Schyľovalo sa k večeru. Bol víkend a Nymphadora písala Andromede list do Rokfortu. Remus bol na víkend doma a hral sa s Fairy. Sedela mu na kolenách a on jej vyčarovával z prútika farbené hviezdičky. Dievčatku sa to veľmi páčilo, usmievalo sa a z ústočiek mu tiekli slinky. Vreckovkou jej ich utrel. Teddy a Victoire boli na návštevu u kamarátov a Andromeda s Tedom si spolu zašli na večeru vo dvojici.

Niekto zaklopal na dvere a Fairy spozornela ako prvá. Prestala sledovať hviezdičky. „Kto to k nám ide tak neskoro?" spýtal sa Remus, podal Fairy Nymphadore, prútik mal stále v ruke a potom sa ponáhľal k dverám.

„Nie je zase až tak neskoro," odvetila mu Nymphadora, ale oči mala iba pre Fairy, ktorá sa na ňu usmievala a po bradičke jej znova tiekla slinka. Nymphadora jej ju utrela.

Remus otvoril dvere a v nich stál Harry. „Môžem ďalej?"

„Harry!" Remus zvolal trocha prekvapene. „Nečakali sme ťa, ale áno, poď ďalej. Niečo sa stalo?"

„Áno," prikývol Harry, vošiel dnu a Remus za ním zavrel dvere. Harry automaticky šiel do obývačky. „Ahoj, Dora," podišiel k nej, pobozkal ju na líce. „Ahoj, Fairy, ty si zase vyrástla, krásna víla," pobozkal dievčatko na líčko.

„Harry, čo sa stalo?" spýtal sa ho Remus znova.

„Ginny čaká dvojičky," oznámil im Harry.

„Vážne?" spýtala sa Nymphadora. „No je to celkom logické. V rodine Weasleyovcov bolo predsa viac dvojičiek."

„Áno, dnes nám to potvrdil doktor, keď sme boli na kontrole. V jej brušku bijú dve srdiečka," riekol im Harry, ale ani jeden z nich nechápal výrazu jeho tváre. Bol akýsi pochmúrny.

„Ale to je predsa skvelé," poznamenala Nymphadora.

„Spanikáril som," priznal sa im Harry. „Máme už tri deti, sú už veľké a teraz máme mať zase dve maličké? Je toho na mňa moc. Proste som jej povedal, že neviem, či to zvládneme. Sme už dosť starí a dve malé detičky, ja neviem. Pohnojil som to. Nechcel som jej to povedať. Rozplakala sa. Hodila po mne panvicu. A povedala, že som ju strašne sklamal." Klesol na sedačku, hlavu si vložil do dlaní.

„Och, Harry," Nymphadora vložila Fairy do ohrádky s hračkami a potom si prisadla k Harrymu na sedačku. „To si asi naozaj prehnal, ale ak to tak cítiš, horšie by bolo to v sebe držať a povedať jej to neskôr."

„Asi je toho na mňa veľa," zašomral Harry. „Ja sa na tie bábätka naozaj teším, ale vydesilo ma to. Strašne ma to vydesilo."

„Harry, určite to s Ginny zase urovnáte," prehovoril Remus. Nevedel, čo viac povedať. Keď sa on dozvedel o Teddym, bolo to ďaleko horšie. Nymphadora síce po ňom nič nehodila, ale kričala, plakala a tiež bola z neho riadne sklamaná. On však mal o dosť iný dôvod, ale v podstate chápal aj ten Harryho. „Nemyslím si, že by ste na dve bábätka boli starí. Ste v najlepšom veku, obaja ste finančne zabezpečení, takže toho by som sa neobával a okrem toho som si istý, že vám všetci budú pomáhať a to hlavne James, Albus a Lily."

„Ja viem, viem to," zašomral znova Harry. „Ale v tej chvíli som iba videl to, aký som teraz unavený a to ešte mi celú noc neplačú dve deti."

„Potrebuješ voľno, Harry," uvedomila si Nymphadora. „Do konca týždňa si zober dovolenku. Zájdite si niekam s Ginny. Pohovorte si. Povedz jej, že si to tak nemyslel, že si mal iba zlý deň, že to proste na teba všetko spadlo. Naozaj ťa v práci dosť zneužívam."

