Teddy sa vrátil domov. Stále bol nahnevaný na Simona. Nemohol pochopiť, ako sa s ním mohol priateliť. Vôbec mu to nešlo do hlavy. Veď predsa šlo o jeho malú sestru a on jej chcel ublížiť, možno ju aj pošpiniť. Už dávno nebol taký nahnevaný ako v tejto chvíli. Stále pred sebou videl obraz svojej smutnej sestry, ktorá sa snažila dostať z náručia Wooda a potom obraz svojej plačúcej sestry v riaditeľni. Zatvoril dvere na dome, hodil kľúč na stolík a potom s celou silou kopol dverí. Tie sa samozrejme poškodili, ale Teddy vybral prútik a jedným mávnutím ich dal do poriadku.

„Teddy, čo tu vyvádzaš?" zišla dole po schodoch Victoire a mračila sa.

„Mám nervy, áno," odsekol jej a vzápätí sa na ňu ospravedlňujúco pozrel. „Prepáč, Vic, ale stalo sa niečo, z čoho mi je dosť mizerne."

„Čo sa stalo?" spýtala sa ho a zišla aj posledné schody. Teraz stála priamo pred ním v ružových šatách a dlhé blond vlasy mala učesané do drdola.

„Simon obťažoval Andromedu," odvetil jej Teddy.

„To nemyslíš vážne!"

„Myslím," povedal Teddy smutne. „Došiel som do Rokfortu pre Franka, ktorého som mimochodom odprevadil k vašim a teraz som došiel pre teba a Fairy. Ale vrátim sa teda k tomu, že som došiel do Rokfortu a videl som ho priamo vo vstupnej hale, ako nechce pustiť moju sestru a ako sa ju snaží na silu pobozkať a ona sa bránila. Vieš, si predstaviť, čo potom nastalo!"

„Vidím to na tvojej tvári," prikývla a aspoň sa jej dostalo vysvetlenia, prečo má jej manžel rozbitú peru. „Teddy, ale to je veľmi vážne. Povedal si to ocovi a riaditeľke?"

„Riaditeľka nás predvolala do riaditeľne. Wooda vyhodila, ale Drom vyzerala zničená. Celá sa triasla a plakala. Bol pri nás aj otec. Bolo to fakt strašné," vravel Teddy. „Ako som sa mohol kamarátiť s takým kreténom? Povedz mi, Vic, kde som mal oči?"

„To sa stáva, Teddy, ľudia sa menia," odvetila mu smutne. „Aspoň vieš, že Simon nebol dobrý priateľ. Lepšie je zistiť to skôr, ako neskôr, keby sa naozaj niečo vážne stalo. Došiel si v pravú chvíľu, pomohol si zachrániť Andromedu a ešte si aj odhalil, že Simon nie je skutočný priateľ."

„Mám chuť mu ísť rozbiť hubu!"

„A to si už neurobil?" spýtala sa s úsmevom.

„Tak nakopať ho ešte viac!"

„Teddy," Vic sa zasmiala a chytila ho za ruku. „Urobil si, čo si mal. Som si istá, že Simon vyzerá hrozne a to stačí. Nielenže dostal nakladačku, ale ešte aj stratil takého skvelého priateľa, akým si bol ty. Myslím, že je dostatočne potrestaný."

Prikývol. Jeho žena mala pravdu. Pohladil ju po líci a venoval jej úsmev. Potom sa k nej nahol a letmo ju pobozkal na pery. Bola dnes taká krásna, taká rozkošná, že mu bolo celkom ľúto, že sa musí ísť teraz pobaliť a musia vyraziť na svoju mini dovolenku do Francúzska. Keby bolo po jeho vôli, vedel by si predstaviť mať tak hodinku času navyše.

„Poď mi pomôcť dobaliť posledné veci," potiahla ho za ruku hore po schodoch. „Kým sa vrátia tvoji starkí s Fairy."

„Kam išli?"

„Na prechádzku," odvetila a šibalsky sa na neho usmiala. „Myslela som si, že sa vrátiš trocha skorej, ale tak nejaký ten čas ešte máme."

„Vic," Teddy sa zasmial. „Ty jedna!" Vzal ju na ruky, trocha zvýskla, lebo to nečakala a so smiechom sa pobral do spálne. Vic sa stále smiala, tvár mala ružovú a rozpustila si vlasy. Teddy ju položil na posteľ a potom ju zasypal bozkami. Veď pobaliť sa isto stihnú včas.

