Andromeda sa vrátila ku kamarátkami do kupé v dobe, kedy už slnko takmer zapadalo. Sadla si na sedadlo a vzala si od Lavender nejaké sladkosti, lebo bola veľmi hladná.

„Samá nuda?" spýtala sa jej Dominique.

„Ani nehovor, Domi," odvetila jej Andromeda. „Klasické veci, ako každý rok, neviem prečo sa toho musím stále zúčastňovať, keď vlastne jediná nová povinnosť, ktorú mám, je dohliadať na ostatných prefektov."

„Veru, to je nuda," prikývla aj Alice.

Andromeda na chvíľku zavrela oči, lebo bola unavená a potom si spomenula, že im zabudla niečo povedať. „A stretla som Pottera."

„Ako inak, už na nástupišti sa na teba pýtal," zasmiala sa Dominique.

„Gratuloval mi k tomu, že som hlavná prefektka a povedal mi, že by so mnou šiel až na kraj sveta, ak by som chcela, tak som mu povedala, že nechcem," vravela im.

„Si na Jamesa zlá a on je na teba taký cute," zhodnotila Alice a vybrala z tašky zrkadielko a namaľovala si pery na rúžovo.

„Tiež si myslím," prikývla Lavender.

Dominique iba pokrčila plecami a potom hľadela von oknom. Andromeda si všimla, že je nejaká poklesla. Dominique bola vždy veľmi živá, bola dušou všetkého, stále sa smiala a hoci sa teraz tiež občas zasmiala, Andromeda mala pocit, že sa niečo deje. Preto zatvorila dvere na kupé a pozrela sa na svoju najlepšiu priateľku.

„Dominique Weasleyová, čo ti je?"

„Nič, prečo?"

„Domi, ja ťa poznám, veľmi dobre ťa poznám, pretože ťa poznám odmalička, si ako moja sestra a preto viem, že sa niečo deje, takže mi to láskavo povedz!"

„Nič mi nie je, Andy, vážne nie," pokrútila Dominique hlavou.

„Preto sa mi nepozeráš do očí, keď mi to hovoríš. Domi, čo je s tebou?"

„Nechcem sa o tom baviť, Andromeda!" skríkla Dominique a odišla z kupé bez ďalších slov.

Andromeda ostala šokovaná, vôbec netušila, čo sa mohlo stať. Alice i Lavender ostali tiež bez slov. Neváhala však ani chvíľku a vybrala sa Dominique hľadať. Prechádzala kupé za kupém, ale nikde nevedela svoju priateľku nájsť. Narazila aj na kupé, kde zbadala Pottera a partiu jeho priateľov.

„Nevideli ste Domi?" spýtala sa.

„Prečo? Nie s tebou v kupé?" vyskočil na rovné nohy hneď Frank Longbottom. Dominique a Frank spolu tak trocha chodili. Teda nikto nevedel, ako to medzi nimi naozaj je, asi len oni dvaja a nikto sa do toho ani veľmi nestaral a do ničoho ich netlačil.

„Možno sme sa trocha pohádali," pripustila Andromeda. „Domi sa mi zdala smutná a tlačila som na ňu, aby mi to povedala a on proste potom len tak vybehla."

„Upokoj sa, Andy, áno," žiadal ju Frank, pretože vyzerala veľmi vystrašene.

„Dúfala som, že je s tebou, ale nie je," vravela.

„Pomôžeme ti ju nájsť, neboj sa, Drom," ujal sa toho hneď James. „Nájdeme ju."

„Nájdem si ju sama, Potter, ale ďakujem za pomoc," odsekla mu Andromeda a potom sa znova otočila na Franka. „Keby Domi došla za tebou, tak ju za mnou pošli, prosím ťa."

„Samozrejme, Andy a neboj sa, vyriešite si to," usmial sa na ňu.

„Dúfam," prikývla Andromeda a pokračovala v hľadaní Dominique, ale nebola úspešná. Pomyslela si, že sa možno jej priateľka vrátila do ich kupé a tak sa vybrala späť. V kupé však boli iba Alice a Lavender a obe boli prekvapené, keď sa Andromeda vrátila sama.