„Tak to nie je, Dora," pokrútil Harry hlavou.

„Na tej dovolenke trvám," zopakovala.

„Dobre," prikývol napokon.

„Uvidíš, všetko sa vyrieši," objala ho okolo pliec. „Každý robí chyby. Spanikáril si. Vy to dáte do poriadku. Vieme ako Ginny miluješ a ako miluješ svoju rodinu. A tie dve bábätka budeš milovať najviac na svete. Si skvelý otec, Harry, skvelý manžel, ale niekedy aj tí najlepší z nás robia chyby. Ginny to pochopí, tiež nie je bez chyby."

„Ďakujem, Dora," Harry si zložil dlane z tváre a pozrel sa na ňu. „Dúfam, že máš pravdu a Ginny mi odpustí."

„Určite áno," prikývla Nymphadora a potom ho objala, lebo videla, ako objatie potrebuje.

„Dora má pravdu," pridal sa aj Remus. „Ginny to pochopí. Možno aj ona má podvedome strach."

„Možno," prikývol Harry.

„Mal by si ísť za ňou. Určite sa o teba bojí, keď si len tak odišiel," prikázala mu Nymphadora.

„Máš pravdu." Harry vstal zo sedačky, rozlúčil sa s malou Fairy a potom aj s nimi oboma. Nymphadora mu popriala veľa šťastia a prikázala mu, aby im dal vedieť, ako to dopadlo. Povedala mu, že sa už veľmi teší na dvojičky a že môžu vždy rátať aj s jej pomocou. Remus šiel Harryho vyprevadiť k vchodovým dverám.

„Dora má vo všetkom pravdu," zopakoval.

„Ocko by bol zo mňa sklamaný," povedal Harry smutne. „Aj mamička."

„Nie, Harry, stáli by pri tebe. Chápali by ťa, tak ako ťa chápeme my s Dorou," odvetil mu Remus. „To sa stáva. Nerobí to z teba zlého človeka, len preto, lebo si myslíš, že sa to teraz nehodí, aby ste mali dve malé deti. Ale ono sa to poddá. Všetko to zvládnete. Naozaj na ne nebudete sami. Máte veľkú rodinu, ktorá vám vždy pomôže."

„Nechcel som Ginny nikdy ublížiť," rozprával mu Harry. „Zbožňujem ju, ale teraz som ju sklamal. Nikdy som ju nechcel sklamať."

„Aj ja som Nymphadoru sklamal," odvetil mu Remus. „Ty si čiastočne bol pri tom. Bol si na mňa nahnevaný, otvoril si mi oči a ona ma prijala späť. Áno, trocha sa stále hnevala, možno sa hnevá stále, ale sme spolu a sme šťastní. Odpustila mi, aj keď ja som si to dlho nevedel odpustiť. Neviem, čo by som robil, keby som nemal Andy, Teddyho a ju. Asi by som sa zbláznil. Ty to dobre vieš. Poznáš ma."

„Viem," prikývol Harry. „Tiež si proste spanikáril, ale mal si na to lepší dôvod ako ja. Myslel si, že by Teddy mohol byť vlkolak, ako ty."

„Na dôvode nezáleží, tiež som sa zachoval ako idiot."

„Ďakujem, Remus, som rád, že si vždy môžem k tebe prísť po radu," usmial sa na neho Harry.

„Držím ti palce. Tebe aj Ginny," opätoval mu Remus úsmev. Rozlúčili sa a Harry odišiel.

Remus sa vrátil do obývačky. Nymphadora sedela na sedačke a Fairy sa hrala v ohrádke so svojimi hračkami. Prisadol si k svojej žene a chytil ju za ruku. Pobozkal ju na líce a ona sa k nemu otočila a usmiala sa. „Fúha, takže rodinka sa nám rozrastie o dvojičky."

„Myslíš, že budú naozaj v pohode?"

