Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

20. Kým nás hádky nerozdelia

„Je to protivná ženská, protivná!" rozčuľovala sa Nymphadora, keď sa vrátili domov zo sídla Malfoyovcov. „Urážala môjho manžela!"

„Nymphadora, prosím ťa," ohriakla ju babička Andormeda, „je to tvoja teta!"

„Nenávidí nás, mama, ale to ty nevidíš. Neznáša ocka, lebo je muklorodený, neznáša mňa, lebo som polovičná a ešte k tomu vydatá za vlkodlaka. A nemá rada, ani moje deti! Odmietam tam už chodiť!"

„Správaš sa ako malé dieťa, Nymphadora," vravela jej.

„Stačilo," zasiahol deduško Ted. „Dora, neber to až tak tragicky. Pomery sa zmenili. Čistá krv, špinavá krv! To už nikoho nezaujíma."

„To si iba vy myslíte!" stále trvala na svojom ich jediná dcéra.

„Dora, zlatko, tvoji rodičia majú pravdu. Už sme doma, máme to za sebou a mne naozaj nevadí, ako sa ku mne Narcissa Malfoyová správa, ja mám na ňu tiež svoj názor, bez urážky, Andromeda," vravel Remus a hľadel raz na svoju ženu a raz na svokru.

„Chápem, Remus," prikývla babička Andromeda.

„Ste všetci proti mne. Nevidíte, akí sú tí ľudia stále zlí," nahnevala sa Nymphadora a vybehla hore na poschodie.

Andromeda, ktorá naďalej stála v chodbičke, lebo sa nechcela zapojiť do hádky, tak trochu dala za pravdu svojej matke. Nemala rodinu Malfoyovcov rada. Nikdy sa k nej nesprávali veľmi pekne. Možno okrem Scorpiusa, ale to aj tak až vtedy, keď začal randiť s Rose. Vybehla hore po schodoch do svojej izby, lebo sa musela pobaliť do školy.

Prvýkrát v živote mala pocit, že sa do Rokfortu už vrátiť nechce. Vôbec nechcela vidieť Simona Wooda a ani odmeraný pohľad Jamesa Pottera. Pred problémami však utiecť nemohla, musela im čeliť. Začala hádzať veci do kufra a pritom myslela na to, že si posledný rok užije aspoň so svojimi kamarátkami. O tri mesiace by sa dokonca malo narodiť bábätko Dominique a Franka, tak aspoň nejaká radosť ju v najbližšiu dobu čaká.

„Andy?" Jej mama vošla do jej izby. „Zajtra ťa hodím na stanicu."

„Dobre," prikývla Andromeda. „Si v poriadku?"

„Ani nie," priznala sa jej mama. „Nenávidím, keď sa niekto nespráva slušne k tvojmu otcovi, nenávidím to. A moja drahá teta sa k nemu správa ako k nejakej odpornej bytosti, ale to on nie je."

„On je najlepší," usmiala sa na ňu Andromeda a Nymphadora jej opätovala úsmev.

„Áno, zobrala som si toho najlepšieho muža na svete a mám s ním najlepšie deti na svete. A spoločne máme aj najlepšiu vnučku na svete. Ach, Drominka, som taká šťastná, že som ho stretla a že mám vás dvoch s Teddym. Ste moje všetko."

„Prestaň, mami, lebo budem plakať," zasmiala sa Andromeda a potom objala svoju mamu. Slzy sa jej leskli v očiach, ale nerozplakala sa. Za to jej mama niekoľkokrát potiahla nosom. A keď sa od nej odtiahla, mala vlhké líca.

„Ľúbim ťa," pobozkala Nymphadora svoju dcéru na čelo.

„Aj ja ťa ľúbim, mami."

***

Ginny Potterová využila, že ma ešte stále svoju celú rodinu doma. Zajtra sa jej rozutekajú do Rokfortu a Harry bude mať isto veľa práce a ona už nemohla dlhšie čakať.

„Čo je toto za rodinnú poradu? Nie sme na to už starí?" spýtal sa jej James, keď dorazil ako posledný do obývačky a usadil sa na sedačku, rovno medzi Lily a Albusa, pričom do Albusa trocha štuchol. Jednoducho tradícia.

„Je to dôležité, James," predniesla Ginny pohrebným hlasom.