„Naozaj neviem, čo sa jej mohlo stať," zhodnotila situáciu Alice.

„Myslela som si, že sa možno pohádala s tvojím bratom, ale ten bol v dobrej nálade a netušil, čo by sa mohlo diať, takže vážne neviem," vravela smutne Andromeda. „Iba viem, že keď sa dneska vrátila Vic, tak hovorila, že sa Dominique hádala s tebou Fleur, tak možno je to preto."

„Určite to nebude nič vážne," zhodnotila Lavender.

***

Vlak zastavil a Dominique sa stále nevrátila. Andromeda sa preto veľmi nepokojne vybrala z vlaku. Stále sa otáčala a hľadala svoju najlepšiu priateľku. Nikde ju nevidela, až pokým nedorazili do Veľkej siene. Dominique už sedela za stolom. Keď si k nej prisadli, iba im venovala pohľad.

„Domi, si okey?" spýtala sa jej Andromeda.

„Povedala som ti, že áno, takže moja odpoveď sa stále nemení, Andy. Som v poriadku," povedala jej priateľka. Andromeda cítila, že je to lož, ale nechcela sa k tomu teraz vracať. Okrem toho bolo okolo nich veľa ľudí. Oproti si dokonca sadol Potter a jeho partia a to sa jej vôbec nepáčilo.

Triedenie sledovala iba jedným očkom, lebo bola už neuveriteľne hladná. Preto bola šťastná, keď ich riaditeľka McGonagallová privítala v škole a konečne sa na stole objavilo jedlo. Zaplavil ju pocit melanchólie, keď si uvedomila, že toto je jej posledná hostina na začiatku školského roka a takisto, že poslednýkrát videla triedenie prváčikov. Napriek týmto pocitom sa hneď pustila do jedla, rovnako ako ostatní. Ako obyčajne bolo vynikajúce a najedla sa takmer do prasknutia.

Keď už boli všetci prejedení, začali byť ospalí a konečne sa dostali na internát. Andromeda a jej priateľky vošli do izby, ktorá bývala ich domovom šesť rokov a teraz bude aj siedmim. Takmer sa už chcela zvaliť na posteľ, keď si všimla smutný výraz na tvári Dominique.

„Domi?" oslovila ju znova Andromeda.

„Som tehotná," povedala Dominique.

V izbe ostalo neuveriteľne ticho. Akoby dievčatá ani nedýchali.

Prvá sa spamätala Alice. „Čože? S mojím bratom?"

„S kým iným, ty hlupaňa!" odsekla jej Dominique.

„Domi," Andromeda hľadala nejaké slová, ale akosi jej nič neprišlo na um. „Si si istá?" Bolo jediné, čo zo seba dostala.

„Nie som dementná, Andy, samozrejme, že som si istá. Robila som si test. Asi päťkrát," vravela Dominique. „Je mi desne. Naši ma zabijú. Mám sedemnásť a som tehotná. Ani si nestihnem dorobiť školu. Zrejme. Ja neviem. Frank to ešte neviem, tak budem rada Alice, ak mu to nepovieš. Neviem, čo budem robiť. Jednoducho," neplakala, iba bolo počuť, že je veľmi zúfalá. „Teraz chcem ísť spať. Dobrú noc."

„Domi, počkaj," Andromeda sa snažila situáciu predýchať. Ale Dominique si už zatiahla závesy na svojej posteli.

Dievčatá si vymenili pohľady, ale všetky tri boli také unavené, už uznali, že ráno bude rozhodne múdrejšie ako večer. Nakoniec sa pobrali aj oni spať. Andromeda chcela nad tým všetkým uvažovať, ale spánok ju pohltil veľmi rýchlo.