„Určite," usmiala sa na neho. „Ginny je strašne výbušná a okrem toho, keď je tehotná, zdvojnásobí sa to. Harry to isto nepovedal až tak, ako to opisoval. Hoci viem si predstaviť, aká musela byť hysterická."

„Je mi ľúto, že sa hádajú. Vieš, ako mám Harryho rád," vravel jej Remus.

„Pochopiteľne. Je ako tvoj najlepší priateľ. Pretože je to syn Jamesa a Lily. A oni boli tvoji najlepší priatelia. A keďže zomrel aj Sirius, ostal ti už iba Harry, ktorý ťa s nimi spája. Harry je veľmi dobrý chlapec, aj keď už vlastne dávno nie je chlapec. Je dospelý, ale to nič nemení na tom, aké má veľké srdce, Remus."

„Áno," prikývol.

„Pôjdem uložiť Fairy spinkať," postavila sa zo sedačky a šla k ohrádke. Fairy sa chvíľku bránila, pretože sa ešte chcela hrať, ale Nymphadora videla, ako jej už aj tak zatvárajú veľké očká. „Daj dedkovi ešte pusinku, Fairy," na rukách ju odniesla až k Remusovi, ktorý pobozkal dievčatko na čelo. „Uspím ju a som iba tvoja," žmurkla na neho. Remus sa zasmial a ona odišla hore na poschodie.

Chvíľku sedel na sedačke, ale potom podišiel k otvorenému oknu. Cez neho bolo vidieť von do záhrady, ktorá bola osvetlená lampami. Vybavila sa mu spomienka z pred pár rokov.

Bolo už celkom neskoro večer. Remus si ešte čítal Denného Proroka a Nymphadora uspávala Teddyho. Predpokladal, ako ju už dobre poznal, že pritom zaspala aj ona. Andromeda a Ted boli na dovolenke, aby si trocha oddýchli. Niekto zaklopal na dvere. Remus vzal zo stola prútik (vždy v strehu, ako ich učieval Moody) a podišiel k dverám. Otvoril ich a zbadal Harryho. Vlasy mal o niečo viac strapaté a v tvári pohľad, ktorý nevedel dobre identifikovať.

„Harry?"

„Ahoj, Remus, môžem na slovíčko?" spýtal sa ho.

„Isteže," odvetil mu Remus, odstúpil od dverí a pustil ho dnu.

„Nechcem rušiť, je dosť neskoro, ale nevedel som za kým mám ísť," riekol Harry, zamieril do obývačky. „Dora už spí?"

„Zrejme," prikývol Remus. „Harry, čo sa stalo? Niečo s Ginny?"

„Áno, Ginny je tehotná," usmial sa Harry.

„Tak to je skvelé. Gratulujem," opätoval mu úsmev Remus. „To chce prípitok," dodal a podišiel k baru, odkiaľ vybral Tedovú ohnivú whisky na zvláštne príležitosti. Jeho svokor sa určite nenahnevá, keď mu z nej trocha odpijú. Predsa len toto bola zvláštna príležitosť. Vybral dva poháriky, do každého nalial z hnedastej tekutiny a jeden podal Harrymu a druhý vzal do ruky. Pripili si a obaja svoj pohárik vypili. „Hlavne, nech je zdravé."

„Ďakujem, Remus," prikývol Harry. „Neviem, ako to povedať. Išiel by som za ockom, ale ocko je mŕtvy a ja nikoho iného nemám."

„Máš veľa ľudí, ktorí ťa majú radi, Harry, ale ak si prišiel za mnou, tak si to cením. S čím ti pomôžem?" pýtal sa ho Remus.

„Čo ak to zbabrem? Čo ak neviem byť otcom? Neviem, čo robiť. Som z toho vydesený," rozprával mu Harry.

