prehlásila Victoire.

„A čo bude teraz s pani Norrisovou?" spýtal sa Teddy.

„Vzala si ju na starosti madam Pinceová, aj tak sa roky pošuškávalo o jej vzťahu s Filchom. A pozrite sa, vyzerá ako klbko nešťastia," odvetila im Alice a ukázala na knihovníčku, ktorá sedela v prvom rade. Na kolenách mala položenú starú mačku a veľkou vreckovkou si utierala slzy. „Naozaj sa strýko George rozplakal?"

„Uhm," uškrnul sa Teddy. „Dokonca priznal, že cíti výčitky, že Filchovi život znepríjemňoval."

Victoire smiech zamaskovala kašľom, na rozdiel od Alice, ktorá sa rozosmiala. Andromeda i Lavender to všetko zobrali s vážnou tvárou.

„Veru, väčšina ľudí, čo tu je, mu život znepríjemňovali," poznamenala Alice. „Ale súhlasím s tebou, Vic, tiež som si myslela, že je nesmrteľný. Očividne nie je, ale jeho mačka určite je."

„Vždy som mal chuť si do nej kopnúť," zhodnotil Teddy. „Ron vravel, že on sa to raz aj pokúsil urobiť, ale zdrhla mu."

„Škoda," zasmiala sa Alice.

„Neuťahujte si už z toho, je to pohreb," požiadala ich Andromeda.

„Andy, viem, že nosí odznak hlavnej prefektky, ale prestaň kaziť zábavu," žmurkla na ňu Alice, ktorá v čiernych šatách vyzerala naozaj fádne. Chcela si obliecť iné, ale Andromeda jej jasne prikázala čierne. Napokon to Alice vzdala, lebo sa jej nechcelo doťahovať s kamarátkou. „Škoda, že Domi nemohla prísť."

„Nechcela vystavovať Venetiu toľkému cestovaniu, je to len bábätko a včera sme sa vrátili z Francúzska," vravela jej Victoire. „Bolo to únavné."

„A ako bolo?" pýtala sa ich Andromeda.

„Skvelo," pokračovala Victoire a milo sa usmiala. „Starí rodičia boli nadšení z dievčatok a aj teta. Cez leto pôjdeme na dlhšie, ale teraz sa to nedalo. Predsa len máme povinnosti a Venetia je ešte veľmi maličká."

„Hlavne, že ste sa mali dobre," usmiala sa na ňu Andromeda.

Okolo nich prešla riaditeľka McGonagallová a oni zachytili iba slová – Zloduch, party a nech si ma neželá.

„Čo Zloduch vymyslel?" spýtala sa Alice chlapcov, ktorí sa tvárili veľmi nevinne. Pokiaľ šlo o ducha Zloducha celkom s nimi vychádzal a občas ich poslúchal a pomáhal im pri vylomeninách.

„Vieme niečo iba o nejakej party, ktorou oslavuje smrť Filcha a hlavne to, že Filch sa rozhodol odobrať sa do večných lovíšť a nestal sa duchom," zasmial sa James. „A tuším to má byť hlasná party a pozval tam tuším Myrtlu."

„Chuderka Minerva," poznamenal Teddy. 

***

„Fakt som si myslela, že je Filch nesmrteľný," Nymphadora chytila Remusa za ruku.

„Nikto nie je nesmrteľný, Dora," odvetil jej Remus.

„Viem," zamračila sa na neho, „ale myslela som si to. Veď prežil toľko generácií a robil stále školníka. Aj keď Minerva sa posledné roky sťažovala, že je pomalý, ale nemala to srdce ho vyhodiť, keď nemal rodinu." Dnes mala vlasy tmavohnedej farby, aby nerobila rozruch na pohrebe a na sebe čierne dlhé šaty.

„Aj mne to spomínala," prikývol Harry. „Filch nás všetkých neznášal a my sme mu aj tak prišli vzdať hold."

„Nie všetkých neznášal," nesúhlasil s ním Remus.

„Mňa rozhodne neznášal," oponoval mu Harry. „A predpokladám, že aj môjho otca a Siriusa a keď si niečo vyviedol s nimi, tak aj teba, Remus."

„Netvrdím, že James a Sirius nepripravili Filchovi kruté časy, ale naozaj si nemyslím, že by niekoho nenávidel," vravel mu Remus.

„Ani mňa nemal rád, dokonca ani teraz, keď som sa tu občas zastavila, alebo za teba zaskakovala cez spln. Stále na mňa zazeral ako na niečo hrozné," pridala sa na Harryho stranu Nymphadora. „On si však vybral toto zamestnanie, takže toľko k tomu."