***

Na druhý deň, keď sa Andromeda prebrala, Dominique už v izbe nebola. Bolo nad slnko jasnejšie, že sa im snaží vyhýbať. Na jednej strane to chápala, bolo zrejme ťažké vyrovnať sa s tým, čo Dominique čaká, ale na druhej strane ju trápilo, že jej najlepšia priateľka ju od seba odstrkuje v takej dôležitej situácií. Veď spoločne by na niečo prišli, nejako by si poradili a hlavne by stála pri nej.

Lenže Dominique sa zrejme rozhodla nezaťahovať ju do svojich problémov. Andromeda uvažovala, ako sa asi jej priateľka musí cítiť, ale veľmi si to predstaviť nevedela. A to hlavne preto, že jej by sa to stať nemohlo a to hlavne z toho dôvodu, že doteraz ešte so žiadnym chlapcom až tak intímne nebola. Niežeby bola nepobozkaná, bozkávala sa párkrát, ale vedela, že to nebol nikdy ten pravý. Akosi to podvedome v sebe cítila.

„Ahoj, Drom."

„Prekliatie môjho dňa, ahoj," uškrnula sa na Jamesa Pottera. „Čomu vďačím za to, že si prvý človek, ktorého stretnem, len čo opustím izbu?" spýtala sa ho.

„To bude osud, moja krásna Drom," uškrnul sa na ňu James a pritom odhalil svoje biele zuby. „Ako vidím, nespala si najlepšie. Už ste s Domi na tom v pohode?" pýtal sa jej.

„Viac menej," odvetila mu, hoci to nebola zrejme pravda.

„To som rád, nerád by som ťa videl smutnú, Drom," žmurkol na ňu. „Odprevadím ťa na raňajky?"

„Potter, ja nepotrebujem živý kompas, po toľkých rokoch do Veľkej siene trafím v pohode," oznámila mu a snažila sa ho striasť, ale nedalo sa to. James Potter ju prenasledoval až do Veľkej siene. Obaja sa posadili ku Chrabromilskému stolu a obaja si naložili raňajky. Stále jej niečo hovoril, hlavne niečo o metlobale, ale ona ho veľmi nepočúvala, pretože mala plnú hlavu tehotenstva Dominique.

„Andy, rozvrh pre teba," podal jej nový rozvrh profesor Longobottom. „A tu mám jeden pre Dominique. Nevidela si ju?"

„Dám jej ho," vzala si oba rozvrhy Andromeda. „Nemala chuť na raňajky, pán profesor."

„Prečo? Je Dominique chorá?" vypytoval sa starostlivo.

„Nie," odvetila Andromeda. Bola to pravda. Tehotenstvo predsa nie je choroba. Je iba tehotná, čaká vášho vnuka, pomyslela si Andromeda.

„Dobre, keby to bolo niečo vážne, tak príďte za mnou, áno?"

„Áno, pán profesor," prikývla Andromeda.

***

Dominique bola celý deň na vyučovaní veľmi skleslá. Andromeda ju väčšinu hodín iba pozorovala. Cez obed ju však vtiahla do prázdnej triedy a stáli oproti sebe iba ony dve. Chvíľku iba bez slov a potom, keď ju Andromeda objala, tak sa Dominique rozplakala.

„Som ešte mladá na dieťa," plakala Dominique. „Okrem toho je to vlastne irelevantné, pretože ma otec zabije a potom zabije aj Franka a možno aj seba, lebo si bude myslieť, že ma zle vychoval a že to je jeho vina. Mama bude nešťastná, možno sa dá na dráhu alkoholizmu. Victoire bude tiež tým ovplyvnená a bude to hádzať aj zlé svetlo na našu malú Fairy. Louisovi sa všetci budú smiať. Babičky a dedkovia dostanú infarkt. Celá rodina z Weasleyovskej aj Delacourovskej strany ma bude nenávidieť. Síce mi to bude môcť byť fuk, lebo budem mŕtva, ale chápeš, Andy?"

„Tak to nebude," snažila sa ju upokojiť Andromeda. „Okrem toho so mnou môžeš vždy rátať. Mala by si to povedať Frankovi. Je to aj jeho dieťa."