Remus najprv mlčal. Spomenul si, čo urobil, keď sa on dozvedel, že bude otcom. Bol to práve Harry, kto mu otvoril oči a teraz ten samý Harry prišiel za ním po radu. Cítil sa zvláštne. Nevedel, čo odpovedať, lebo ani on sám nevedel, či je dobrým otcom, alebo či to len Nymphadora je taká úžasná a nepovie mu na rovinu, že to nezvláda. Pozrel sa von oknom na záhradu a dovidel na bývalú šopu, v ktorej  každý mesiac prečkával  jednu noc. Našťastie iba ako pokojný vlk so svojou vlastnou mysľou, lebo si už dokázal uvariť protivlkodlačí elixír. Vždy to ale bola Nymphadora, ktorá mala všetko pod kontrolou. Kontrolovala ho, či ho nezabudol vypiť, odviedla ho v noci tam a ráno tam prišla pre neho. Ošetrila mu drobné rany, usmiala sa na neho a povedala mu, že to bude dobré. Vždy jej uveril.

„Harry, ja," Remus otvoril ústa a akosi nevedel stále, čo povedať. „Vieš, to Dora, to ona je skvelá."

„Teddy je úžasný chlapec, viem, že je to aj tvoja zásluha. Dora je určite skvelá, ale viem, že aj ty si skvelý otec, Remus. Nauč ma to!"

„Neviem, či sa to dá naučiť," pousmial sa Remus. „Ja som si istý, Harry, že to zvládneš. Budeš skvelý otec. A vieš prečo? Lebo máš veľké srdce. James a Lily by boli na teba veľmi hrdí. A aj Sirius. Ja som tiež na teba hrdý. S Ginny vám to dokonale klape. Budete krásna rodinka a ty budeš najlepší otec. Možno aj z toho dôvodu, že si si toho svojho nemohol užiť. Viem to, Harry. Venuješ tomu dieťatku všetko, čo si ty nemal. Dáš mu veľa lásky. Ty to zvládneš. Ja v teba verím, Ginny v teba verí a ty by si si tiež mal veriť."

„Myslíš?"

„Som si istý," poťapkal ho priateľsky po pleci. „Pomôžeme vám, to sa nemusíš báť. A Molly s Arturom tiež. Sme vaša rodina, Harry."

„Ďakujem."

„Okrem toho, zvládaš to predsa aj s Teddym. Každý víkend chce predsa ísť ku krstným, lebo ho berú do lunaparku," usmial sa Remus.

„Teddy je úžasný chlapec, mám ho veľmi rád," usmial sa Harry. „Remus, bol by som rád, hovoril som už o tom aj s Ginny. Chceli by sme, aby ste Dora a ty boli krstní rodičia nášho bábätka."

„Veľmi radi," prikývol Remus. „A teraz by si sa mal vrátiť k Ginny, aby si nerobila starosti. Ja všetko zajtra Dore poviem."

„Ďakujem, Remus, máš pravdu, zvládnem to. Keby mi to nešlo, tak si prídem po radu," usmial sa Harry a Remus ho šiel vyprevadiť.

„Dobrú noc a odkáž Ginny, že sa veľmi tešíme a gratulujeme vám," rozlúčil sa s ním Remus. Harry prikývol, poprial mu dobrú noc a zmizol v tme.

Zatvoril za ním dvere, chcel ísť odpratať použité poháriky a vybrať sa hore na poschodie, aby pobozkal svojho syna znova na dobrú noc a potom si ľahol k svojej manželke, ale všimol si ju, ako sedí na schodoch.

„Dora, ty nespíš?"

„Nie," pousmiala sa, postavila sa zo schodov a zbehla k nemu dole. „Akosi som to celé počúvala. Najprv som chcela zísť dole a pridať sa, ale potom som zistila, že to je iba o vás dvoch a nechcela som byť navyše. To, čo si mu povedal, všetko, to bolo krásne. Náš syn nie je taký skvelý iba vďaka mne, ale hlavne vďaka tebe. Ty máš veľké srdce, zlatko, a tiež nášmu synovi dávaš všetko. Veľmi veľa lásky."

Remus hľadel na svoju krásnu ženu. Odhrnul jej neposlušný pramienok vlasov z tváre a vložil jej ho za ucho. Pohladil ju po líci. „Nikdy si neodpustím, čo som ti urobil, keď som s o ňom dozvedel. Nikdy si to neodpustím."

