Potom, čo Andromeda a James odprevadili Dominique do Nemocničného krídla, začali zháňať všetkých členov rodiny. Niektorým bolo potrebné poslať správu, pre iných iba stačilo zbehnúť do klubovne, knižnice, alebo do kuchyne (Fred a Alice si tam našli útočisko pred Frankom, ktorý sa stále mračil a ponosoval, keď sa bozkávali v klubovni).

Louis doviedol vystrašeného Franka do Nemocničného krídla. Bol celý zelený, Andromeda predpokladala, že bude každú chvíľku vracať.

„Mal by si ísť dnu, Dominique sa vyhráža, že nebude rodiť, ak ju tam nebudeš držať za ruku!" vravel mu James a postrčil ho do dverí.

„Nemám na to," povzdychol si Frank. „Ja nebudem dobrý otec. Ja sa na to nehodím. Ublížim jej aj bábätku. Som strašný debil!"

„Frank Longbottom!" skríkla na neho Alice, ktorá sa rútila dole po schodoch. „Padaj dnu, chyť Dominique za ruku a buď pri tom, keď sa vám narodí bábätko. Si môj brat a si najlepší chalan na svete. Ty budeš taký super tatko, že to ani nie je možné! Okamžite padaj dnu!"

Slová Alice na Franka veľmi zapôsobili. Farba sa mu vrátila do tváre a usmial sa na sestru. Prikývol a potom vošiel dnu. Predtým ako za sebou zatvoril dvere, všetci počuli výkrik Dominique.

„Čo ju tam derú z kože?" spýtal sa Fred, ale pohľad Alice ho schladil.

„Ako dlho trvá pôrod?" spýtal sa Louis.

„Dlho," odvetila mu Lavender.

„Pokiaľ nie si Victoire, ktorá porodila za dve hodiny," doplnila ju Rose, ktorá kráčala dole po schodoch. „Neverím však tomu, že by Dominique mala rovnaké šťastie."

Za Rose sa objavili Albus a Scorpius a všetci si posadili pri Nemocničnom krídle. Niektorí na schody, niektorí na zem. O pár minút sa objavila aj Lily, Hugo a Roxanne. A o niečom neskôr (na znechutenie všetkých) Molly s Lucy.

„Ešte sa to nenarodilo?" spýtala sa Molly.

„Nie je to žiadne to," odsekla jej Lily. „Bude to buď dievčatko, alebo chlapec."

„Aké sú vlastne stávky?" spýtal sa Fred.

„Vy ste stávkovali, čo sa narodí?" spýtala sa ich Andromeda.

Všetci sa pozreli do zeme. Ona pokrútila hlavou a bola rada, že sa to k nej nedonieslo. Naozaj by si nestavila na to, či sa Dominique narodí dievčatko, alebo chlapec.

„Fred, Lav, Al, Rox, Hugo, Matthew a moja maličkosť stavili na chlapca. Louis, Alice, Rose a Lily na dievčatko," odvetil mu James. „Takže chalan vedie."

Andromeda sa zamračila. Bolo jej jasné, že Molly a Lucy nestávkovali iba preto, lebo im o tom nikto nepovedal. Zachytila pohľad Scorpiusa, ktorý si nestavil tiež. Nevedela, či ju to má tešiť, alebo nie.

Dlho rozmýšľať nemusela, pretože po schodoch sa dole náhlila Victoire. Vlasy jej viali na všetky strany a v tvári bola červená. „Ako je na tom?"

„Je dnu," odvetila jej Andromeda. „Frank je tam s ňou."

Victoire si vydýchla, pobozkala Louisa do vlasov a potom sa usmiala na svojich ostatných bratrancov, sesternice a ich kamarátov. „Ahojte."

„Teddy s tebou neprišiel?" spýtal sa jej James.

„Prišiel, len ja som sa ponáhľala dole," vravela mu Victoire a objala silno Lily a Rose. „Ach, moja malá Domi bude mamička." Rozplývala sa a v očiach sa jej leskli slzy. Rose sa za jej chrbtom uškrnula.

„Čauko, drobci," schádzal po schodoch dole Teddy a na rukách mal Fairy. Teddy mal dnes tyrkysové modré vlasy a na tvári svoj povestný úsmev. „Drobec najmenší ešte nie je na svete?"

„Nie," odvetila mu Victoire.