„Ja viem," prikývla Dominique, „ale nehovoria sa takéto veci ľahko, keď sme to ani jeden nečakali. Prečo som len bola taká blbá a robila to bez ochrany?"

„To sa nepýtaš tej pravej, dobre vieš, že ja, no..."

„Prepáč, Andy," ospravedlnila sa jej Dominique a zotrela si slzy. „Ďakujem, že si pri mne a prepáč, že som bola na teba zlá."

„To nič, Domi, ja som moc vyzvedala. Ver mi, stojím pri tebe, áno. Pomôžem ti. Som s tebou, ako vždy," usmiala sa na ňu.

„Viem, Andy, ty si vždy stála na mojej strane a pomáhala si mi z prúserov, lebo ty si z nás tá múdrejšia," vravela Dominique.

„Áno, takže teraz pôjdeme na toaletu, ty sa troška upravíš, lebo nás ešte čaká Transfigurácia. Šepká sa, že máme nového profesora, lebo profesorka Mullinisová dala výpoveď, lebo ju konečne zamestnali na Ministerstve mágie, ako o tom celé roky básnila."

„Mohli by nám dať nejakého pekného chlapa," poznamenala Dominique.

„Domi, vieš o tom, že si tehotná?"

„Haha, Andy, nebuď taká puritánka, bol to len žart," zasmiala sa Dominique. Andromeda sa pousmiala tiež, pretože mala radšej žartujúcu a veselú Dominique. Pretože to vlastne Dominique celý život zachraňovala ju svojou veselou povahou. Vždy keď bola smutná a objavila sa Dominique, tak zrazu sa iba smiali na niečom, hocičom. Taká bola Dominique Weasleyová a Andromeda si bola istá, že to tehotenstvo a všetko okolo toho zvládne.

***

James a jeho kamaráti dorazili ako prvý na hodinu Transfigurácie. Od obeda nevidel Andromedu a zdalo sa mu to divné. Všimol si Alice a Lavender ako došli na hodinu. Po Andromede a Dominique neboli ani stopy, tak mu bolo hneď jasné, že sa niečo muselo naozaj stať a že sa tie dve zrejme kvôli niečomu pohádali.

Netušil však kvôli čomu. Tie dve boli spriaznenými dušami doslova odmalička. Boli také rozdielne a zjavne preto sa stali najlepšími priateľkami. Pretože sa zvykli dopĺňať. Pokiaľ si pamätal, tak sa nikdy nepohádali, preto to bolo celé zvláštne.

„Už sa vie, čo je s Dominique?" spýtal sa Franka.

„Od včera som ju nevidel," priznal sa mu Frank, „mám pocit, že sa mi trocha vyhýba."

„Čudné," poznamenal James.

„Chcem sa s ňou pozhovárať," povedal Frank.

„Prečo?"

„Chcem ju požiadať, aby som mnou oficiálne chodila. Veď vieš, že ju mám rád," usmial sa na neho Frank. „Dominique je ako víla, je všade, kde sa pozrieť. Som do nej blázon, kto by nebol. Je to najkrajšie dievča na škole."

„Andromeda je najkrajšie dievča na škole," opravil ho James.

„Áno, to si myslíš ty, lebo Dominique je tvoja sesternica, ale keby si robil anketu, všetci ti povedia, že ona. Tie jej ryšavé vlasy, jej tmavé oči, každého dostávajú do kolien. Dominique je proste bohyňa."

„Hej, je to moja sesternica!" okríkol ho James. „Nehovor tak o nej."

„Pozri, Domi si ma vybrala a ja som ten šťastlivec, čo ju má. Musí to byť oficiálne. Takže nebuď majetnícky, James, ty vieš, že Domi ľúbim a nikdy by som jej neurobil nič zlé," vravel mu Frank hrdo.

„Fajn, máš moje zvolenie," prikývol James.

„Ja som si ho ale nepýtal," zasmial sa Frank.

„Prestaň, lebo ti to zvolenie môžem zase odobrať!" varoval ho.

