Andromeda sa vrátila do spálne. Ľahla si do svojej postele, prikryla si paplónom aj hlavu a potichu plakala, aby nezobudila svoje kamarátky. Veľmi ju ranilo všetko, čo jej James povedal. Musela však uznať, že mal pravdu. Naozaj ho často ignorovala, posmievala sa mu a odmietala ho. Naozaj si zaslúžila, že sa k nej tak správa, ale aj tak ju to všetko veľmi trápilo.

„Andy," Dominique jej odhrnula paplón z tváre. „Stalo sa ti niečo? Prečo plačeš?"

„James mi povedal, že som sa vždy vysmievala jeho láske, povedal mi, že som ho vždy ignorovala a bola som na neho zlá a je to pravda, Dominique. Nenávidí ma. Správa sa ku mne hrozne a zaslúžim si to, ale mňa to trápi a bolí ma to," vyhŕkla zo seba Andromeda a prepukľa v ešte väčší plač.

„Ach, Andy," Dominique si sadla na kraj jej postele. „Určite to tak nemyslel a určite nie je pravda, že by ťa nenávidel. Taký James nie je. Je mi ľúto, že sa trápiš a že sa k tebe správa škaredo."

„Ja som sa nikdy nevysmievala jeho láske," zúfala Andromeda.

„Nie, to nie," Dominique ju objala a potom si zaliezla do postele k nej a obe ich prikryla paplónom. „Mala by si sa vyspať, Andy."

„Nemôžem."

„Ty môžeš. To ja nemôžem, lebo ten krpec ma kope do brucha neskutočným spôsobom," vravela jej Dominique.

„Vážne?"

„Áno, kope ako šialenec," zasmiala sa Dominique. „Chceš to vyskúšať?"

„Áno," prikývla Andromeda a priložila si ruku na bruško Dominique, aby počula ako jej krstný syn alebo krstná dcéra kope svoju mamu maličkými nožičkami do bruška. Prišlo to takmer okamžite, ako priložila ruku. „Tak to bola šupa!"

„Bola, zrejme to bude odrážač," zazívala Dominique.

„Ďalší metlobalista v rodine," usmiala sa na ňu Andromeda. „Ďakujem, Domi za všetko."

„Nie je za čo, Andy, si moja najlepšia kamoška a teraz poďme spať. Možno sa aj to malé baby upokojí konečne," povzdychla si Dominique.

„Dobrú noc, Domi."

„Dobrú noc, Andy. Dobrú noc, bábo, buď poslušné."

***

Keď sa na druhý deň ráno Andromeda po troche spánku zobudila, uvedomila si, že prvá hodina je Transfigurácia a tak uvažovala, že sa bude tváriť, že je chorá, aby nemusela vidieť Simona Wooda a vlastne ani Jamesa Pottera. Dominique už bola hore, sprchovala sa a Alice s Lavender sa pokúšali dostať z postele.

„Andy, ty nevstávaš?" spýtala sa jej Alice, keď sa konečne vyhrabala z postele a Lavender už hľadala čisté oblečenie.

„Nie," odvetila jej Andromeda a prikryla si hlavu paplónom.

Potom však pocítila, ako jej ho niekto stiahol z hlavy a to už na ňu hľadeli jasno-modré oči Alice Longbottomovej. „Andromeda Lupinová, čo sa stalo?"

„Nič," odsekla Andromeda. „Som chorá."

„To určite," poznamenala Lavender a zaklopala na dvere do kúpeľne. „Dominique, je tu šóra, čo keby si si pohla?"

„Andy, čo sa deje?" spýtala sa jej znova Alice.

„Včera som sa pohádala s Jamesom. Nemohla som spať, šla som dole do klubovne a on tiež ešte nespal. Vravela som mu, že by som bola rada, keby sme znova boli priateľmi, ale on mi povedal, že to nejde, že ho vždy ignorovala, bola na neho zlá a že som sa posmievala jeho láske a..." Andromede sa zasekol hlas. Dominique vyšla z kúpeľne, ale Lavender tam nevošla, lebo počúvala všetko, čo Andromeda hovorila. „A že tá láska ku mne je dávno fuč."

„A to ti vadí? To si predsa vždy chcela," pýtala sa jej Lavender.

„Ja neviem," šepla Andromeda.

„Nezaľúbila si sa tak trocha do Jamesa?" spýtala sa jej Alice a stále upierala svoje oči na ňu.

„Čo-čože?" Andromeda na ňu zmätene hľadela a koktala.

„Počula si, Andy, nehraj sa na trubku, áno," odvetila jej Alice.