„Vidíš, láska, nemusela si utekať dole, aj tak ťa dnu nikto nepustí. Toto je o Dominique a Frankovi," pohladil ju po líci. „Domi to zvládne, nemusíš sa báť. Bude to určite krásne bábätko."

„Ach, Teddy," Victoire mu venovala úsmev. Prestala byť taká roztrasená, keď na ňu hovoril. Všetci si všimli účinok jeho slov na vydesenú manželku. Bolo jasné, že tí dvaja sú pre seba ako stvorení. Louis si vzal od Teddyho Fairy do náručia a Lily sa okamžite pridala k nemu a robili na ňu rôzne ksichtíky, aby ju rozosmiali. Teddy objal Victoire a pobozkal ju do vlasov.

„Musíme len čakať," pošepol jej.

„Viem," prikývla. „Som nervózna."

„Upokoj sa, Vic, dobre," zasmial sa Teddy. „Veď takáto nervózna si nebola, ani keď sa mala Fairy narodiť."

„Za to ty si bol riadne nervózny," zasmiala sa Victoire.

„Vážne?" spýtala sa jej Roxanne.

„Jasné," pokračovala Victoire a obzrela sa na svoje sesternice a bratrancov, „držal ma síce za ruku, ale ja som musela upokojovať jeho a nie on mňa. Stále mi hovoril, aby som dýchala a tlačila, ale to že on zabudol dýchať, mu vôbec nevadilo. Potom bol bledý ako stena za ním, že mu sestrička musela dať pohár vody, lebo si myslela, že každú chvíľku odpadne."

Všetci vybuchli smiechom a Teddy očervenel. „Nevadí," poznamenal, „stálo to za to. Náhodou som to zvládol a neodpadol som."

„Mal si na mále," žmurkla na neho Victoire.

„Držal som sa len kvôli tebe a preto, aby som nepremeškal narodenie mojej sladkej víly Fairy," pošepol jej a potom ju letmo pobozkal na pery.

„Si prudko romantický, Teddy," zasmiala sa Rose a Victoire po nej vľochla pohľadom.

„Niekto musí byť romantik," zasmial sa James. „Merlin vie, ako sa darí Frankovi. Možno odpadol."

„Neodpadol," odvetila mu Alice pokojne. „Frank nie je žiadna padavka, je normálny. Určite drží Domi silno za ruku a šepká jej, že to zvládne a že budú v poriadku a že sa už nevie dočkať maličkého bábätka."

„Hej, presne pred chvíľkou vyzeral na to, že by viedol tieto reči," zasmial sa znova James. „Podľa mňa tam stresuje, možno mu Dominique aj jednu vrazila."

„To určite nie," odsekla mu Alice a zamračila sa na Freda, ktorý sa smial na všetkom, čo James povedal. Ten iba mykol plecami nad jej pohľadom a ona ho udrela do ramena. Zasmial sa, schytil ju do náruče a pobozkal ju na pery.

„Budeš krásna teta," povedal jej.

„Ďakujem," venovala mu úsmev a rukou mu naprávala strapaté vlasy.

Na chvíľku sa všetci venovali svojim myšlienkam, iba Teddy a Victoire sa rozprávali medzi sebou. Louis, Lily, Hugo a Roxanne zabávali Fairy. O pár minút sa objavili dospeláci.

Ujo Neville vyzeral byť vydesený. Bol skoro taký bledý ako Frank, keď dorazil do Nemocničného krídla. Teta Luna vyzerala vyrovnane, usmievala sa, všetkých vybozkávala, akoby ich nevidela prinajmenšom rok a v rukách niesla veľkého plyšového medvedíka ako darček pre svoje prvé vnúčatko. Jej úsmev bol naozaj nákazlivý, že aj Victoire sa viac upokojila.

Ujo Bill vyzeral podobne ako ujo Neville, až na to, že v tvári nebol bledý, ale červený. Ruky sa mu triasli a keď na neho niekto prehovoril, zareagoval až po pár sekundách. Teta Fleur dobehla dole po schodoch, takmer spadla, ale našťastie ju zachytila teta Luna. Vlasy mala strapaté podobne ako Victoire, v očiach mala rovnakú hrôzu ako Victoire a hystericky spustila ako Victoire. „Kde je moje dievčatko? Ako je na tom? Musím ísť za ňou!"

