„Čo chcela tvoja mama? Vyzerala nejako divne, povedala by som, že vystrašene," pýtala sa Alice, keď Andromeda dorazila na ďalšiu hodinu. „Stalo sa hádam niečo?"

„Nie, Alice," pokrútila Andromeda hlavou a vyberala si prísady na elixíry. „Bála sa, že mi Simon niečo urobil, to je celé. Vraj som posledné dni nejako mimo a neodpísala som jej na list. Povedala som jej, že mi nič neurobil a že všetko je fajn."

„Je všetko fajn?" spýtala sa jej Alice a pripravovala si svoj kotlík. „Pretože aj ja mám posledné dni pocit, že s tebou nie je niečo v poriadku."

„Alice," stopla ju Andromeda. „Chcem sa sústrediť na hodinu, áno?"

„Fajn, ako chceš," mykla Alice plecami a išla do skrine, aby si vzala ingrediencie, ktoré jej chýbali k elixíru, ktorý mali pripraviť.

Andromeda sa zahľadela na tabuľu, kde bol postup. Chvíľku len tak nečinne hľadela na pokyny. Pri prvej vete sa však stratila. Obzrela sa na Jamesa, ktorý už krájal sušené korienky mandragory. Čierne vlasy mal ako vždy neupravené, zohýbal sa nad stolom, nevidela mu do tváre, videla iba jeho chrbát. Fred vedľa neho mu niečo rozprával. Andromeda odvrátila pohľad. Nemohla uveriť tomu, čo si sama musela konečne priznať. Jej priateľky jej to hovorili už pár dní a dokonca aj jej mama si to všimla. Prečo si to potom ona sama nevšimla skorej? A čo teraz, keď ju James zjavne už nechce? Povedal jej predsa, že už k nej nič necíti. Lenže pobozkal ju. Dotkla sa svojich pier a zasnene hľadela na tabuľu s pokynmi. Ten bozk nebol len tak. Nebol to bozk, ktorý by dokazoval, že k nej nič necíti. Bolo to iné. Intenzívne, plné nehy, ale aj vášne. Bola dokonale zmätená.

„Andy, začni pracovať, lebo to nestihneš," štuchla do nej Alice.

Prikývla a pustila sa aj ona do varenia zadaného elixíru. Veľmi sa však nesústredila. Stále mala plnú hlavu Jamesa Pottera.

***

„Ako si dopadla?" pýtala sa Andromeda Dominique, keď sa vrátila do klubovne a ona tam už bola.

„Dobre, nechali ma prejsť, akože mala som zrejme na mále, ale nakoniec som to zvládla. Tak ešte dva dni," usmiala sa na svoje priateľky a potom si zaliezla s učebnicou do postele.

„Si šikovná, Domi," Andromeda si sadla na kraj jej postele a usmiala sa na ňu. „Pozdravuje ťa aj moja mama, drží ti palce. A aj Teddy."

„Díky, Andy," prikývla Dominique. „Idem sa ešte učiť."

„Jasné, ale to dáš už," odvetila jej Andromeda, „pôjdem nájsť baby."

Potom opustila izbu, aby nechala Dominique samú, nech sa môže učiť. Alice našla v klubovni s Fredom a nechcela rušiť ani ich. Rozprávali sa, Fred jej občas ukradol nejaký ten bozk a na niečom sa smiali.

Opustila klubovňu, chcela nájsť Lavender. Aj ju našla. Sedela v knižnici a spoločnosť jej robil Matthew. Ani ich nechcela rušiť. Už skorej si všimla, že aj medzi nimi lietajú akési iskry, len Lavender to nepovedala nahlas a ona nechcela vyzvedať. Nebola ako Alice a Dominique, ktoré vždy všetko potrebovali vedieť a vytiahli by z človeka hocičo.

Len tak sa túlala po chodbách a pri záchodoch Umrnčanej Myrtly si všimla školníka Filcha. Práve hlasno nadával.