„Spanikáril si," povedala. „Hnevala som sa veľmi, ale už som ti to odpustila. Je na čase, aby si odpustil sám sebe. Pozri, bola to vtedy ťažká doba a ty si mal strach, že by náš syn bol ako ty. Ale nie je. Je to zdravý, krásny chlapček, ktorý sa na teba toľko podobá. Nemohla som si vybrať lepšieho otca pre svoje dieťa a lepšieho manžela. Pochopíš to už niekedy?"

„Snažím sa, Dora," vzal ju za ruku, pobozkal jej ju a potom pokračoval, „len niekedy neviem, čím som si toto všetko zaslúžil. Teba, Teddyho, rodinu. Po prvej vojne sa správali ku mne často ako k poslednému ľudskému odpadu. Nemal som nikoho. A potom som dostal prácu na Rokforte a všetko sa zmenilo. Našiel som si skvelých priateľov, ktorým nevadilo, čím som. A teba. Niekedy naozaj netuším, prečo som našiel toľko šťastia."

„Lebo si si ho zaslúžil!" vykríkla, aby to konečne pochopil. Niekedy mala pocit, že to nikdy nepochopí.

„Dora," oslovil ju.

„Musím ti niečo povedať," skočila mu do reči a stisla jeho ruku. „Vypočuj ma, áno?"

„Stalo sa ti niečo?"

„Áno, niečo sa stalo," povedala. „A ešte predtým ti chcem povedať, že to bude v poriadku, áno? Tak ma vypočuj do konca."

„Desíš ma."

„Ide o to, že," Nymphadora ho chytila za obe ruky a usmiala sa na neho. „Ginny nie je jediná tehotná. Zistila som to pred pár dňami. Čakáme bábätko. Bola som u doktora, aby som si to potvrdila, lebo podozrenie som mala už pred pár týždňami. Som v treťom mesiaci. Všetko prebieha bez komplikácií. Nepozeraj sa tak na mňa! Opováž sa zase utiecť! Tento raz by som ti to vážne neodpustila, Remus Lupin! Varujem ťa! To dieťa si nechám, aj keby malo mať prekliatie ako ty! Nechám si ho, či sa ti to páči, alebo nie! Šťastie môžeme mať aj dvakrát, že nebude mať prekliatie."

Remus mlčal, počúval každé jej slovo, všetky sa mu ozývali v ušiach znova a znova. Poznal svoju manželku, dobre vedel, aká je tvrdohlavá. Nikdy sa nerozprávali o ďalších deťoch. Bol to pre neho trocha šok.

„Výborne, takže pre zmenu si stratil reč. Teraz neviem, čo je lepšie. Keď si na mňa kričal a potom si ušiel, alebo toto?" povzdychla si Nymphadora.

Stále z nej nespúšťal oči. Pomaly otvoril ústa, aby jej niečo povedal. Lenže čo? Srdce mu bilo ako splašené. Mal strach, zase ho premohol strach, ale na druhej strane si predstavil dievčatko podobné jej. Rovnako krásne, rovnako tvrdohlavé. Také zapálené pre všetko. S dobrým srdcom, s krásnymi očami a tým najdokonalejším úsmevom. „Bolo by fajn, keby to bolo dievčatko," vypadlo z neho.

Nymphadore po tvári začali tiecť slzy. „Áno, to by bolo," šepla.

„Budeme v poriadku, však?" spýtal sa jej a pobozkal ju na čelo.

„V tom najlepšom, Remus," prikývla, letmo ho pobozkala a potom ho silno objala. „Ak budeme všetci spolu, vždy budeme v poriadku.

„Veľmi ťa milujem, Dora." Šepol do jej vlasov.

„Aj ja teba."

A boli v poriadku. Nymphadora mala vždy pravdu. 

Pozn. autorky:

Špeciálna kapitola si zaslúži špeciálny deň a hoci je dneska pondelok, ja mám dobrú náladu (fakt nezvyčajné, ale asi za tým bude ten víkend opaľovania sa, slnka a dnešný deň, síce pracovný, ale tiež plný slnka a energie).

Tak hádam sa Vám kapitolka páčila, aj keď o našich dvoch aktéroch tam bola iba zmienka, že dorazia na tento svet :)