„Mami, niekto zomrel?" spýtala sa jej preto Lily.

„Nie," pokrútila hlavou Ginny.

„Oco, čo sa deje, lebo z nej to nevyjde len tak?" pýtal sa James.

„Ja naozaj neviem, James, som v nevedomosti, rovnako ako vy," žmurkol na neho Harry. „Gin, čo sa deje?"

„Ide o to, že...," Ginny sa zahľadela na svoje deti. Kedysi keď boli menší a ona im chcela niečo zvestovať, alebo ich všetkých troch za niečo vykarhať, zvolávala rodinné porady. Niekedy len tak, aby sme spoločne riešili problémy. Jej deti sa vždy ponosovali nad týmito poradami.

„Mami, veď nám to už povedz!"

Ginny sa pozrela na Albusa Severusa. Už aj ten bol nepokojný. Je naozaj na čase povedať im to. „Som tehotná!" prehlásila dosť nahlas.

„Veľmi vtipné," zasmial sa James.

Lily a Albus iba čakali, či to potvrdí a povie im niečo iné, ale Ginny iba prikývla. Potom sa pozrela na Harryho. Ruka mu vyletela do vlasov, prehrabol si ich a potom sa na ňu pozrel so všetkou láskou na svete. „Naozaj?"

„Naozaj," prikývla.

„Gin, to je skvelé," usmial sa na ňu. „Trochu nečakané, ale skvelé."

„Nie ste už starí na decko?" spýtal sa James, ktorý si práve uvedomil, že to, čo je mama povedala, bude zrejme pravda.

„Správaj sa slušne, James," napomenul ho otec a pobozkal jeho mamu na pery. „Ľúbim ťa."

„Aj ja teba, Harry," pohladila ho po líci.

„Merlin, ďalší otravný súrodenec," ponosoval sa stále James.

„Už sklapni, James!" buchla ho rukou po chrbte Lily. „Náhodou to je super, len by nebolo od veci, keby to bola sestra." Vstala zo sedačky a ponáhľala sa objať svoju mamu. „Dievča, prosím, nech je to je dievča."

„To uvidíme, Lily," pohladil ju po vláskoch Harry.

„Aj ja sa teším," vstal zo sedačky aj Albus. „Bude to fajn, mať ešte jedného súrodenca. Budeme ti pomáhať, mami," objal svoju mamu a tak nevidel, že James sa zaksichtil. „Ja určite, neviem ako James, ale ja určite."

„Ďakujem, miláčik," Ginny ho pobozkala na čelo.

James sa znova zaškeril, ale potom aj vstal zo sedačky a podišiel k mame. „Gratulujem, teda," usmial sa na ňu. „Nech je to radšej fakt dievča, lebo ak by to mal byť zase takýto otravný brat," uškrnul sa na Albusa, čím si vyslúžil od Ginny pohlavok.

„James, prestaň sa správať ako malý!" napomenula ho.

„Fajn, to bol len žart, však viete, že vás mám rád rodinka," odvetil jej James.

Ginny ho objala a rozplakala sa. „Ach, James."

„Ach, mama, prestaň revať, prosím ťa. Chápem, že hormóny tebou lomcujú, ale nemusíš to preháňať!"

Ginny mu znova dala pohlavok.

***

Na druhý deň ráno sa Andromeda so všetkými doma rozlúčila. Najdlhšie s malou Fairy. Rodičia ju odprevadili na vlakovú stanicu, kde už na ňu čakali aj kamarátky.

„Ocko, ty prídeš až večer?" spýtala sa ho Andromeda.

„Áno," usmial sa na ňu. „Zájdem s Dorou na Ministerstvo, chcela s niečím pomôcť." Vravel jej, zatiaľ, čo sa Nymphadora rozprávala s tetou Lunou.

Vlak už mal pomaly vyraziť, tak sa Andromeda rozlúčila s rodičmi a aj s tebou Lunou, ktorá prišla odprevadiť do školy Alice s Frankom a potom sa pobrala nastúpiť do vlaku. Veľmi rýchlo si našli prázdne kúpe, pretože bol vlak prázdnejší ako na začiatku školského roka. Niektorí ostávali cez Vianoce na Rokforte, iní tam ostali už po vianočnom plese. Andromeda z okna vyzerala Jamesa, ale nevidela ho. Chcela sa spýtať Franka, ale zavrhla to, lebo by sa jej pýtal ďalšie otázky. Našťastie nikde nevidela ani Freda, tak usúdila, že tí dvaja sú niekde spolu.