„Samozrejme, že nie," odsekla Andromeda a prikryla sa znova paplónom až po hlavu. „Povedzte, že som chorá. Dnes nikam nejdem!"

„Vstávaj!" Dominique z nej strhla celý paplón. „Nie si predsa žiaden slaboch, aby si strávila deň v posteli, len preto, lebo James ťa už nemiluje!"

Andromeda sa na ňu zamračila. „Nejde len o Jamesa."

„Nie a o čo ešte?"

„Nemám náladu vidieť Simona!"

„Aj tomu sa raz budeš musieť postaviť. Andromeda, čím skorej si to vyriešiš so Simonom, tým lepšie to bude pre teba," vravela jej Dominique.

„Fajn," odsekla Andromeda a posadila sa na posteli. „Ste tyranky, aby ste vedeli. Človek vôbec nemôže stráviť pokojný deň v posteli." Ponosovala sa. „A nie som zaľúbená ani trocha do Pottera. Ani trošinka!"

***

Na hodine Transfigurácie si s Dominique sadli na svoje miesta a celú hodinu sa Andromeda snažila nepozrieť sa ani na Simona, ani na Jamesa. Pracovala v tichosti, písala si poznámky a venovala sa iba učivu. Dominique ju kútikom oka sledovala. Andromeda sa cítila mizerne, dokonca ani sladkosti na raňajky jej nepomohli, aby mala aspoň menej mizernú náladu, akú už mala.

Zazvonilo a pre Andromedu to bolo čiastočné vykúpenie. Začala si baliť svoje veci a všimla si, že James opustil učebňu ako prvý.

„Andromeda, rád by som s tebou pohovoril," zastavil sa pri jej lavici Simon Wood.

Andromeda chvíľku sledovala jeho topánky a tvárila sa, že sa ešte stále balí, ale nakoniec musela vstať a pozrieť sa mu do očí. „Počúvam vás, pán profesor," odvetila mu.

„Nemusíš byť formálna, už sme tu sami," povedal jej Simon.

Andromeda sa obhliadla po triede a zistila, že všetci odišli, dokonca aj jej kamarátky, na ktoré mala teraz naozaj pekné nervy.

„Musím byť formálna, pretože to je vzťah, ktorý s tebou chcem mať, Simon," pozrela sa mu do očí. „Som tvoja študentka a ty si môj profesor. Keď sa skončí tento školský rok, tak pre mňa budeš iba bývalý profesor a najlepší kamarát môjho brata, ale to je všetko. Medzi nami nič viac nebude, Simon."

„Myslel som si, že ku mne niečo cítiš, tak ako ja k tebe," vravel jej Simon.

„Len nedávno si sa rozišiel so svojou priateľkou a potom si to skúšal na mňa, nezdá sa ti to divné, Simon? Pretože mne áno. Príde mi to choré a neverím ti. Prosím ťa, daj mi pokoj. Správaj sa ku mne iba ako ku študentke. Lebo ak to ta nebude, tak to poviem bratovi," vravela mu Andromeda tvrdo.

„Ako myslíš, Andy," odvetil jej Simon a mračil sa na ňu. „Pravda je, že takých ako ty je na svete naozaj veľa. Je to škoda, lebo si fakt pekná a mohli sme si spolu užívať života."

„Momentálne nemám záujem si niečo užívať. Čakajú ma skúšky a výber povolania," vravela mu Andromeda. „A teraz prepáč, ale musím ísť na ďalšiu hodinu. Dovidenia."

Simon jej odstúpil a nechal ju prejsť. Andromeda bola rada, že to všetko zo seba dostala a povedala mu, čo si myslí a aký vzťah chce, aby medzi nimi. Dúfala iba v to, že to Simon zoberie normálne a nebude sa jej mstiť a dávať jej zlé známky z domácich úloh a nebude sa k nej správať neprofesionálne. Potom mala naozaj v pláne povedať to Teddymu, alebo otcovi. Nadýchla sa a vyšla z triedy.

O stenu sa opieral James Sirius Potter a uškrnul sa, keď ju zbadal. Ihneď sa k nej pobral a tváril sa akoby sa včera vôbec nepohádali.

„Čo tu robíš?" spýtala sa ho Andromeda.

„Čakám na teba," odvetil jej.

„Prečo?"

„Večer je schôdzka Fénixovho rádu a potrebujem, aby si zaskočila za mňa v plnom rozsahu," vravel jej James.

„Prečo?"

„Lebo niečo na večer mám," odvetil jej s úsmevom na tvári.

„Čo máš, Potter? Čo je dôležitejšie ako Fénixov Rád?"

„Mám rande," povedal jej James celkom pokojne.