„Nemôžeš tam ísť, Fleur," pokojne jej odvetila teta Luna. „Neboj sa, Dominique je predsa skvelé dievča. Uvidíš, že o chvíľku sa nám narodí vnúčik, alebo vnučka. Bude to isto to najkrajšie bábätko na svete. Hlavne buď pokojná. Dominique určite nepodporíš, keď bude počuť tvoj krik."

Teta Fleur vyzerala, že jej chce niečo odseknúť, ale nakoniec sa výraz jej tváre úplne zmenil. Usmiala sa na tetu Lunu, dokonca ju pobozkala na obe líca a potom ju objala. „Máš pravdu, ale keď ja som taká nervózna."

„Veď aj ja," prikýval teta Luna. Musela to zrejme dobre skrývať, lebo nevyzerala byť vôbec nervózna. Vyzerala byť veselá, vyrovnaná a plná energie. Avšak taká bola teta Luna vždy. „Poď, sadneme si." Teta Luna vybrala prútik a vedľa dverí na Nemocničnom krídle sa objavili dve stoličky, kde sa obe usadili a začali sa rozprávať o tom, ako budú obe Dominique a Frankovi pomáhať s maličkým, alebo maličkou.

Postupne došli aj ďalší členovia tejto veľkej rodiny. Keď sa objavili Ginny a Harry, deti im zagratulovala k bábätku. James všetkým už pred pár dňami povedal, že bude mať súrodenca.

„Máme prekvapenie," povedala teta Ginny a usmiala sa na svoju rodinu.

„Merlin, aké zase?" zaúpel James a oprel sa o stenu.

„Bábätka sú dve," oznámil im strýko Harry.

„Čože?" spýtal sa Albus.

„Dvojičky," ozrejmila mu to Lily. „Si ty trúba, Al," zamračila sa na neho a potom silno objala svoju mamu. „To je super, mami. Budeme ti pomáhať sa o ne starať. Konečne bude niekto odo mňa mladší. Dokonca dve bábätka."

„Ty moja," pobozkala ju teta Ginny do vlasov.

„Gratulujeme, Harry," postavila sa teta Luna zo stoličky a pobozkala Harryho na obe líca. „Ginny, veľmi sa teším," potom pobozkala aj Ginny.

„Sestrička," strýko George ju silno objal. „To je skvelé, že budeš mať dvojičky. Ale rodíš ako na bežiacom páse, si ako mamka."

Teta Ginny mu dala pohlavok, ale potom ho znova objala. Obaja vedeli, čo pre nich znamená že v rodine budú ďalšie dvojičky. James sa však uškrnul, keď teta Ginny udrela svojho brata. Miloval, keď jeho mama trestala niekoho iného ako jeho.

„Gratulujeme vám," objala ich oboch aj teta Angelina a odviedla svojho manžela kúsok ďalej, aby si prestal robiť žarty zo svojej mladšej sestry. George sa na ňu usmial a šiel sa zvítať so svojimi deťmi a ostatnými.

Teta Audrey sa nad niečím ponosovala, ale všetci ju ignorovali. Hlavne strýkovi Georgeovi, ktorému zrejme rapídne išla na nervy. Strýko Percy (na radosť väčšiny) nemohol doraziť, lebo mal dôležitú poradu.

Andromeda sa potešila, keď zbadala aj svoju mamu. Samozrejme, že Nymphadora a Remus nemohli chýbať pri tejto rodinnej udalosti. Objala mamu a pobozkala ju na líce. Nymphadora sa jej spýtala, ako sa má, chvíľku sa zhovárali a potom si šla pohovoriť s Fleur, ktorá zase rapídne zbledla.

Zachytila, ako si teta Ginny z toho nenápadne robí žarty a ako ju teta Hermiona za to silno hreší. „Som zvedavá, ako budeš ty vyvádzať, keď bude na ceste tvoje vnúčatko."

„To bude ešte dosť dlho trvať, kým sa niečo také udeje," odvetila jej teta Ginny stále so smiechom na perách a pozrela sa na svoje deti. „Nemožné, aby to bolo nejako skoro. Ale dobre, môžeme sa staviť, že to zvládnem v pohode."

„Nestávkujem," odvetila jej teta Hermiona.

„O akej stávke je reč?" spýtal sa strýko Ron.

„O žiadnej, Ronald!" odsekla mu teta Hermiona. „Ginny len žartuje."