Ukázalo sa, že je to presne tak, lebo obaja sa dovalili asi za pätnásť minút, keď ich konečne našli.

„Nezmestíte sa sem," uškrnula sa Dominique, „kupé je len pre šesť osôb a s vami dvoma nás je osem."

Matthew sa zasmial dosť hlasno a Lavender spadla na zem čokoládová žabka. „Deväť, Domi," pripomenula jej, „zabudla si na bábätko."

„Vidíš!" vyhŕkla Dominique a vyložila si nohy oproti na Franka, aby zabránila Fredovi a Jamesovi vstup do kupé.

„Nebuď magor, Dominique," odsekol jej James, prekročil jej nohy a sadol si medzi Alice, Franka, Lavender a Matthewa. „Vidíš, zmestíme sa."

Fred prešiel k oknu a sadol si na zem. „Nepotrebujem sedačku."

„Prečo som len s vami rodina?" pýtala sa Dominique, ale bola to skôr rečnícka otázka, pretože jej nikto neodpovedal. Chalani začali plánovať nejaký žartík na Filcha a ešte nejaký tajný. Alice sa z nich snažila dostať o čo ide, ale nepodarilo sa jej to. Všetci štyria boli záhadní. Dokonca ani Dominique neuspela u Franka a to už bolo, čo povedať.

Andromeda väčšinu cestu hľadela von oknom a nezapájala sa do debát. Odpovedala iba, keď jej niekto položil nejakú otázku a chvíľku sledovala Jamesa. On ju však ignoroval, akoby sa vôbec v kupé nenachádzala. Trápilo ju to, ale nepovedala ani slovo.

***

Remus a Nymphadora dorazili na Ministerstvo mágie. Keď vošli do oddelenia Sídla aurorov, všetci ich zdravili, veľmi slušne. Remus bol už dlhšie zvyknutý na to, že ľudia s ním jednajú pekne. Bol predsa vojnovým hrdinom, jedným z tých, ktorých pomáhal zachrániť svet. A jeho manželka bola skvelá aurorka a neskôr sa dokonca stala vedúcou tohto oddelenia. Všetci k ním chovali rešpekt a hoci mu to spočiatku pripadalo zvláštne, teraz si na to zvykol a bol rád, že na neho nepozerajú ako na nejakú obludu a že sa ho ľudia neboja.

Nymphadora ho zaviedla do svojej kancelárie a pritom oznámila staršej sekretárke Robin, aby ich nikto nerušil, iba keby šlo o niečo veľmi dôležité.

„Tak s čím ti mám pomôcť?" spýtal sa jej Remus a zahľadel sa na kopu papierov na jej stole.

Ona podišla k stolu, vybrala prútik a začala papiere upratovať do úhľadných kôp.

„Ako môžeš pracovať v takom bodreli?" položil jej ďalšiu otázku. Zvláštne, že doma neporiadok nemali, ale v jej kancelárií akoby vybuchla bomba. Najhoršie na tom bolo, že tu tak vyzeralo vždy, keď sa zastavil.

„Som hrozný bordelár, Remus, akoby si to nevedel. Aj tatko je. To mám po ňom," oznámila mu sladko.

„Zapíšem si to na zoznam vecí, ktoré máš po ňom," žmurkol na ňu Remus, „čiže spev, bodrel, čo ešte?"

„Obaja nemáme radi Narcissu Malfoyovú a jej hroznú rodinu!"

„Už zase?"

„Hnevá ma to," povedala mu a pozrela sa mu do očí. „Uráža ma to. Nepáči sa mi, ako sa k tebe správajú, ako ťa stále iba ponižujú a ty nič nepovieš!"

„A prečo by som niečo hovoril, Dora?" pýtal sa jej. „Mňa Narcissa Malfoyová a jej rodina vôbec nezaujímajú, ale mám rád tvoju matku a viem, ako jej robí dobre, že sa môže znova schádzať so svojou sestrou, lebo dlhé roky nemohla. Nebudem vyvolávať konflikty kvôli hlúpostiam. Na to si tvoju matku veľmi vážim. Vzhľadom na to, že moji rodičia dlhé roky nežijú, ty sama dobre vieš, ako veľmi mám rád Andromedu a Teda. Nikdy by som neurobil nič, čo by im ublížilo."