„Rande?"

„Áno. R-A-N-D-E!"

„Nemusíš mi to slabikovať, ty idiot!" odsekla mu znova.

„Prepáč, myslel som si, že musím," uškrnul sa na ňu. „Tak zaskočíš za mňa?"

„S kým?"

„Ja neviem, nech ti pomôže Dominique, alebo Rose, keď nie si schopná sama viesť jednu hodinu," pokrútil hlavou James a zasmial sa.

„Dokážem to, Potter. Pýtala som sa na to – s kým máš rande?"

„Aha," uškrnul sa James. „S Rianou Shepperdovou z Bystrohlavu."

„Neviem, ktorá to je."

„Taká blondínka chutná," žmurkol na ňu James. „Je v šiestom ročníku. Je v pľuvadlíkovom klube."

„Máš pocit, že hrám pľuvadlíky?"

„Nie," zasmial sa. „Neviem, ako ti ju inak opísať. Ale ukážem ti ju po večeri, ak chceš."

„Je mi to fuk, Potter, choď si na rande s kým chceš! A nerob si starosti o Fénixov rád, zvládnem to aj bez teba. Len to ty si sa tváril, ako by to bolo to najdôležitejšie na svete a teraz to pokojne vymeníš za rande. Hanbi sa, James!"

„Vieš čo, Drom," James k nej postúpil bližšie a pozrel sa jej do očí. „Aj ty si podľa toho, čo som počul, mohla mať rande a užívať si života, či ako to povedal ten kretén?" zasmial sa. „Odmietla si ho, takže si po večeroch rob, čo chceš a nestaraj sa do môjho života. Tento večer mi to Fénixov Rád odpustí a nabudúce sa pokúsim dohodnúť si rande s Rianou mimo krúžku, dobre?"

„Rob si čo chceš!" odsekla mu Andromeda, sotila do neho, aby mohla prejsť a potom sa ponáhľala preč, aj keď vedela, že pred ním neutečie, lebo majú ďalšiu hodinu spolu. Stále sa nemohla zbaviť pocitu, že sa jej dotklo, že James má dnes večer rande.

***

Andromeda mala po zvyšok dňa naozaj hroznú náladu. Pri večeri si ihneď všimla, ktorá z dievčat pri bystrohlavskom stole je Riana Shepperdová. Pretože James, ktorý sedel oproti a kúsok od nej, jej zakýval. Dievčina mu odkývala späť, pričom celá očervenela, zjavne bola do Jamesa poriadne buchnutá.

Riana Shepperdová bola podľa Andromedy celkom nevýrazná dievčina. Mala dlhé blond vlasy, ktoré ale pôsobili celkom unavene. Inak bola chudej postavy, ale prišla jej taká tuctová. Avšak možno bola milá a preto s ňou James mal dnes rande. Andromeda netušila, prečo na to stále musí myslieť a prečo sa tak mračí na Rianu Shepperdovú, aj keď s ňou asi nikdy ani neprehovorila.

„Si v pohode, Andy?" drgla do jej Dominique. „Alebo nechávaš niečo vybuchnúť, keď sa už niekoľko minúť pozeráš na to isté miesto a mračíš sa?"

„Som okey," otočila sa Andromeda tvárou k nej. „Len premýšľam nad dnešnou hodinou na krúžku. Potter nepríde. Má rande."

„Čože?"

„Počula si, Domi, Potter má rande a vykašľal sa na Fénixov Rád."

„Žartuješ?"

„Nežartujem, ak mi neveríš, tak sa ho opýtaj!" Andromeda sa znova začala venovať svojmu jedlu, v ktorom sa doteraz iba vŕtala a nič poriadne nezjedla. Dominique sledovala Jamesa, ktorý zase zakýval Riane.

„So Shepperdovou?"

„Ty ju poznáš?" spýtala sa potichu Andromeda.

„Jasné, že ju poznám," vravela Dominique. „Kamaráti sa s Molly a Lucy. Je z rovnakého cesta ako ony dve. James sa musel zblázniť, keď ide na rande s ňou. Okrem toho je v pľuvadlíkovom tíme a pokiaľ ma pamäť neklame, tak chvíľku pokukovala aj po Frankovi, keď tam chodil. Vážne, Andy, James sa nadobro zbláznil!"

„A je to moja vina!"

„Kašľať na neho, Andy, Fénixov Rád zvládneš aj bez neho. Nech si len ide na to rande, veď čoskoro zistí, že je Shepperdová krava."

„Frank s ňou ale nič nemal, nie?"