***

Andromeda a Dominique dorazili na hodinu. Sadli si do prvého radu, lebo iba tam ostalo voľné miesto. Andromeda si všimla, že jej Potter zamával a tiež si všimla, že sa Frank usmial na Dominique a ona mu úsmev opätovala. Nevedela si predstaviť Frankovú reakciu, keď mu Dominique povie o bábätku. Frank bol veľmi slušný chlapec, dobre sa učil a vlastne bol tiež dosť veľkým opakom jej najlepšej priateľky. Lenže presne takého chlapca Dominique pri sebe potrebovala. Niekoho, kto ju bude držať troška pri zemi. Určite bude stáť na jej strane, ale najprv zrejme odpadne, keď mu to povie.

„Dobrý deň, študenti," ozval sa hlas nového profesora.

Bol to mužský hlas, ktorý bol Andromede nejaký povedomý. Keď konečne precitla a pozrela sa tým smerom, odkiaľ hlas počula, určite by odpadla, keby nebola sedela.

Pred ňou stál Simon Wood. Najlepší priateľ jej brata Teddyho. Nevidela ho asi tri roky. Vlastne od doby, čo skončil Rokfort. Potom ešte raz na Teddyho svadbe, ale prišiel iba na obrad a iba chvíľku sa zdržal po ňom. Rozhodne sa zmenil. Bol vyšší, tmavé vlasy nosil kratšie ako zvyčajne, a mal tie najkrajšie tmavé oči, aké kedy videla. Simon Wood bol synom Olivera Wooda a pokiaľ si pamätala rozhodol sa pre kariéru v metlobale. Teddymu posielal často listy a tiež aj lístky na zápasy.

Prečo ale skončil s metlobalom a objavil sa tu ako profesor jej vážne nešlo do hlavy.

„Volám sa Simon Wood a budem vás učiť Transfiguráciu," pokračoval profesor Wood.

„Čože? Ale veď vy ste predsa boli strážca u Falmouthských sokolov!" vykríkol Fred.

„Bol," prikývol Wood. „Na konci sezóny som mal nepekné zranenie, ktoré mi bráni posadiť sa znova na metlu."

„To musí byť strašné," komentoval to Fred, ktorý si bez metlobalu nevedel predstaviť svoj život. „To je mi fakt ľúto, profesor. A profesor Wood, čo učí lietanie, je váš otec?"

„Áno a ty musíš byť Weasley," zhodnotil Wood.

„Áno, som Fred Weasley, som odrážač v Chrabromilskom tíme," vravel Fred hrdo.

„Nemachruj," okríkla ho Dominique a hľadela na profesora Wooda celkom zasnene. „On je roztomilý," šepla smerom k Andromede a stále hľadela na Wooda.

Andromeda si hneď uvedomila prečo. Simon Wood bol vážne fešák. Vždy bol, čo si pamätala. A pamätala si to veľmi dobre, lebo odkedy ho poznala, bola do neho zamilovaná.

Zachytila jeho pohľad a on sa na ňu usmial. Cítila, ako sa celá červená.

Zabijem Teddyho, že mi nepovedal, že nás Simon bude učiť, pomyslela si v duchu.

„Ahoj, Andy, ako sa máš?" spýtal sa jej Simon Wood.

„Ďakujem, mám sa dobre, Simon, som rada, že sme sa znova stretli," povedala automaticky a až potom si uvedomila, že povedala priveľa. Veľmi veľa. „Teda, prepáčte, pán profesor, Wood," rýchlo sa opravila.

Simon sa iba usmial. „To nič."

Andromeda by sa najradšej prepadla pod zem, lebo sa cítila neskutočne trápne. Sklopila zrak a zohla sa, aby si vybrala učebnicu z tašky, keď si všimla, že Potter na ňu hľadí. Jeho výraz tváre bol nepokojný a veľmi nahnevaný.

Pozn. autorky:

Ahojte, je tu piatok a to bude dúfajme bývať deň, kedy sa môžete tešiť na TGIM :) tento diel by som rada venovala svojej sis :* k jej narodeninám. 

Na fotografii máte Dominique :)