„Remus," Nymphadora vydýchla. „Si až príliš dobrý."

„Niekto musí byť," žmurkol na ňu.

„Preto ťa toľko milujem," urobila pár krokov k nemu, pohladila ho po zjazvenom líci a potom ho pobozkala.

„Nechcela si niečo...," spýtal sa jej pomedzi bozky. „Riešiť?"

„Nie," pokrútila hlavou, „to bola len zámienka, aby si neodišiel ráno do Rokfortu," priznala sa mu.

Remus pokrútil hlavou, ale nehneval sa na ňu. Bola vážne prešibaná a tak trocha šialená.

„Som manželka záškodníka, takže sa nediv, že sa tak správam," žmurkla na neho tento raz ona a pohrávala sa s lícom jeho košeli. „Či?"

Neodpovedal, iba ju pobozkal.

Vtedy im však niekto zaklopal na dvere a potom vošiel dnu.

„Sakra!" poznamenala Ginny. „To sme nechceli."

Nymphadora sa iba zasmiala a prehrabla si strapaté vlasy. „Ginny, Harry, čomu vďačíme za vašu návštevu?"

Remus im stál chrbtom, tak si rýchlo upravil košeľu a otočil sa na nich až po pár minútach, keď si bol istý, že sa nečervená. Harry a Ginny žiarili šťastím, žeby si to sotva všimli.

„Čakáme dieťa," povedali obaja naraz.

„Harry, Ginny, to vám vážne veľmi gratulujeme," usmial sa na oboch Remus. „Čo na to hovoria deti?"

„Tešia sa," usmial sa Harry a vyzeral veľmi šťastne. „Aj keď nečakali to. Ani my veľmi nie, ale tak tešíme sa."

„Lily dúfa, že to bude sestrička," zasmiala sa Ginny. „Albus sa začal hneď strachovať o moje zdravie a nedovolil mi ani preniesť stoličku z kuchyne do jedálne, veď viete, aký je. A náš James, je síce už dospelý, ale stále je ako malý. Neodpustil si poznámku, že sme už celkom starí, ale inak sa aj tak teší."

Nymphadora ju radostne objala. „Fakt nás to veľmi teší. Povieme to aj deťom."

„Teddy to vie," oznámila jej Ginny. „Všimol si to. Na Nový rok. A Andromede to isto povedali už."

„Teddy to vedel skorej ako ja," priznal Harry trocha zahanbene.

„Nie je so mnou takmer každý deň, preto si hneď všimol, že sa správam trocha precitlivelo. Ty ma dokonalé poznáš, Harry, zrejme si si iba myslel, že mám svoje dni," ubezpečovala ho Ginny, že sa nehnevá.

Nymphadora sa zasmiala a Remus pokrútil hlavou nad Ginnou úprimnosťou. Harry s Ginny sa s nimi rozlúčili a odišli zvestovať dobré správy ďalej.

„Mám z nich fakt radosť," usmiala sa Nymphadora na Remusa.

„Harry si po tom všetkom zaslúži veľkú rodinu," prikývol Remus. „Je skvelým otcom, aj keď nikdy nepoznal toho svojho."

„Ale mal teba a Artura, pomohli ste mu, aby bol skvelým otcom," objala ho okolo krku. „Vždy si stál pri ňom. James ti je určite neskonale vďačný a to hlavne preto, lebo si to vždy robil preto, lebo si chcel, lebo máš Harryho nesmierne rád, nie preto, že by si musel."

„Si úžasná," nezmohol sa na viac slov.

„Viem," šepla a pobozkala ho celkom vášnivo.

„Dora," zastavil ju, lebo predsa len boli v jej pracovni a hocikedy mohol niekto prísť, ako pred chvíľkou Harry s Ginny.

„Čo?" trocha sa zamračila a zvraštila nos. „Problém?"

„Nie," pokrútil hlavou.

„Remus a neurobíme si aj my dieťa?" spýtala sa ho.

„Čo?" Remus sa rozkašľal.