***

„Nie, toto nie je správne," odtiahla sa Andromeda od Jamesa a prerušila ich bozk.

James sa na ňu trocha prekvapene pozrel a povedal: „Čo zase nie je správne?"

„Kašli na to, James, dobre, nič sa nestalo!" odsekla mu a chcela sa vrátiť do klubovne, ale James ju chytil za rameno a pritiahol znova k sebe. „Pusť ma, James!"

„Čo si vlastne o sebe myslíš?" chrstol jej do tváre. „Najprv ma žiadaš, aby som ťa pobozkal a potom sa máme správať, že sa nič nestalo? Ja to naozaj, nechápem, Drom!"

„Ani ja to nechápem," pošepla a pozrela sa mu do očí. „Nechápem nič, čo sa medzi nami deje. Všetko je to také divné. Okrem toho ty si mi minule povedal, že ku mne už nič necítiš, takže bude aj pre teba lepšie, keď zabudneme na to, čo sa teraz stalo, no nie?"

„Všetko by mohlo byť inak, keby si nebola takáto aká si!" pustil ju.

„Takáto aká som?"

„Áno, si nerozhodná, Andromeda. Keď si rozmyslíš, čo by si rada, tak potom ma kontaktuj. Inak sa mi vyhýbaj, pretože tvojich hier mám po krk. Najprv sa tváriš, ako by som ti bol ukradnutý najviac na svete, potom ma žiadaš, aby som ťa pobozkal a keď to urobím, tak je znova zle. Neviem, kto ti má rozumieť, Andromeda, ale ak sú ženy komplikované, tak ty si najviac komplikovaná akú poznám!" vytkol jej James a stále sa na ňu mračil.

„Ja nie som komplikovaná. Čo vlastne chceš počuť, Potter? Že som sa do teba zamilovala? Že ani neviem, kedy sa to stalo, že tomu celkom dobre nechápem? A že to prišlo vo chvíli, keď si mi ty povedal, že ku mne už vôbec nič necítiš? Tak ako sa mám asi podľa teba správať? Mám ti vyznať lásku, aj keď viem, že v tebe ju znova oživiť nemôžem, lebo sa to už nedá? Mám ti do očí povedať – áno premeškala som svoju šancu?! To chceš?" pýtala sa ho, trocha zodvihla hlas, ale to ku koncu povedala už viac menej po šepky.

Na chvíľku uvažovala, že by si najradšej dala facku za všetko, čo povedala. Naozaj sa práve teraz vyznala Jamesovi Potterovi zo svojich citov? Áno, urobila to. Odvážila sa pozrieť na neho. Hľadel na ňu, nič nepovedal, iba na ňu hľadel, akoby nechápal presne tomu všetkému, čo povedala.

„Počkaj, Drom, ty mi nebodaj chceš povedať, že..."

„Áno, James, zaľúbila som sa do teba," zopakovala pokojnejším tónom. Rozmýšľala, či nebolo lepšie mlčať, ale chcela to povedať. Chcela povedať všetko, lebo možno potom sa bude cítiť trocha lepšie.

„Žartuješ?" spýtal sa jej trocha pobavene. „Fakt super vtip, Drom. Naozaj ťa to stále baví, robiť zo mňa idiota?"

„Nie, nežartujem," zopakovala a dala si ruky v bok. Mračila sa na neho, lebo sa rozhodol pochybovať o jej citoch a to sa jej naozaj hlboko dotklo. „Si somár, aby si vedel!"

„Pozri, Drom," James sa zatváril vážne. „Si jediné dievča na tomto svete, ktoré mám rád. Celé roky som čakal na túto chvíľu, kedy mi povieš, že si do mňa zaľúbená, ale teraz, keď sa to stalo, tak neviem, čo ďalej. Ide o niečo, čo som nikomu nepovedal. Ani chalanom zatiaľ, pretože ešte stále nás čakajú MLOKy a nechcem niektoré veci zakríknuť."

„O čom hovoríš?"

„Vybrali ma do jedného metlobalového družstva. Konkrétne do Moutohorských papagájov z Nového Zélandu, sú teraz na vrchole tabuľky celého sveta. Je to pre mňa neskutočná česť a samozrejme, že som súhlasil."