„Čo sa tu stalo?" spýtala sa ho Andromeda. Filcha nemala veľmi rada, ale on k nej nebol taký zlý ako k ostatným študentom. Bolo to hlavne z dôvodu, že bola hlavná prefektka.

„Tá bláznivá zase vytopila záchody," odsekol jej. „Vraj preto, lebo si ju ten duch nechce zobrať za ženu!"

„Takmer bezhlavý Nick?"

„Áno," odvetil školník a pokladal na zem handry. Andromeda vybrala z habitu svoj prútik a jednoduchým zaklínadlom chodbu zbavila vody.

„Ďakujem," školník sa na ňu usmial a ona si všimla, že už nemá takmer žiadne zuby. Pripadal jej nejaký starší ako obyčajne. Netušila, čím to je.

„To nestojí za reč," prikývla.

„Neviem, kto je horší, čí táto bláznivá, alebo Zloduch," posťažoval sa jej starý školník.

Andromeda mykla plecami. Ani jedného ducha zvyčajne moc neriešila. Zloduch bol občas otravný a Myrtla bola proste Myrtla, dosť veľa o nej počúvala, keď bola menšia. A teraz jej občas robila spoločnosť, keď chcela byť niekde sama. Jej záchodom sa ľudia s obľukom vyhýbali.

Filch pomaly odkrýval preč a Andromeda vošla do umyvárne, lebo si potrebovala umyť ruky. Umrnčaná Myrtla sa vznášala pri okne a mračila sa. Ihneď ju spozorovala, len čo vošla dnu.

„Ahoj, Myrtla," pozdravila ju Andromeda. „Počula som, že nemáš práve dobrý deň."

„Neviem, ako to mám urobiť, Andy? Prečo ma žiaden nechce? Najprv Harry Potter, potom jeho synovia a teraz ani Takmer bezhlavý Nick! Povedz mi, som až taká škaredá?" škriekala Myrtla a priletela priamo k nej. „Povedz mi!"

„Samozrejme, že nie si škaredá," riekla jej Andromeda. „S chalanmi je to proste ťažké."

„Nick vraví, že je odo mňa o moc starší a že by nám to neklapalo. Vraj by som sa mala dať dokopy so Zloduchom, čo myslíš ty?" pýtala sa jej.

„Tak to je pravda, Nick je starší od teba," prikývla Andromeda. „Neviem, Myrtla, nie som zrovna osoba, ktorá by ti mala radiť. Sama mám problémy s láskou."

„Áno? A aké?"

„To je na dlho," pokrútila hlavou.

„Ide o Jamesa Pottera, však? On je do teba bezhlavo zamilovaný!"

„Nie, nie je. Povedal mi, že už nie," odvetila jej Andromeda a ani si neuvedomila aký smutný tón hlasu použila.

„Hm," Myrtla mykla plecami. „Máš to tiež ťažké, Andy."

***

Koniec týždňa priniesol skvelú správu, lebo Dominique urobila všetky skúšky. Dievčatá sa s ňou veľmi tešili a v kútiku duše jej mierne závideli to, že ich už má za sebou a ich ešte len čakajú. Dominique bola spokojná, pokojnejšia a s Frankom sedeli v klubovni. Konečne po pár týždňoch mali na seba viac času. Fred a Alice doniesli z kuchyne zákusky, aby mohli osláviť úspech Dominique. Lavender všade povesila konfety a balóniky a Matthew jej pomáhal. James sedel v jednom z kresiel a pil tekvicový džús. Andromeda dnes s fialovými vlasmi zišla dole do klubovne a sadla si do tureckého sedu k ohnisku. Chcela si dnešný večer užiť s priateľmi a osláviť, že Dominique spravila všetky skúšky. Nechcela myslieť na nič iné, aj keď si všimla, že James ju kútikom oka pozoruje. Nevedela, čo si má o tom myslieť a radšej nechcela myslieť na nič.