„Jasné, že nie. Povedal mi, že je dosť vygumovaná. Hlúpučká a naivná. Také baby sa mu vraj nepáčia," vravela Dominique a usmievala sa.

„Páčiš sa mu iba ty," usmiala sa na ňu Andromeda.

„Vlastne povedal, že sa mu páčia ohnivé dračice, ale áno, Andy, máš pravdu, to v preklade znamená, že sa mu páči iba Dominique Weasleyová, lebo je jediná ohnivá dračica, ktorú všetci poznáme!" dodala Dominique samoľúbo, na čo obe vybuchli smiechom.

***

James bol v spálni a chystal sa na rande, zatiaľ čo jeho kamaráti sa chystali na krúžok Fénixovho Rádu.

„Stále nechápem, prečo si nemohol pozvať nejakú kočku aspoň," premeriaval si ho Fred. „Shepperdová je o ničom. A ešte to je aj kamoška Molly a Lucy. O chvíľku o tom bude vedieť celá škola, že si s ňou bol na rande. O to ti ani nejde, lebo Andromeda to už predsa aj tak vie."

„Je dosť ukecaná," vravel James, „to rande bude isto fiasko, ale aspoň na seba nebudeme bez slov čumieť, lebo Riana rozpráva aj keď nemusí."

„Pamätám si, ako po mne šla, keď som ešte chodil do pľuvadlíkové tímu. Keď ju niekedy stretnem na chodbe, tak sa na mňa usmeje a Dominique vyzerá, akoby jej šla vyškriabať oči a to je také zlaté," zasmial sa Frank.

„Chcel si povedať sexy," opravil ho Fred.

„Nie, je to zlaté," pousmial sa Frank.

„Každopádne si myslím, že zažijeme zábavnejší večer ako James," poznamenal Fred. „Fénixov Rád je väčšia zábava ako rande s Rianou."

„To je možné," prikývol James. „Ale Andromeda z toho šla do vývrtky."

„Tak to plní svoj účel," vravel Matthew. „To si predsa chcel."

„Chcel," uškrnul sa James. „Musím už ísť, chalani, potom mi poviete, ako bolo na hodine. A ja vám poviem, ako som si to užil s Rianou."

„Určite to bude strašná zábava," zasmial sa Fred.

„Bude," zasmial sa aj James. „Babám však podáme verziu, aké to bolo skvelé. Hlavne, aby si to Drom myslela, ako som sa skvelo bavil a možno pôjdem s Rianou aj na ďalšie rande. Alebo s nejakou inou. Donútim Drom žiarliť a pribehnúť za mnou. Už som vám to povedal veľmi veľakrát, chalani, to dievča bude moje."

Frank, Fred a Matthew pokrútili hlavami. Počúvali to niekoľko rokov, niekedy aj niekoľkokrát za deň. Ani jeden z nich to pred Jamesom síce nepriznal, ale občas im to šlo pekelne na nervy. Nuž aj tak to svojmu kamarátovi priali, aby bol konečne šťastný.

***

Skončila sa hodina Fénixovho Rádu a Andromeda s ňou bola spokojná a ostatní študenti tiež. Tvárila sa, že James jej vôbec nechýba, že ho vlastne vôbec nepotrebuje, lebo so všetkým si poradila sama bez problémov. Aj keď Rose sa jej snažila pomôcť. Andromeda jej pomoc však razantne odmietla. Mala Rose rada, ale niekedy to preháňala, do všetkého sa chcela angažovať a nad všetkým chcela prebrať kontrolu. Rose bola naozaj veľmi inteligentná a šikovná, ale niekedy vedela ísť človeku pekne na nervy.

Pobalila si všetky svoje veci a preto odchádzala z Núdzovej miestnosti posledná. V hrade už bolo pokojne a ticho, blížila sa večierka a tak väčšina študentov bola už v klubovni. Andromeda však bola hlavná prefektka, takže mohla chvíľku aj meškať. Aspoň urobila menšiu obhliadku po hrade a poslala pár neposlušných študentov spať, ale takmer na nikoho nenarazila.

Už bola skoro pri Chrabromilskej klubovni, keď si všimla, že sa do nej vracia aj James. Ruky mal strčené vo vreckách a vyzeral byť nejaký povädnutý. Jeho rande asi nedopadlo veľmi dobre.

„Potter," zavolala na neho.

Obzrel sa jej smerom, ruky si vybral z vreciek a potom sa pobral k nej. „Čo by si rada?" spýtal sa jej sladko.

„Nič," odsekla mu. „Aké bolo rande?"

„Fajn."