„Nový Zéland?" Andromeda sa musela oprieť o stenu za sebou. Za iných okolností by sa s Jamesom veľmi tešila, že sa mu splnil sen, že bude hrať profesionálne metlobal a ešte za jeden z najlepších súčasných svetových tímov. Lenže Nový Zéland bol veľmi ďaleko. A to znamenalo, že James odíde.

„Uhm, preto som zatiaľ nikomu ani nepovedal. Mamka sa rozplače, keď sa to dopočuje, babička Molly tiež," vravel jej James. „Ale je to môj sen, Drom. Odchádzam a to dosť ďaleko."

„Gratulujem ti," pokúsila sa o úsmev.

„Ďakujem," opätoval jej úsmev. „Neviem, ako to je so vzťahmi na diaľku, ale pokiaľ viem, tak veľmi nevychádzajú. Hlavne by som nechcel, aby sme sa jedného dňa nenávideli."

Andromeda zadržiavala slzy. „Takže si mi klamal?"

„Čože?"

„Klamal si mi, že ku mne už nič necítiš?"

„Klamal," prikývol. „Chcel som vedieť, čo sa stane, keď ti to poviem a keď ťa budem ignorovať. Chcel som vedieť, ako vezmeš to, že randím s inými dievčatami. Nakoniec to dopadlo tak, že si sa do mňa zamilovala."

„A na čo to celé bolo dobré?" spýtala sa ho, vlastne to zakričala. Dala priechod svojim emóciám a bez hanby sa pred ním rozplakala. „Na čo to bolo dobré, keď mi teraz aj tak hovoríš, že odchádzaš?!"

„Drom, ja som to vtedy netušil, že odchádzam," bránil sa James. „Fakt ma to na jednej strane štve, ale je to môj sen. Vždy to bol môj sen."

„Ja viem," zafňukala. „Nikdy by som nebránila tvojmu snu, len ma to šokovalo celé."

„Andromeda, prepáč," ospravedlnil sa jej James. „Je mi to fakt ľúto. Aj pre mňa je to ťažké. Konečne som sa dozvedel, že ma ľúbiš a my nemôžeme byť spolu, aj pre mňa to je fakt ťažké!"

„Potrebujem byť sama," povedala mu smutne. Prikývol a ona bola rada, že ju nechal odísť. Netušila, kam pôjde. Chcela sa schovať pred celým svetom a aj sama pred sebou. Naozaj Jamesovi želala jeho kariéru, ale na druhej strane sa hnevala, že si naozaj vybral kariéru pred ňou? Ich láska bola zrazu vzájomná, nebolo to tak, že on ju prestal ľúbiť. Celé si to na ňu vymyslel a na to mala naozaj zlosť, ale na druhej strane ju tešil pocit, že ju stále ľúbi. Čo však z toho, keď sa rozhodol ísť profesionálne hrať metlobal na Nový Zéland. Okrem toho mal James pravdu, vzťahy na diaľku neprinášajú nič dobré. Ešte by sa jedného dňa naozaj začali nenávidieť. Možno to je lepšie, že zostanú priateľmi, ale akosi to aj tak nechcela pochopiť. Vošla do záchodov Umrčanej Myrtly, ignorovala jej otázky o tom, prečo plače a všetko ostatné, až to Myrtlu prestalo baviť a dala jej pokoj. Andromeda sa schúlila na zemi, pritiahla si kolená k sebe a rozplakala sa.

***

James opäť žasol nad svojím hereckým výkonom. Pospevoval si, keď sa vrátil do klubovne. Jeho dvaja priatelia práve obzerali novú tajnú zásielku z obchodu strýka Georga. Fred mal v rukách jednu rachotiacu kométu a isto vymýšľal pri akej príležitosti ju použijú. Matthew zase kontroloval počet hnojových bômb a nejaké ulievacie maškrty, aby sa uliali z vyučovania z dôvodu, aby sa mohli učiť na MLOKy.

„Čo sa uškieraš, James?" všimol si ho Matthew. „A kde je Andy? Neodišiel si s ňou?"

„Odišiel a rozohral som fázu číslo dva," zasmial sa James.

„Už nám povieš, čo je fáza číslo dva?" spýtal sa ho Frank.