„Kiežby sme to už aj my mali za sebou," povzdychla si Lavender. „Vážne ti závidím, Domi."

„Myslím, že ma naozaj nechali prejsť len preto, lebo som tehotná, tak ako povedala Alice," odvetila jej Dominique a kŕmila Franka koláčom. Odkrojila kúsok, napichla na vidličku a vložila mu ho do úst.

„Ja som len žartovala, Dom-Dom," zasmiala sa Alice. „Určite si to všetko urobila preto, lebo si sa naozaj učila a si šikovná."

„Ďakujem," usmiala sa na ňu Dominique. „Nebojte sa, o pár mesiacov, to aj vy budete mať za sebou."

„Ja by som bol rád, keby to nebolo o pár mesiacov. Chápete, toto je náš posledný rok," vravel Fred, „o pár mesiacov skúšky a potom koniec. Ešte samozrejme dva metlobalové zápasy. Ak pozajtra porazíme Bifľomor, tak nás čaká finále s Bystrohlavom."

„Stále nechápem, ako ste tak jednoducho dali ten Slizolin."

„Veď nestoja za nič. Jediný dobrý hráč tam je Scorpius, ale kde by on mal na nášho Ala. Al je iná liga, je to Potter," vravel James a tón jeho hlasu bol trocha namyslený. Fred prikyvoval jedna radosť.

„Bifľomor dáte," pridal sa Frank. „Nie sú až takí dobrí. Skorej by som sa obával toho Bystrohlavu, ale aj to bude v pohode. Vyhráme zase pohár. Oco sa bude tešiť. A McGonagallka ani nehovorím. Síce sa tvári, ako fandí všetkým, ale my vieme svoje."

„Rozhodne," prikývol James. „Je to proste riaditeľka na úrovni, vie, čo je dobré!"

„Ty si fakt trúba, James," zasmiala sa Dominique.

„A nemám pravdu?"

„Ale áno, máš," prikývla.

„Bolo by fajn, keby sme fakt vyhrali ten metlobalový pohár a aj školský pohár. Predsa len toto je náš posledný rok. Stále sa celkom hnevám, že minulý rok vyhral Bystrohlav školský pohár a rozdiel bol iba päť bodov," vravela Andromeda. „Ten rok ale nemajú šancu."

„No neviem, neviem," pokrútila Alice hlavou. „Nezabúdaj, že aj teraz vyhrávajú. Dokonca o stodvadsať bodov."

„To dobehneme," povedala Lavender.

„Musíme," prikývla Andromeda. „Takže žiadne porušovanie pravidiel!" obrátila sa na Jamesa a Freda hlavne.

Fred sa na ňu uškrnul a James jej pohľad dokonale ignoroval. Andromedy sa to dotklo. Nič však nepovedala, vzala si koláčik zo stolíka a snažila sa zadržať slzy. Našťastie ostatní začali preberať metlobalové taktiky a nevšímali si, že je smutná. Po chvíľke sa postavila, odložila prázdny tanierik na stôl.

„Kam ideš, Andy?" spýtala sa jej Dominique.

„Zabudla som poslať Teddymu list, tak idem do soviarne," vymyslela si a potom odišli z klubovne.

Bolo jej smutno. Necítila sa dobre. Všetci ostatní mali dobrú náladu, zabávali sa a ona sa cítila medzi nimi nejako navyše. James ju dokonale ignoroval a to ju trápilo najviac. Akoby bola vzduch, akoby tam vôbec nebola. Po lícach jej začali tiecť slzy a ani sa nesnažila ich zastaviť. Niekedy sa cítila lepšie, keď si trocha poplakala.

„Drom!" zvolal za ňou James.

Andromeda sa neotočila. Rýchlo si zotrela slzy z tváre, lebo vedela, že ju čoskoro dobehne a ona nechcela čeliť jeho otázkam. James ju dobehol, chytil ju za rameno. Zastala a otočila sa na neho. „Čo chceš?" spýtala sa ho.