„Len fajn? Preto sa tváriš, akoby si šiel z pohrebu?" vypytovala sa ho, hoci vôbec netušila, prečo potrebuje poznať odpovede. Netušila, prečo chce počuť, že to rande dopadlo hrozne a on už na žiadne iné so Shepperdovou nepôjde. Že sa dokonca ani nedržali za ruky a ani si nedali bozk na rozlúčku.

„Bolo to v pohode," odvetil jej. „Čo Fénixov Rád?"

„Skvelé ako vždy," zamračila sa na neho. „Nikomu si nechýbal, iba tvojim kamošom. Rose sa chcela veľmi angažovať, ale zakázala som jej to."

„Ryšaňa je už raz taká," poznamenal James.

„No dobre, idem ja spať," povedala Andromeda. „Ty by si mal ísť tiež. Aj keď určite si plný zážitkov s Rianou, však?"

„Teba do toho nič, Andromeda. Neviem, prečo potrebuješ počuť o mojom rande s Rianou, mal som pocit, že ti to je jedno. Ja sa tiež nestarám posledné dni o teba. Takže prestaň vyzvedať, poviem ti to ešte raz. Rande bolo fajn, možno bude ďalšie, iba sme sa spoznávali, zatiaľ. Veľa o nej neviem, vieš? Vyzerá to tak, že to je fajn dievča, normálne, úprimné a milé. Čo ešte chceš vedieť?"

„Nič," odsekla. Mala takú zlosť. James jej hľadel do očí, doslova neuhol pohľadom, keď ospevoval Rianu. Andromeda mala pocit, že vybuchne od zlosti a vôbec to nevedela definovať. „Som rada, že si si to užil."

„Ďakujem, Drom, to je od teba také milé," ironicky poznamenal James.

„Si fakt idiot, Potter!"

„To som počul už toľkokrát, vymysli si niečo nové, Drom!"

„Nevolaj ma, Drom!"

„Aj to som počul už toľkokrát!"

„Správaš sa ako malé decko, lezieš mi na nervy, Potter. Naozaj to je neuveriteľne, ako strašne mi lezieš na nervy!" Andromeda na neho kričala, vlasy sa jej zmenili na ohnivočervené automaticky.

„Nehuč, zmeň si tie otrasné vlasy, vyzeráš ako nejaká namosúrená dračica," uškrnul sa na ňu James a urobil krok k nej. „Chceš okolo nás prskať oheň, alebo čo?"

„Nestaraj sa o moje vlasy, áno? Staraj sa o tie svoje, veď si ich ani učesať nevieš!" vyčítala mu, v jednej ruke držala knihy a druhou na neho namierila varovne prstom. Otriasla hlavou a vlasy mala v okamihu ružové.

„To je lepšie," žmurkol na ňu James, keď si všimol jej vlasy.

„Potter!" zaúpela.

„Čo, Drom?" spýtal sa jej. Zrazu bol tak blízko, že si všimla, že má drobné pehy na nose. Prečo si to nikdy nevšimla?

„Nevolaj ma, Drom!" skríkla.

„Prestaň v kuse po mne ziapať, Andromeda!" skríkol po nej aj on. Nestihla poriadne ani zareagovať, nestihla mu nič viac vytknúť, lebo v okamihu ju chytil okolo pása. Knihy jej spadli na zem a potom pocítila jeho pery na tých svojich. Chcela ho udrieť, chcela ho kopnúť, ale jej vlastné telo ju zradilo. Opätovala mu bozk, prehĺbili ho spoločne a on ju oprel o stenu a pritisol sa viac k nej. V tej chvíli sa bozk zmenil na veľmi vášnivý.

Bilo jej srdce ako splašené. Rukou vošla do jeho neposlušných vlasov. Mala pocit, že vyletí do vzduchu. Chcelo sa jej smiať a plakať zároveň. Po celom tele jej nabehli zimomriavky. Cítila sa taká spokojná a šťastná. Plná života. James ju nepúšťal zo svojho náručia. Pritisol sa ešte viac k nej a bozkával ju tak vášnivo. Jeho pery boli sladké, chutili po ovocí. Andromede sa podlamovali nohy a keby ju James nebol držal okolo pása, už dávno by sa zosunula k zemi. Srdce jej šlo vyskočiť z hrude. Cítila toho toľko, tak veľmi veľa. A James ju neprestával bozkávať. 

Pozn. autorky:

Áno, dneska nie je piatok, je nedeľa, ale keď máte plodný víkend a napíšte ďalšie štyri kapitoly, tak potom jednu obetujete aj mimo rozpisu pridávania kapitol. Berte to ako hádam úspešný štart do nového týždňa :)

Tak a teraz som zvedavá, čo hovoríte na ten koniec? :)