„Ahojte," prisadli si k ním George s Angelinou.

„Ahojky," usmiala sa na nich Nymphadora.

„Sranda, však? Myslel som si, že Filch nás všetkých prežije," vravel George a trocha sa pousmial. „Pamätám si ako nás s Fredom v kuse hrešil a chcel nás povesiť za členky do nejakej temnice. Stále to opakoval. Dokonca si chcel ísť aj vyleštiť reťaze. Pamätám sa, ako sme mu šlohli Záškodnícku mapu, lebo ten idiot nikdy nevedel, čo to je, iba vedel, že to je niečo, čo treba skonfiškovať."

„Podľa mňa tušil, čo to je, ale nevedel, ako ju použiť," odvetil mu Remus.

„Skvelá to vecička," usmial sa na neho George. „Prečo ste sa jej vlastne vzdali?"

„Nevzdali," pokrútil hlavou Remus. „Filch ju skonfiškoval Siriusovi," vysvetlil jednoducho. „Pokúšali sme sa ju dostať na späť, ale nepodarilo sa nám to. Tak sme dúfali, že príde nejaká nová generácia, ktorá ju nájde a že možno niekto iní okrem nás, bude poznať okolie školy. Povedzme, že tvorcovia tejto mapy dúfali, že vás vylákajú von."

„Splnilo sa im to," usmial sa Harry.

„Aj tak si nemyslím, že by niekto poznal okolie Rokforte lepšie ako my," opätoval mu úsmev Remus. „Tá mapa pre nás vždy toľko znamenala."

„Aj pre mňa," usmial sa Harry. „Až mi bolo ľúto, keď som ju musel odovzdať Teddymu."

George prikývol. „Minule som požiadal chlapcov, aby mi ju na chvíľku ukázali. Chcel som si ju znova nechať a nikdy im ju nedať."

„George!" okríkla ho Angelina. „Správaš sa ako malý."

„Tá mapa je úžasná vecička, toľko nám toho dala," vysvetľoval jej George, ale Angelina akoby to vôbec nechápala.

„Priam fantastická vecička," prikývol Harry.

„James a Sirius by boli nadšení, že sa mapa odovzdáva potomkom," pousmial sa Remus a stisol ruku Nymphadory, ktorá ich iba počúvala. „A že sa stále buduje nová armáda Záškodníkov."

„Až na to, že z toho vynechávate dievčatá," zamračila sa Nymphadora.

„Prepáč, Dora, ale dohodli sme sa, že len chlapci. Dievčatá majú byť slušné. Okrem toho predpokladám, že James by mapu Andromede hocikedy požičal, keby ju potrebovala," zastával sa tohto nápadu Harry.

„Uvidíme, Harry, či to budeš spomínať, aj keď za tebou príde Lily a bude žiadať mapu pre seba. Potom, kamarát môj, sa sťažovať nechoď za nami," cmukla na neho Nymphadora a uškrnula sa. „Ale poviem Ginny, aby to nejako zaznamenala. Alebo nech mi pošle správu a ja prídem, aby som si to vychutnala v priamom prenose."

Harry sa zamyslel, akoby vážne uvažoval nad tým, že k tejto situácií príde a on nebude vedieť, čo robiť. Lily predsa tiež priťahovala problémy a určite bude mapu chcieť, keď Albus Severus skončí školu.

„Nuž, Harry, kamoško, to ti nezávidím," poštuchol ho aj George, na čo sa Angelina na neho zamračila. Stíchol, lebo obrad sa mal práve začať.

***

„Už odchádzaš?" pýtala sa po pohrebe Andromeda svojej mamy. Stáli vo vstupnej hale, niektorí sa pobrali na večeru do Veľkej siene, ale Andromeda sa chcela rozlúčiť s mamou a potom aj s Teddym a Victoire.

„Áno, musím ísť, ešte musím zbehnúť na úrad," vravela jej mama. „Dnes ma čaká nočná."

„Jasné, tak hlavne nezaspi," zasmiala sa Andromeda, objala ju a potom pobozkala na líce.

„Dávaj si pozor, Andy a nevymýšľaj, jasné?"

„Ja a vymýšľať? Za koho ma máš?"

„Žartujem, Drominka," Nymphadora sa na ňu usmiala a potom sa odišla rozlúčiť s Remusom.

Andromeda zahliadla Jamesa v rozhovore so strýkom Harrym. Na niečom sa očividne nezhodli, lebo obaja sa na seba pri rozhovore mračili. Teddyho a Victoire našla vonku pred hradom, práve sa vracali od Hagrida. Išli ho na chvíľku pozrieť po skončení pohrebu Argusa Filcha.

„Čo nové tu?" pýtal sa jej Teddy.