„Nič," odvetil jej James. „Spomenul som si, že som na minulej hodine Fénixovho Rádu nechal svoje poznámky v Núdzovej miestnosti, tak si skočím pre ne, kým na to znova nezabudnem. Vieš o tom, že soviareň je opačným smerom?"

Andromeda prikývla. „Hm."

„Ty si plakala, Drom?" spýtal sa jej a v jeho hlase počula niečo smutné. Na okamih si pomyslela, že mu je možno ľúto, že plače. Potom to však zavrhla. Povedal je predsa toľko zlých vecí, keď sa naposledy hádali, ale potom ju pobozkal. Ani si neuvedomila, že hľadí na jeho pery. „Drom?" oslovil ju znova James. „Si v poriadku?"

„Áno, som," spamätala sa a prikývla. „Pôjdem do tej soviarne."

Chcela odísť, ale on ju chytil za ruku. „Zajtra by sme mohli dať dokopy nejaké nové zaklínadla pre Fénixov Rád."

„Nemáš rande?" spýtala sa ho a zamračila sa.

„Zajtra nie," odsekol jej. „Keby som ho mal, tak by som predsa nechcel stráviť čas s tebou a vymýšľaním plánov pre krúžok. Zvolil by som si predsa najprv to rande."

„Aha, super," uškrnula sa na neho. „Čo ak ja zajtra nemám čas?"

„Prečo by si ho nemala?"

„Možno mám ja rande," odsekla mu.

„Áno a s kým?"

„To, to nie je tvoj problém," vykoktala zo seba.

„Klamanie ti nejde," zasmial sa James. „Nebuď taká. Čo ti to vadí, že mám občas rande? Je to predsa normálne nie? Keď si na to rande so mnou nikdy nechcela ísť ty, tak som začal pozývať tie, ktoré idú rady." Dodal a potom sa vybral preč.

Andromeda ostala chvíľku stál na mieste, sledovala ho ako pokojne odchádza smerom k Núdzovej miestnosti a niečo si pri tom pospevoval. Oprela sa o stenu a znova jej začali vlhnúť oči.

„Keby si sa ma spýtal teraz, James," pomyslela si Andromeda. „Zrejme by som povedala áno. Teraz by som na to rande s tebou išla, aj keď už viem, že je neskoro. Svoju šancu som si prepásla."

***

James dorazil do Núzdovej miestnosti. Rýchlo našiel svoje poznámky. Boli položené na jednej poličke. Vzal ich odtiaľ a hneď na prvej strane si všimol, čo tam má nakreslené. Bolo to srdce a v jeho strede bolo A. Andromeda.

Pousmial sa, ale po chvíľke mu úsmev zase poklesol, keď si ju vybavil, celú bledú, ako stála na chodbe a oči mala červené od plaču. Vedel, že plače kvôli nemu, ale nebol si istý prečo. Mohli mať chalani pravdu a Andromeda sa do neho zaľúbila? Teraz, keď na ňu hrá svoju hru, že už o ňu nestojí? Naozaj by to bol paradox a jeho hra by nakoniec vyšla. Nuž čo ak si robí iba zbytočné nádeje a ju trápi niečo úplne iné a preto plače?

Nevedel, čo si má o tom myslieť. Spomenul si na bozk, ktorý jej dal. Na to, ako sa chvela v jeho náručí, ako mu ho oplácala, ako sa červenala, keď ju pustil zo svojho náručia a aké mala strapaté vlasy a pritom bola taká krásna. Tak rád by si to zopakoval. Pousmial sa a potom opustil Núdzovú miestnosť.

***

Február vystriedal marec a jeho dni začali plynúť celkom rýchlo. Siedmaci sa viac blížili ku skúškam a tiež sa končilo aj ich štúdium na Rokforte. Chrabromil sa dostal do finále metlobalu s Bystrohlavom, takže Jamesovo družstvo trénovalo vždy, keď sa dalo. Samozrejme, že kvôli tomu neobmedzili Fénixov Rád.