Teta Ginny mykla plecami a vystrúhala za chrbtom tety Hermiony úškrn. Strýko Ron si to všimol, pokrútil hlavou a objal manželku okolo pliec. Teta Hermiona sa pobrala zvítať sa so svojimi deťmi. Hugo sa na ňu zamračil, keď sa mu pred všetkými snažila dať bozk na líce. Za to Rose ju silno objala a nechala sa pobozkať na líce veľmi rada. Strýko Ron postrapatil synovi vlasy a pobozkal dcéru na čelo. Rose mu venovala úsmev a Scorpius ho dosť hlasno pozdravil. Andromeda si všimla vystrašený pohľad v jeho očiach. Strýko Ron sa však na neho usmial a spýtal sa ho ako sa má. Scorpius šokovaný a celý červený z toho, že na neho prehovoril, nebol schopný slova. Nakoniec zo seba niečo vykoktal, ale Andromeda mu dostatočne nerozumela.

Zachytila Jamesov pohľad. Usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala. James potom zamieril k Lily a Roxanne a vzal si od nich Fairy do náručia. „Ahoj, víla moja," vtisol jej bozk na čelo. „Kto je najkrajšia víla na tomto svete? No kto?"

Andromeda sa rozcítila, keď ho videla, ako sa hrá s Fairy a ako sa maličká zvonivo smeje na tom, ako ju šteklí a bozkáva na tváričku.

„Nerozmaznávaj ju," riekla mu Lily.

„Nežiarli, že už pre mňa nie si to najkrajšie dievčatko na svete," žmurkol na ňu James.

„To odvoláš!" skríkla na neho a jej hlas pripomenul hlas tety Ginny. James sa mykol a dokonca sa mykol aj Albus a strýko Harry.

„No tak, Lil, samozrejme, že ty si moja najkrajšia sestra na svete," uviedol na pravú mieru James.

Spokojná Lily na neho žmurkla a odišla sa zvítať s babičkou a dedkom Weasleyovcami, ktorí práve dorazili. Všetky ich vnúčaťa sa k ním rozbehli. Len Andromeda a Teddy ostali stáť na mieste. Hoci ich mali Molly a Artur Weasleyovci radi, akoby aj oni boli ich vnúčatami, dokonca ich aj oslovovali babka a dedko, aj tak obaja teraz nepokladali za správne, aby sa za nimi rozbehli ako ich skutočné vnúčatá.

„Andy, Teddy, pusu nedostanem?" spýtala sa ich však babička Molly, keď vyobjímala a vybozkávala všetky svoje vnúčaťa.

„Samozrejme, že dostaneš, babka," usmial sa na ňu Teddy a pobral sa k nej, aby ju mohol pobozkať a objať.

„Ako sa máte?" pýtala sa Molly a potom objala aj Andromedu a pobozkala ju na líce. „Ach, Andy, ty si tuším stále krajšia a krajšia."

„Ďakujem, babi," usmiala sa na ňu Andromeda. „Ahoj, dedko Artur."

„Dievčatko," dedko Artur ju pobozkal na líce. „Tak rád ťa zase vidím."

„Aj ja teba," usmiala sa na neho Andromeda a všimla si, že okrem nich prišla aj veľmi stará paní a blonďavý muž.

Oboch poznala. Stará pani bola babička strýka Nevilla, volala sa Augusta a bola to vážne veľmi čiperná stará dáma. Na sebe mala zelené dlhé šaty, na hlave klobúk z vypchatého supa. Vystrelila ku svojmu vnukovi a zisťovala informácie o tom, ako sa darí Dominique a Frankovi. Potom svojho vnuka za niečo pokarhala a on sa jej ospravedlňoval. Vybozkávala tetu Lunu, ktorú mala očividne veľmi rada.

„Ahoj, ujo Xeno," pozdravila Andromeda staršieho blonďavého muža v tyrkysovom habite.

„Krásavica," Xenophilius Lovegood ju pobozkal na ruku. Na tvári sa mu značil úsmev, aj keď jeho tvár bola vráskavá. Na krku sa mu leskla retiazka s príveskom Darov smrti. „Vyzeráš presne ako tvoja babička, keď bola v tvojom veku. Dávno som ťa nevidel, Andromeda."

„Ani ja teba, ujo Xeno," vravela mu Andromeda. „Teddy mi hovoril, že si bol u nás na návšteve, škoda, že som tam nebola. Ako ide výskum ohľadom mesačných žiab?"

„Som im na stope, srdiečko," pobozkal ju na čelo.

Andromeda vedela, ako ujo Xenophilius má rád, keď sa ho pýtajú na výskum o tvoroch, ktoré nikdy neexistovali, ale on vždy veril tomu, že áno. Jej babička sa ho vždy zdvorilo pýtala a Andromeda to zrejme zdedila po nej. Venoval jej úsmev a potom sa pobral zvítať s ostatnými, hlavne so svojou dcérou Lunou.

„Ocko," teta Luna vyskočila zo stoličky a silno otca objala.

„Chýbala si mi, tekvička," šepol jej do vlasov. „Budeš čoskoro stará mama. Neuveriteľne ten čas beží a ja budem prastarý otec."

„Stále si fešák, ocinko," usmiala sa na neho Luna.

„Dedko," Alice sa mu vrhla do náručia a silno ho objala. „Neuveríš, čo sa mi minule stalo! Zdalo sa mi, že som pri splne videla pri jazere mesačnú žabu!"

„Prečo sa túlaš počas splnu vonku, Alice?" spýtal sa jej ujo Neville.

„To bolo zrejme nočné rande s Fredom, však, zlatko?" sprisahanecky na ňu žmurkla mama.

Alice sladko prikývla. „Hm."

„Určite to bola mesačná žaba, Alice, srdiečko," usmial sa na ňu Xenophilius a hladil ju po blonďavých vlasoch. „Zjavila sa ti, lebo si bola poslušná a mala si si niečo želať. Želala si si niečo?"

„Samozrejme, dedko, veď si pamätám, čo si mi hovoril o mesačných žabách," usmiala sa na neho Alice. „Uvidíme, či sa mi prianie splní."

„Určite áno, srdiečko najkrajšie."

„Alice!" zvolala na ňu jej prastará mama Augusta. „Princezná!"

„Ahoj, starká," Alice ju silno objala. „Som rada, že si prišla."

„Akoby som tu mohla chýbať. Má sa narodiť moje pra-pravnúča. Kde inde by som mala byť?"

Teta Luna pobozkala starú paniu na líce. „Pri nás, pri svojej veľkej a šťastnej rodine. Nikde inde, Augusta."

V očiach Augusty Longbottomovej sa zaleskli slzy.

„Už to nevydržím, idem dnu!" vyskočila teta Fleur zo stoličky, keď počula krik Dominique z Nemocničného krídla. „Trvá to veľmi dlho a moje dievčatko trpí!" zaúpela, odstrčila od seba svojho manžela, ktorý sa jej snažil zabrániť vojsť do Nemocničného krídla.

„Fleur, no tak," snažila sa ju upokojiť Nymphadora a stiahla ju znova späť na stoličku, ale ona sa aj tak postavila znova. „Je to normálne. Netrvá to ešte tak dlho. Nezabudni, že keď sa mala narodiť Dominique, tak tvoj pôrod trval skoro dvanásť hodín. Teraz sme tu len tri."

„Zbláznim sa," povzdychla si.

„Ja som myslela, že si sa zbláznila už dávnejšie," poznamenala teta Audrey nahlas.

Teta Fleur sa zamračila, podišla k tete Audrey a teta Angelina chvíľku váhala, či sa má postaviť medzi svoje dve švagriné, alebo ich nechať tak. Andromeda to úplne na nej videla. Nakoniec sa rozhodla zatiaľ sa do toho nemiešať.

„Čo tu ty vlastne robíš? Nemám pocit, že by som ťa sem volala!" mračila sa teta Fleur.

„Je tu predsa celá rodina, drahá Fleur," predniesla teta Audrey.

„Vypadni!" fľochla na ňu teta Fleur. „Piješ mi nervy, Audrey. Piješ ich celej našej rodine. Chcem, aby si sa odtiaľto okamžite pobrala preč, lebo inak ma vytočíš do nepríčetnosti a uvidíš, čo sa tu bude diať!"

„Fleur!" zamračila sa na ňu babička Molly.

Teta Fleur ju dokonalo ignorovala, stále sa mračila na tetu Audrey, ktorá stratila reč. „Pakuj sa," sykla Fleur.

„Audrey, bude lepšie, keď naozaj pôjdeš," zapojila sa do toho teta Hermiona a potiahla tetu Audrey za ruku preč. Tá sa však nepohla z miesta.