„Drom mi pred chvíľkou povedala, že ma ľúbi," priznal im James nadšene. Dokonca vyskočil, zatlieskal a pomydlil si ruky od radosti. „Skoro som odpadol a takmer som sa roztopil od šťastia!"

„Nechápem," pokrútil Matthew hlavou, „prečo ste sa nevrátili potom ruka v ruke?"

„To je predsa fáza dva," zasmial sa James. „Pozrite sa, Drom ma trápila skoro sedem rokov, takže predtým ako jej padnem k nohám a požiadam ju o ruku, ju chcem trocha vytrestať!"

„Šialené," zhodnotil Matthew.

„Bratranec, ty si fakt číslo," zasmial sa Fred. „Aký šialený plán sa to zrodil v tvojej hlave?"

„Povedal som Drom, že som dostal ponuku hrať za Moutohorských papagájov na Novom Zélande a že to je môj sen a pôjdem si za ním. A že vzťahy na diaľku nie sú dobré," vravel im James.

„Ty si fakt číslo, James!" zvýskol Fred a tľapol si s Jamesom.

„Podľa mňa robíš chybu, James," povedal mu Matthew. Vôbec sa neusmieval, práve naopak dosť sa mračil. „Takto Andy iba zbytočne stratíš. Na konci roka jej chceš povedať pravdu? Bude sa hnevať, že si ju zase oklamal. Ver mi, pohnojil si to. Mal si proste potlačiť svoje ego a dať sa s ňou dokopy."

„Nepočúvaj ho," zahriakol Matthewa Fred. „Podľa mňa to je špica nápad!"

„Netrep, Alice by ťa zabila, keby si niečo také jej urobil," brátnil sa Matthew.

„Alice by sa netvrdila sedem rokov, že som pre ňu osina v zadku," pripomenul mu Fred.

„Hovorím, čo som povedal. Ale vy dvaja si myslite, čo chcete," vzdal to s nimi Matthew. Zobral si svoje veci a odišiel do spálne. James a Fred jediní dvaja osameli v klubovni.

„Ale bolo by to super hrať za Mouthohorských papagájov," usmial sa Fred na svojho bratranca.

„Veru, bolo," prikývol James. Teraz si nebol taký istý, či urobil dobre. Matthewové slová na neho celkom doľahli. Rozmýšľal, či nemá nájsť Andromedu a povedať jej pravdu. Lenže čo ak by bola taká nahnevaná, že by ho už naozaj nikdy nechcela vidieť? Teraz by to bolo moc čerstvé a možno by ho aj riadne pohrýzla, pri tom ako by ho mlátila hlava-nehlava. Rozhodol sa, že sa ešte na názor opýta aj Franka a potom keď tak vyjde z pravdou von.

***

Na druhý deň ráno mala Andromeda naozaj zlú náladu. Alice a Lavender sa jej pýtali, čo sa stalo, ale ona nebola schopná im to zreferovať a hlavne ani nemohla, lebo by potom prezradila Jamesovo tajomstvo o metlobale. On určite túžil po tom, ako to všetkým povie sám a hrdo. Nechcela mu pokaziť toto šťastie, pretože jej na ňom stále veľmi záležalo.

Ako posledná dorazila do Veľkej siene, kde bolo celkom rušno. Zdalo sa jej to celkom zvláštne na jedno obyčajne ráno.

„Stalo sa niečo?" spýtala sa, keď si sadala k Alice a Lavender, ktoré mali väčšinu svojich raňajok zjedených.

„Dnes ráno našli Filcha," vravela Lavender.

„Čo? Kde?"

„Našli ho mŕtveho, Andy, v jeho kabinete," doplnila Alice.

„Čože?"

„Áno, pred chvíľkou nám to povedal môj otec," riekla ďalej Alice. „Nemôžem uveriť tomu, že mi to je ľúto. Filch nás všetkých nenávidel a teraz zomrel na starobu a mne to je fakt ľúto."

Andromeda sa pozrela po Veľkej sieni. Všetci vyzerali byť nejakí pochmúrni. Ani ona nemala Filcha práve v láske, ale nikdy sa s ním nedostala do konfliktu. Zdalo sa, že ju celkom aj rešpektuje, keď sa stala prefektkou a dosť mu vtedy pomáhala. Nuž naozaj bol veľmi starý, keď tak nad tým uvažovala.