Andromeda sa začínala pripravovať na skúšky. Podčiarkovala si poznámky, dohladávala si nejaké informácie v knižnici. Alice ju občas vytiahla na metlobalový tréning. Dominique mala čochvíľa rodiť a Alice zhodnotila, že je ešte nepríjemnejšia ako pred skúškami. Vraj už aj Frankovi ide mierne na nervy tým, ako sa ponosuje, že je hrozne tučná a vyzerá ako veľryba. Andromeda si raz vypočula ich hádku. Frank sa snažil Dominique vysvetliť, že naozaj nie je ako veľryba, že je veľmi pekná, ale Dominique si mlela iba svoje, tak s ňou napokon vzdal a predstieral, že sa ide učiť na MLOKy.

Teddy poslal Andromede list, kde písal o tom, že Fairy už urobila svoje prvé kroky. Andromedu i Dominique mrzelo, že pri tom neboli. Poslal im však nejaké nové fotografie, tak sa obe rozplývali nad svojou krásnou neterkou.

„Andy, hej, Andy!" utekal za ňou Louis.

„Čo sa deje, Louis?"

„Ide o Domi, asi začala rodiť!"

„Čože?"

„Vážne, je v klubovni, chcela, aby som niekoho zavolal, našťastie som ťa našiel," vravel Louis a vyzeral byť dosť nervózny z toho, že jeho staršia sestra ide rodiť. Andromeda prikývla a spoločne sa ponáhľali do klubovne.

Dominique sa opierala o stenu a držala sa za bruško. Vyzerala vyčerpane a spotene.

„Domi," Andromeda k nej dobehla. „Bude to v pohode, uvidíš."

„Kde je Frank?"

„Neviem," pokrútila hlavou.

„Chcem, aby tu bol Frank!"

„Louis, prosím, priveď Franka do Nemocničného krídla," požiadala ho Andromeda. Louis okamžite prikývol a vybehol znova z klubovne.

„Domi, dýchaj," vravela jej Andromeda. „Pôjdeme spolu do Nemocničného krídla, áno?"

„Andy," Dominique ju silno chytila za ruku. Mala ju spotenú a veľmi horúcu. „Mám strach."

„Zvládneš to," usmiala sa na ňu Andromeda. „Nemôžem uveriť tomu, že už o chvíľku budeš mama a že sa narodí moje krstniatko."

„Au, sakra!" zanadávala Dominique, keď dostala ďalšiu kontrakciu. „Bolí to!"

Andromeda jej pomohla vyjsť cez obraz Tučnej panej. Dominique stále jajkala od bolesti.

„Čo sa tu deje?" dobehol k ním obom James.

„Domi bude rodiť," oznámila mu Andromeda. „Pokúšam sa ju dostať do Nemocničného krídla."

James sa usmial na Dominique. „No tak, Dominique Weasleyová, ty to dáš, ako vždy všetko! Nadýchni sa poriadne a poďme! Nebuď slaboch, to predsa nie si ty! Poďme, šup-šup, nech sa môže narodiť moje krstniatko! Už sa strašne teším!"

Dominique ho silno chytila za ruku a usmiala sa na neho. „Máš pravdu, James. Som Dominique Weasleyová, nejaký pôrod ma predsa nepoloží!"

Andromeda sa zasmiala a James na ňu žmurkol. Zahrialo ju to u srdca. Venoval jej úsmev a ona mu ho okamžite opätovala.

Pozn. autorky:

Ahojte, konečne tu je piatok a s ním aj nová kapitola TGIM ... dúfam, že sa páčila :) nabudúce sa už narodí bábätko Domi a Franka a vy môžete tipovať, či to bude dievčatko, alebo chlapec, keď tak aj meno, ale to neuhádnete, hehe :D:D:D

Na fotografii hore je Dominique :)