„Začínam mať Fleur rada," potichu poznamenala teta Ginny. Strýko George na ňu žmurkol.

„Celý svet sa netočí len okolo teba, Fleur. Tiež patrím do tejto rodiny a Dominique mám rada, je to moja neter. Mám plné právo byť tu. Vždy si si o sebe myslela veľa a aj o svojich deťoch. tvoje deti však nie sú také výnimočné, ako si ty myslíš!" kričala teta Audrey.

„Vážne? A tvoje sú?" pýtala sa jej teta Fleur.

„Dosť," skočila im do toho teta Angelina a tento raz sa naozaj postavila medzi ne. „Neželám si, aby ste do vašich hádok ťahali deti."

„To ona si začala, nechcela, aby som bola tu!" mračila sa teta Audrey.

„Nemáš byť uštipačná, Audrey," vysvetlila jej teta Angelina. „A ty, Fleur, upokoj sa už, láskavo!"

„Kto sa chce zoznámiť s Venetiou Xeniou Longbottomovou?" vyšiel z Nemocničného krídla Frank. Bol značne spotený, červený, vlasy mal strapaté a habit prekrútený. Košeľu mal umazanú od krvi, ale na tvári mal úsmev a v rukách držal bábätko v ružovej dečke. To chvíľku plakalo, ale potom sa v jeho náručí upokojilo.

Teta Fleur sa okamžite otočila za jeho hlasom. Teta Luna už stála pri ňom, keď tam dobehla. Obe sa skláňali nad uzlíčkom v jeho rukách. Obe polospelé od sĺz, keď zbadali svoju drobnú vnučku.

„Venetia?" spýtal sa teta Fleur.

„Áno," prikývol Frank. „Dominique ju chcela tak pomenovať po vašej babičke."

Teta Fleur sa ešte viac rozplakala a objala Franka a potom pobozkala na čelo svoju maličkú vnučku. Nakoniec sa rozbehla do Nemocničného krídla za Dominique, aby zistila, ako sa má, či je v poriadku.

„Venetia Xenia, to je nádherné meno," pohladila teta Luna svojho syna po vláskoch.

„Xenia po tvojej babičke," usmial sa na ňu Frank. „Po tvojej mame, starý ocko."

„Ach, je nádherná," rozplýval sa ujo Xenophilius. „Dokonalá."

„Veru, je krásna, celá Dominique," usmial sa Bill a priateľsky poťapkal Franka po ramene. Ten si jeho gesto veľmi vážil a venoval mu úsmev.

„Je to rozkošná princezná," pridal sa ujo Neville a pobozkal Lunu do vlasov. „Podobá sa trocha aj na teba, láska."

„Vitaj na tomto svete, Venetia Xenia, milované dievčatko. Nech si vo svojom živote stále šťastná. Máš veľkú rodinu, ktorá ťa veľmi miluje. Budeš šťastné dievčatko. A máš najlepších rodičov na svete, obaja sú veľmi silní a obaja sa na teba veľmi tešili. Ani na chvíľku nezaváhali. Som si istá, že nám budeš robiť iba radosť, kvetinka." Teta Luna sa nahla a pobozkala svoju prvú vnučku na drobné líčko. „Som na teba taká pyšná, Frank," šepla svojmu synovi.

„Nemôžem uveriť tomu, že som otec," oznámil všetkým Frank. „Je to však skvelý pocit. A Dominique vás chce všetkých vidieť! Bola úžasná, ale to ona je vždy!" 

Pozn. autorky:

* Venetia Xenia je vymyslené meno, naozaj sa babička Fleur nevolala Venetia a ani babička Luny Xenia, je to iba moja fikcia :) avšak meno "Venetia" je z pera Rowlingovej, ak ste od nej čítali sériu detektívnych príbehov, tak tam sa jedna postava volá druhým menom Venetia a akurát nedávno som čítala tretí diel a to meno sa veľmi zapáčilo, tak preto sa maličká volá Venetia :)

Som rada, že zrovna na dnešný deň mi vyšla táto kapitola :) Venetia sa síce narodila v marci, ale kapitola mi sadla na tento dátum, najkrajší v roku, mimochodom :D lebo takto pred 26 rokmi prišlo na svet jedno dievča, ktorého snom vždy bolo písať príbehy a podeliť sa s ostatnými o svoje nápady a výmysly :)