„No a prečo nie? Keby sme mali chlapca, môžeme ho pomenovať Lyall po tvojom otcovi," rozprávala mu a on sa stále dusil kašľom a ona to dokonalo ignorovala.

„Dora, vieš," Remus prestal kašľať. „Nie sme už na to starí? Teda ty nie si stará, ale ja. Okrem toho sme už starí rodičia, vyzeralo by to-"

„Remus?" oslovila ho sladko. „Žartovala som iba."

„Určite?"

„Samozrejme," zasmiala sa. „Máme dve úžasné deti a tie nám bohato stačia ku šťastiu. A máme našu malú Fairy a možno prídu aj ďalšie vnúčatá. Na to sa teším. Ľúbim ťa."

„Aj ja teba, zlatko," padol mu kameň zo srdca.

„Dostala som ťa!" Nymphadora sa smiala. „Bol si bledý ako stena, miláčik. Haha."

„Si trocha potvora, vieš o tom?"

„Ale tvoja," znova mu obmotala ruky okolo krku a pobozkala ho.

***

Andromeda nemohla zaspať. Bola v Rokforte, niekoľko hodín sa zhovárali s dievčatami, ale ona sa desila zajtrajšieho dňa, kedy hneď prvá hodina bola Transfigurácia so Simonom Woodom a ona ho naozaj nechcela vidieť. Spomenula si na ten bozk a ešte aj teraz sa striasla, lebo vedela, že sa jej nepáčil, že si ho predstavovala inak.

Vstala z postele, hodila na seba župan a zišla dole do klubovne, aby si trocha prevetrala hlavu, kým sa pôjde pokúsiť znova zaspať.

Klubovňa zívala prázdnotou, ale iba na prvý pohľad. V šarlátovom kresle, ktoré bolo najbližšie pri kozube, sedel James Sirius Potter a mračil sa do ohňa. Vôbec sa neotočil, keď počul jej kroky.

„Nemôžeš spať, James?" spýtala sa ho.

„Povedzme, že sa mi nechce," odvetil jej, ale ani sa na ňu nepozrel. „Premýšľal som. Mama je tehotná, budem mať ďalšieho súrodenca."

„To je skvelé," usmiala sa Andromeda.

„Je," usmial sa aj on. Stále sa na ňu nepozrel, ale ona videla jeho úsmev. „Najskôr som si myslela, že sú naši na to už starí, ale vlastne nie, sú v najlepších rokoch. Bude to fajn mať zase koho rozmaznávať, s kým sa hrať, aspoň toľko nebudeme všetci lipnúť na Fairy, lebo inak by bola fakt hrozne rozmaznaná. Aspoň sa to teraz podelí. Medzi môjho súrodenca, Fairy a bábätko Domi a Franka."

„Zrazu bude toľko bábätiek," prikývla a mala z tej správy naozaj radosť. Vždy mala deti veľmi rada a na Fairy naozaj veľmi lipla. A o pár mesiacov sa malo narodiť ich krstniatko a James, Albus a Lily budú mať ešte maličkého súrodenca. Naozaj sa rodina zase o niečo viac rozrastie a to pokladala za skvelé.

„Prečo nespíš ty?" spýtal sa jej, otočil svoju tvár a svoje tmavé oči vpil do tých jej.

„Keď ja ani neviem," mykla plecami. „Som stále rozčarovaná z toho vianočného plesu."

„Nemám chuť to rozoberať, Drom!" uviedol to okamžite na pravú mieru.

„Ospravedlnila som sa ti a ty aj tak robíš, akoby som vôbec neexistovala! Do šľaka, James, chcem, aby sme boli naďalej priatelia. Uzavreli sme predsa dohodu kvôli bábätku Dominique a Franka, že sa nebudeme hádať, že spolu budeme vychádzať!"

„Ty si ma ignorovala dlhé roky, Andromeda," pripomenul jej James. „Ja som prijal tvoje ospravedlnenie a nemám pocit, žeby som ťa nejako veľmi ignoroval. Keby som ťa ignoroval, už dávno by som vyšiel hore do spálne a nesedel tu a nepočúval ťa!"