Andromede bolo jasné, že naráža hlavne na ňu a Jamesa a ona sa o tom práve veľmi baviť nechcela. „Nič."

„Hagrid má nové červoplazy," zasmial sa Teddy. „Som zvedavý, kedy mu skapú."

„Fuj," zhodnotili Andromeda a Victoire naraz.

„To treba proste iba zašľapnúť a hotovo," prikývol Teddy.

„Určite ich zohnal kvôli skúškam," vravela Andromeda. „Ešte, že som sa nikdy neprihlásila na jeho predmet. Mám Hagrida rada, ale čarovné tvory ma desia."

„Povedala dcéra vlkolaka," zasmial sa Teddy a rozstrapatil jej vlasy, na čo sa na neho zamračila.

„Neposmievaj sa, Edward, áno?! Ocko predsa nie je nebezpečný a je to môj ocko a proste nebavme sa o tom, áno!" rozčuľovala sa.

„Veľmi skvelé vysvetlenie Drom," smial sa stále Teddy, až sa musel držať za brucho. „Ocko predsa nie je nebezpečný a je to môj ocko," zopakoval, čo povedala. „Keby ťa tak počul."

Andromeda mu vyplazila jazyk a Victoire iba krútila hlavou nad svojím manželom. „A tohto si si vzala, Vic? Chuderka."

„Sklapni, Drom!" uškrnul sa na ňu Teddy.

„Hej, hej, čo sa to tu deje? Zase sa hádate, akoby ste mali desať rokov?" objavila sa Nymphadora a jedným pohľadom uzemnila svoje deti. Andromeda i Teddy sa na seba pozreli. „O čo zase ide?"

„Edward si zo mňa tropí žarty," vysvetlila jednoducho Andromeda.

„A Drom trepe kraviny," doplnil Teddy, akoby mu vôbec nerobilo problém sa spovedať svojej mame, aj keď je už dávno dospelý.

„Dobre, Teddy, domov. A ty, Drominka, do školy!" prikázala im Nymphadora.

„Keby si počula, čo povedala, tiež sa zasmeješ," zasmial sa Teddy.

„Teddy, prestaň!" okríkla ho Victoire. „Rozlúč sa s Andy a ideme domov."

Ak neplatilo slovo Nymphadory Lupinovej, tak slovo Victoire Lupinovej platilo na Teddyho vždy. Usmial sa na sestru. „Papa, Drominka."

„Teddy!" zaúpela Nymphadora i Victoire.

„Papa, zlý brat," uškrnula sa na neho Andromeda. „Edwardík."

„Trubka!"

„Chrústik!"

„Tak, čau, Drom," žmurkol na ňu a pobozkal ju na líce.

„Pobozkajte za mňa Fairy," požiadala ich Andromeda. Rozlúčila sa aj s Victoire bozkom na líce a potom ešte raz so svojou mamou. Sledovala ako odchádzajú. Keď ich už nevidela, vrátila sa späť do hradu.

„Slečna Lupinová, potrebujem s vami hovoriť!" Na schodoch ju zastavila riaditeľka McGonagallová.

Andromeda prikývla, ale vôbec si nevedela predstaviť, čo od nej riaditeľka potrebuje. Veď nič hrozné teraz nevyviedla. Nehádala sa s Jamesom, dokonca dúfala, že aj ten incident s Woodom musí byť zažehnaný. Svoje prefektské povinnosti si plnila na jednotku. Naozaj, nech rozmýšľala, ako rozmýšľala, nemala ani tušenia, čo by od nej riaditeľka chcela.

Nasledovala riaditeľku až do riaditeľne. Ocitla sa tam už toľkokrát, že keby zavrela oči, dokázala by presne opísať, čo sa kde nachádza. Riaditeľka McGonagallová ukázala na stoličku pred svojím stolom a Andromeda sa tam usadila. Neprekvapilo ju, že vo svojom obraze sa nachádza Albus Dumbledore, ktorý na ňu nepatrne žmurkol a aj Severus Snape, ktorý sa na ňu ako vždy mračil. Andromeda o ňom veľa počula, vedela, že sa veľmi nikdy nemusel s jej otcom, ale vypočula si od strýka Harryho celý príbeh Severusa Snapa a akosi sa nedokázala na neho hnevať, aj keď sa na ňu vždy mračil. Niečo v jej vnútri s ním sympatizovalo. Vedela, že to bol dobrý človek a že naozaj veľmi strýkovi Harrymu pomohol počas vojny a aj počas samotného boja s lordom Voldemortom.

„Slečna Lupinová," Minerva McGonagallová si sadla do svojho kresla a trocha sa pousmiala. „Chcem vám niečo navrhnúť."

„Mne?"

„Áno, vám. Patríte medzi najlepšie študentky, ste hlavná prefektka a skutočne zodpovedná osoba," vravela riaditeľka a Andromeda sa upokojila a usmiala tiež, pretože si veľmi vážila, čo jej hovorila. „Profesor Longbottom mi už dávnejšie spomínal, že svoju budúcnosť vidíte v akademickej sfére."

„Tak je," prikývla Andromeda. „Po pravde som vždy túžila byť profesorkou."

„Áno, vy a váš brat ste v tomto odlišní," prikývla riaditeľka. „Slečna Lupinová, po absolvovaní MLOKov by som bola rada, keby ste nastúpili budúci školský rok ako profesorka Transfigurácie tu na Rokforte."

Andromeda by bola spadla, keby nesedela. „Čože?"

„Dobre ste počuli," odvetila jej prísne riaditeľka.

„Merlin, ja," Andromeda sa nadýchla. „Áno, ja..., samozrejme, to by bolo skvelé. Nemôžem tomu uveriť. Samozrejme, že súhlasím, ja..." koktala.

„Tak sme dohodnuté. Držím vám palce na MLOKoch," usmiala sa na ňu riaditeľka. „A rada by som vás ešte požiadala o to, aby ste to zachovali zatiaľ v tajnosti."

„Pravdaže," prikývla Andromeda. „Naozaj, ďakujem. Som fakt šťastná."

„Zajtra by som vás ešte poprosila o krátku poradu aj s prefektmi. Do konca školského roka sa mi už nepodarí najať nového školníka," vravela jej ešte riaditeľka.

„Áno, postaráme sa o to s ostatnými prefektmi, neboj sa, pani riaditeľka," prikývla Andromeda. „Dovidenia."

Keď odchádzala, jasne počula hlas z obrazu Severusa Snapa. „Nikdy sa tých potomkov nezbavíme, nikdy."

A odpoveď obrazu Albusa Dumbledora. „Minerva, skvelá voľba. Slečna Lupinová bude iba prínos pre túto školu. Je to také milé dievča. Má toľko veľa zo svojich rodičov."

Musela sa pousmiať a potom zbehla dole po točitom schodisku. Srdce jej splašene bilo a na tvári mala široký úsmev. Jej sen sa splní, bude učiť na Rokforte. Bude z nej profesorka Transfiguácie. Už teraz sa nemohla dočkať, čo na to povie jej ocko.

***

„Teddy už odišiel?" vyblafol na ňu James, keď vošla do klubovne.

„Už dávnejšie," odvetila mu a stále sa usmievala. „Nestihol si mu dať pusu na rozlúčku?"

„Som si istá, že si to vybavila aj za mňa," uškrnul sa na ňu James. „Čo sa tak sladko usmievaš?" spýtal sa jej.

„To ti nepoviem," uškrnula sa na neho aj ona. „Mimochodom McGonagallka bude hľadať nového školníka. Nechceš sa prihlásiť? To by bolo dobre zamestnanie pre teba, no nie? Utierať chodby od hnojových bômb a tak. Ach, prepáč, ja som zabudla, ty predsa odchádzaš na Nový Zéland!" mračila sa na neho.

„Vážim si tejto ponuky, drahá Drom, ale áno, presne ako hovoríš, mňa čaká metlobal a nie trestanie študentov, aj keď by to teda bola celkom lákavá ponuka, ako nad tým uvažujem," žmurkol na ňu James.

„Mám chuť ťa udrieť," stále sa mračila.

„Ja mám chuť ťa pobozkať, Drom," žmurkol na ňu James.

Po chrbte jej prebehla triaška. V skutočnosti po ničom inom teraz netúžila. Stále bola nadšená zo svojho nového zamestnania po skončení Rokfortu a tak veľmi to túžila osláviť. Musela to však tajiť. Hľadela na Jamesa, na jeho hnedé oči, neposlušné vlasy a hlavne mapovala jeho sladké pery. Kiežby tu boli sami dvaja, tak by mu dovolila, aby ju znova pobozkal. Nuž klubovňa bola plná študentov. Okrem toho, čo by z toho mala? James predsa odchádza ďaleko a jej by ostali iba oči pre plač.

„Čo je ti?" spýtal sa jej James, keď si všimol, ako jej úsmev povädol.

„Nechcem, aby si odišiel. Ostaň! Kvôli mne!" 

Pozn. autorky:

Čo poviete na to, akú ponuku na zamestnanie dostala naša Andy? Zvládne MLOKy a stane sa z nej profesorka? Viete si ju predstaviť ako profesorku? :)