„Kde sú chlapci?" spýtala sa Andromeda.

Odpoveď prišla čoskoro. Dvere na Veľkej sieni sa otvorili a dnu začali lietať hnojové bomby. Vybuchovali všade aj rakety, prskavky a rôzne iné ohňostroje. Väčšina študentov sa schovalo pod stoly, aby neboli ničím zasiahnutí.

Všetko to ustálo jedným krikom. „POTTER! WEASLEY! THOMAS!" krik, alebo dokonca rev riaditeľky McGonagallovej bolo počuť všade. „ČO TO MÁ ZNAMENAŤ?"

Andromeda vyliezla z pod stola, rovnako aj Alice a Lavender. Riaditeľka McGonagallová mala záškodníkov pred sebou a poriadne sa na nich mračila.

„Nemajte nám to za zlé, pani riaditeľka," riekol jej James a vyzeral byť úplne pokojný, „to všetko sme vyrobili na pamiatku pánovi Filchovi. Vy dobre viete, ako sme ho mali radi a viete aj to, ako nám bude chýbať."

„Potter, prestaňte byť sarkastický!"

„Viete, pani riaditeľka," zapojil sa do toho aj Fred. „Človek si uvedomí, ako mu niekto bude chýbať, až keď ho stratí. Naozaj mi bude chýbať, ako pán Filch na nás stále kričal, ako nám dával tresty, ako sa pokúsil raz prehovoriť vás na staroveké tresty. Ako nám sľuboval, že to jedného dňa urobí a budeme visieť za palce v žalári. Je to také smutné, že k tomu už nedôjde. Uznajte!"

„Máte trest!" zamračila sa na neho riaditeľka. „Všetci traja!"

„Škoda, že naň nebude dohliadať pán Filch," povzdychol si Matthew.

Minerva McGonagallová im venovala nahnevaný pohľad a prikázala im, aby celú Veľkú sieň upratali a dali okamžite do poriadku. Potom odišla a chlapci sa na seba víťazoslávne pozreli.

„Nech pán Filch odpočíva v pokoji," prehlásil James a prežehnal sa. „Komu ešte bude chýbať?" spýtal sa študentov. „Ja viem, že vám všetkým bude chýbať rovnako ako mne."

„Nech mu je zem ľahká," pridal sa Fred. „Toto všetko sme pripravili na jeho pamiatku.

Väčšina Veľkej siene im zatlieskala. Mená James Sirius Potter, Fred Weasley a Matthew Thomas niečo znamenali. Ešte chýbal Frank Longbottom, ale ten bol teraz vo Francúzsku.

„Prosím povstaňte a uctime si nášho drahého školníka minútou ticha," prikázal im všetkým James.

Andromeda sa postavila iba preto, lebo sa jej to zdalo správne, nie preto že by jej to rozkázal James Potter. Celú jednu minútu v sieni vládlo hrobové ticho. Keď po minúte do Veľkej siene vošiel profesor Longbottom, prekvapene na nich hľadel. „Čo sa to tu deje?"

„Minúta ticha za pána Filcha," naznačila mu Alice.

Strýko Neville užasnuto hľadel na všetkých študentov. „Tak, to je od vás, ehm... milé. Ale chlapci, žiadne ďalšie hnojové bomby, lebo pani riaditeľka si to neželá."

„Pán Filch by sa potešil, keby ich mal po nás upratovať," smutne odvetil James. Jeho priatelia prikývli. Strýko Neville vyzeral tak, že naozaj nevedel, či sa má smiať, alebo nie.

Pozn. autorky:

Nejako sa mi vyskytlo 5 kapitol dopredu, tak som sa rozhodla Vás potešiť aj v pondelok (ten dnešný ani nebol taký strašný :D)

Asi ma máte zase chuť zabiť za to, čo sa deje medzi Andy a Jamesom, ale ako som povedala, cesta k láske nie je jednoduchá ... a ľudia pri tejto ceste robia rôzne chyby ... ale hádam raz dôjdeme aj do úspešného konca. Lenže mňa táto FF veľmi baví a nejako sa mi jej nechce vzdávať ... ale viac ako 40 kapitol mať naozaj nebude, to znamená, že takých cca 10 ešte hádam áno :D

Teším sa na Vaše názory, určite mi zanechajte nejaký komentárik, naozaj ma vždy potešia <3