Andromede sa triasli ústa. Nevedela, čo mu má povedať. Nechcela ho ďalej obviňovať, lebo dobre vedela, že za to, čo sa stalo, nenesie vinu ona. On neurobil nič zlé. On predsa nebozkával inú, zatiaľ čo bol na plese s ňou. Nezáležalo na tom, či to bolo, alebo nebolo rande, jednoducho to nebolo správne a bolo to úplne nevhodné, aj keď ona za to nie úplne mohla. Ten bozk od Simona jednoducho nečakala a už vôbec nečakala, že by sa tam objavil práve v tej chvíli James. Všetko bola iba nepekná zhoda náhod.

„Mala by si si sa ísť vyspať do ružová, aby si bola zajtra pekná pre svojho frajera," uškrnul sa na ňu James a vstal z kresla.

„On nie je môj frajer, povedala som ti to!"

„A vie on o tom?"

„Povedala som mu, že s ním nechcem nič mať!"

„Len či to jasne počul!"

„Prestaň sa ku mne tak správať, Potter!"

„Ach, Drom, nebuď patetická!"

„Sklapni!" ohriakla ho.

„Počúvaj ma!" zvýšil na ňu hlas viac, ako ona neho. Urobil ešte krok k nej, tak že ich delilo iba pár centimetrov. „Nesprávaj sa ku mne, akoby som bol nejaký chudák! To už stačilo, Andromeda. Znášal som to dlhé roky. Tomu je koniec, princezná!"

„Ty sa ku mne správaš odporne," pripomenula mu, ale už nekričala. „A ja som sa k tebe za tie roky nesprávala až tak zle."

„Prosím ťa," zasmial sa ironicky. „Správala si sa ku mne ako k idiotovi. Ale ja už taký viac nie som a nebudem. A za to v skutočnosti ďakujem tebe, Andromeda!"

„Prestaň už, to ma bolí," snažila sa nerozplakať, aj keď kútiky úst sa jej mykali.

„Len nech ťa to bolí, mňa celé roky bolelo, ako si ma ignorovala, aká si bola na mňa protivná, akosi sa posmievala mojej láske!"

„Nikdy som sa neposmievala tvojej láske!"

„Vždy si sa posmievala mojej láske!"

„James!"

„Naozaj ti ďakujem, v podstate som nedávno zistil, že žiadna láska už neexistuje," oznámil jej James.

Andromeda na neho vyvalila oči. „Čože?"

„Počula si, Andromeda, už k tebe nič necítim," odsekol jej a potom vyšiel po schodoch do chlapčenských spálni.

Ona ostala stále šokovane stáť na tom istom mieste. Pred pár mesiacmi by dala čokoľvek za to, aby sa zbavila Jamesa Pottera, ale teraz je to zovieralo srdce. Nevedela prečo tomu tak je. Chcelo sa jej plakať, do niečoho poriadne udrieť. V ušiach jej stále zneli jeho posledné slová. Ťažko sa jej dýchalo. James Potter k nej už nič necíti.

***

James vybehol hore po schodoch. Pred izbou zastal a oprel sa o stenu. V duchu karhal sám seba, že sa k nej správal až tak zle. Povedal jej veci, ktoré boli priveľmi kruté a hlavne vôbec neboli pravda.

Keď ju videl stáť pred sebou, takú krehkú a takú zraniteľnú, mal skorej chuť ju objať a povedať jej, že mu to je ľúto, že sa k nej tak správa. Ale pred pár dňami učinil rozhodnutie, že tento raz na ňu naozaj skúsi ignoráciu a zdalo sa, že to zaberá. Pretože ona si to všimla, že ju ignoruje a nejako zvláštne sa jej to nepáčilo. Chcel ju trocha vytrestať, ale teraz celkom ľutoval, že sa k nej správal až tak škaredo. Ona si to nezaslúžila.

Keby len nebola taká tvrdohlavá. Keby mu dovolila, aby ju vzal na skutočné rande. Možno by sa do neho konečne zaľúbila. Možno keby sa ho pokúsila skutočne spoznať, keby tak poznala všetky zákutia jeho srdca a duše.

Na to už zrejme bolo aj tak neskoro.

Pozn. autorky:

Konečne piatok, však? No ja som totálne chorá, dúfam, že sa máte lepšie ako ja. Snáď neumriem na záchvaty kašľu. Čo hovoríte na kapitolu? A na hádku medzi Jamesom a Drom? :/ 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro