Na druhý deň ráno všetky deti spali takmer do obeda. Rodičia poodchádzali do svojich domov ešte neskoro v noci, ale deti nechali spať u Potterovcov, keďže sa oslavy Nového roka mierne pretiahli.

Andromeda bola medzi prvými, ktorá sa zobudila a tak zišla dole do kuchyne a pomohla tete Ginny s raňajkami.

„Si v poriadku, Andy?" spýtala sa jej Ginny, keď si všimla jej smutný výraz.

„Nespalo sa mi dobre," odvetila jej Andromeda a bola to lož. Celú noc poriadne nespala, lebo bola sklamaná z toho, ako chladne sa k nej James správa, ale na druhej strane, ho úplne dokonalo chápala. Mal dôvod sa hnevať a ona nejako stále nemohla pochopiť, prečo jej až tak veľmi vadí, že ju ignoruje. Pred pár dňami by dala čokoľvek za to, aby na ňu James Potter kašľal, ale teraz sa cítila nejaká sklaman a prázdna.

„Dáš si dobre raňajky a bude ti lepšie," veselo štebotala Ginny a pripravovala čaj. „Alebo sa nebodaj stalo niečo medzi tebou a Jamesom?" neodpustila si to a spýtala sa.

Andromeda sa na ňu ospravedlňujúco pozrela. „Viem, že ti to povedal."

„Áno, povedal," prikývla Ginny.

„Hovorí ti všetko, teta Ginny," povedala Andromeda. „Naozaj ma to mrzí, ja som Jamesovi nikdy nechcela ublížiť. Cítim sa naozaj hrozne."

„To vidím," smutne sa na ňu pozrela Ginny. „Pozri, Andromeda, srdcu nemôžeš rozkázať. James to hádam už konečne pochopí, že o neho nemáš záujem."

„Myslela som, že sa na mňa hneváš," Andromede po lícach tiekli slzy.

„Nemám dôvod, Andy. To, čo máte s Jamesom medzi sebou, je predsa vaša vec. Ty vieš, že ťa mám rada. Si súčasť mojej veľkej rodiny," usmiala sa na ňu Ginny a objala ju. „Netráp sa, Andy, veci sa často vyriešia samé."

„Keď ja nechcem o Jamesa prísť. Chcem, aby sme ostali priateľmi," šepla jej Andromeda. „Nuž mám pocit, že ma nenávidí. Včera sa so mnou sotva rozprával, dokonca aj po ohňostroji mi len veľmi stroho zablahoželal k Novému roku a to ako úplne poslednej. Viem, že som ho ranila a ublížila mu. Ospravedlnila som sa niekoľkokrát a vlastne to nič neznamenalo. Simon sa mi nepáči. Ten bozk bol hrozný."

„James nie je chlapec, ktorý by niekoho nenávidel, no tak, Andy," Ginny sa na ňu usmiala, podala jej vreckovku, aby si zotrela slzy. „To ma mrzí, že tvoj bozk nedopadol podľa tvojich predstáv. Ale aj to sa stáva. Raz príde niekto, kto ťa pobozká tak, že stratíš pôdu pod nohami. Ver mi, hovorím z vlastnej skúsenosti."

„Pokiaľ ťa nepobozkal strýko Harry, tak si tiež bola z bozkávania sklamaná?" spýtala sa jej Andromeda.

„Presne tak," prikývla Ginny. „Keď príde ten pravý, bude to skvelé, Andy," žmurkla na ňu a potom odniesla šálky s čajom do jedálne a pobrala sa pobudiť ostatné deti. Andromeda sa oprela o kuchynskú linku a bolo jej o trocha lepšie. Bola vážne rada, že sa teta Ginny na ňu nehnevá. Mala ju veľmi rada a keby k nej bola chladná, veľmi by ju to mrzelo. So všetkých svojich nepísaných tiet ju mala vlastne najradšej. Určite na tom zohralo najväčšiu úlohu to, že s ňou trávila najviac času, lebo väčšinou keď bola menšia bola s Teddym u Potterovcov.

***

Neskôr sa pre Andromedu zastavil u Potterovcoch Teddy. Na záhrade ale našiel osamoteného Jamesa, čo mu prišlo dosť zvláštne. „James, stalo sa niečo?"

„Nie, nič, prečo?" spýtal sa ho James.

„Si smutný a to sa často nevidí. Dokonca aj včera si bol smutný," uvedomil si Teddy. Včera si to všimol iba na okamih, lebo väčšinu večera a noci sa venoval hlavne Victoire. Ale keď sa nad tým teraz zamyslel, všimol si, že James nie je v poriadku. „Čo sa stalo na tom vianočnom plese?" spýtal sa ho na rovinu. „Pretože aj Drom je nejaká povädnutá."

„Ale nič, Teddy, ten ples bola chyba, nemali sme tam chodiť spolu," zahováral James. „Pohádali sme sa ako obyčajne, to je celé."

„James, ty nevieš klamať," vytkol mu Teddy. „Povedz mi, čo sa stalo?!"

„Bozkávala sa s iným, áno!" vykríkol James a v tvári bol celý červený od zlosti, ktorá s ním ešte stále lomcovala, keď si ju predstavil v náručí Simona Wooda.

„Naša Andy?"

„Áno, tvoja Andy!"

„James, to ma šialene mrzí," Teddyho ho chytil priateľsky za rameno, aby mu vyjadril svoju podporu. „Viem, ako ti na Andy záleží a toto si si fakt nezaslúžil."

„Už som to s Drom vzdal," priznal sa mu James. „Nemá to zmysel, ona ma nikdy nebude mať rada tak, ako mám rád ja ju. Bolo na čase si to uvedomiť. Drom nie je moja spriaznená duša, ako je tvojou Victoire. Je to ťažké, ale je to pravda. Musím sa pohnúť niekam ďalej."

„Držím ti palce," prikývol Teddy. „A fakt mi to je ľúto, James. Vieš, že som si vždy želal, aby si bol môj švagor."

„Dík, Teddy, ale to nevadí. Veď aj tak si ako môj starší brat," usmial sa na neho James. „A vždy budeš. Si najlepší."

„Aj ja ťa mám rád ako brata, James. Vždy sme boli najlepší priatelia, však?"

„Áno," prikývol James. „To sa nikdy nezmení."

„Och, mali by sme prestať byť sentimentálni, ako ženy," zasmial sa Teddy.

„Tráviš moc času s Victoire," vytkol mu James, ale tiež sa smial. „A s Fairy, ale to ti nemožno zazlievať. Veď ona je úžasná."

„To je, veď je predsa moja," žmurkol na neho Teddy. „Už sa netráp, James. Všetko sa jedného dňa vyrieši."

„Aj zlomené srdce?" spýtal sa ho James.

„Myslím, že áno," prikývol Teddy, ktorý vlastne ani nevedel odpovedať na túto otázku. Nikdy nemal zlomené srdce. Medzi ním a Victoire to bolo jasné už od začiatku. Vždy mali k sebe blízko, vždy boli priateľmi a ako začali dospievať, uvedomili si, že to všetko čo medzi nimi je, je láska. Začali spolu chodiť a bolo to všetko nesmierne úžasné. Potom ju požiadal o ruku, vzali sa a teraz mali malú Fairy. Teddy bol nesmierne šťastný a hoci s Victoire nebolo vždy všetko iba krásne ružové, samozrejme že boli aj dni, kedy sa hádali, vedel, že ju bude milovať navždy a dúfal, že aj ona jeho.

„Dík, Teddy," znova sa mu poďakoval James.

„Pôjdem pre Drom. Uvidíme sa, kamoško," poťapkal ho Teddy priateľsky po chrbte a potom zamieril do domu, ktorý bol plný hluku, lebo väčšina detí sa ešte stále nachádzala tam.

„Teddy, ahoj zlatíčko."

„Ahoj, Gin," Teddy ju pobozkal na líce. „Ako to zvládaš s toľkými deťmi?"

„Vieš, zo mňa mali vždy rešpekt," žmurkla na neho. „Nevidel si Jamesa?"

„Stratila si vlastného syna?" uťahoval si z nej.

„Veľmi vtipné, Teddy Lupin."

„Je v záhrade, trocha smutný, povedal mi, čo sa stalo na plese," riekol jej Teddy a ona prikývla. Vedela o tom a preto aj dobre vedela, že James potrebuje byť sám, aby si prevetral všetky svoje myšlienky. „Kde je Drom? Vezmem ju domov."

„Asi s Rose," odvetila mu Ginny. „Šla jej pomôcť pobaliť hry."

„Dobre, vybehnem po ňu," usmial sa na ňu Teddy.

„Teddy," zastavila ho, chytila ho za ruku a usmiala sa na neho. „Pohovor si s Andy. Je smutná a vy dvaja ste si vždy až priveľmi dobre rozumeli. Na teba vždy dá, zbožňuje ťa."

„Aj ja zbožňujem ju," prikývol Teddy. „Mám to v pláne, neboj sa. Pozdrav potom Harryho."

„Jasné a ty Vic a Fairy. Som rada, že ste boli všetci u nás. Bolo to pekné, však?"

„Najlepšie," usmial sa na ňu Teddy. „Gin, si v poriadku?"

„Jasné, prečo?"

„Neviem, si nejaká precitlivelá, vážne sa ti v očiach lesknú slzy?" hľadel na ňu skúmavo.

„Je mi vážne dobre, Teddy," žmurkla na neho.

„Aha," Teddy sa zasmial. „Fajn, dobre, ako myslíš. Nikto to ešte nevie, však? Budem sa tváriť, že nie som prvý, kto o tom vie."

„Teddy!" okríkla ho. „Ticho!"

„Gratulujem," objal ju Teddy.

„Ďakujem, ach, rozplačem sa," zasmiala sa a pobozkala ho na líce. „Budeš krstný otec," šepla.

„Fakt?"

„Áno, kto iný," usmiala sa. „Harry bude isto súhlasiť."

„Hlavne to Harrymu povedz, áno," neudržal sa a musel si do nej ešte rypnúť. „Idem po Drom." A potom vybehol hore schodmi.

***

Andromeda pomohla Rose upratať všetky hry, ktoré sa behom večera a noci hrali. Rose na ňu často skúmavo hľadela, ale nič nepovedala.

„Prečo tu vlastne nebol Scorpius?" spýtala sa jej Andromeda.

„Bol s rodičmi na sviatky u svojich starkých. U druhých, nie u Malfoyovcoch," vysvetľovala jej Rose. „Tak nemohol prísť, ale nevadí, nemusíme byť predsa stále spolu. Každý máme aj vlastný priestor."

„Jasné, to je fajn," prikývla Andromeda. „Správny prístup ku vzťahu."

„Čo sa stalo medzi tebou a Jamesom?" spýtala sa jej konečne Rose.

„Pohádali sme ako vždy," odvetila jej Andromeda.

„Klameš," zhodnotila Rose. „Fakt ti to nejde."

„Sklamala som ho, to je celé, Rose. Nehnevaj sa, ale nechcem sa o tom rozprávať. Som z toho sama smutná," riekla jej Andromeda a sadla si smutne na posteľ.

„Prepáč, nechcela som byť taká dotieravá," prikývla Rose. „Škoda. Vieš, vždy som si myslela, že medzi vami niečo je a tie hádky iba na nás hráte. Boli by ste pekný pár a hlavne každý to od vás očakával."

„To je na tom to najhoršie, Rose. Každý to odmalička hovoril, každý si to myslel, že to raz tak bude. Ale nie je to tak a nebude. James a ja nie sme na tej istej vlnovej dĺžke. Mám ho rada, ako svojho kamaráta. Tak ako mám rada vás všetkých. Neľúbim ho ale," vravela jej Andromeda a po tvári jej zase tiekli slzy.

„Andy, prepáč, nechcela som, aby si plakala," Rose si k nej sadla a podala jej vreckovku z balíčka na nočnom stolíku. „Srdce si predsa nevyberá. Pozri sa na mňa a Scorpiusa. Kto by to bol kedy povedal, že Weasleyová bude chodiť s Malfoyom. Nehovoriac o tom, že môj otec sa s tým nikdy nezmieri a Scorpov ani nehovorím. Ale chodíme spolu, ľúbime sa."

„Veľmi ti to želám," usmiala sa na ňu Andromeda. „A čo sa týka uja Rona a Draca Malfoya, tak oni sa s tým vyrovnajú, uvidíš. Raz budú musieť."

„Hádam, že áno," žmurkla na ňu Rose a prehodila si dlhé ryšavé vlasy dozadu.

„Ahojte, tu ste," vošiel do izby Teddy.

„Teddy," Rose sa žiarivo usmiala, keď ho zbadala. Ponáhľala sa ho pobozkať na líce.

„Ahoj, Rosie," pohladil ju po vláskoch. „Si ty dnes ale krásna. Ako vždy."

„Ďakujem," usmiala sa na neho Rose. „Nechám vás," a odbehla, pričom za sebou zavrela dvere, aby ich nikto nevyrušoval.

„Keby nechodila so Scorpiusom, myslela by som si, že po tebe ide," zasmiala sa trocha Andromeda, keď videla ako Rose očervenela, keď zbadala Teddyho a potom veselo vytancovala z izby.

„Rosie je ako moja sestra," usmial sa na ňu Teddy.

„To je síce pekné, Teddy, ale myslím, že si pomotal hlavu nejednej Weasleyovej, keď zistili, že v skutočnosti nie si ich rodina," povedala mu Andromeda. „Spomínaš na Molly, ktorá ti posielala zamilované listy? A chcela založiť fanclub Teddyho Lupina?"

„Vieš, že mi vždy šlo len o jednu Weasleyovú a ostatné pre mňa boli ako sestry. Okrem toho, keď je človek malý, zaľúbi sa aj do toho, do koho by nemal. Mne sa napríklad vždy páčila teta Angelina. Je pekná, nie?"

„Poviem to Vic!"

„Nebuď zlá, mal som desať," odsekol jej Teddy. „Ako Molly, keď mi písala tie listy."

„Zlomil si im srdcia, Molly aj Rose, možno aj Dominique, to som si nie úplne istá," uškrnula sa na neho Andromeda.

„Čo takto sa pobaviť o tebe a jednom zlomenom srdci?" spýtal sa jej Teddy a prisadol si k nej na posteľ.

„James ti to povedal," povzdychla si.

„Vraj si sa bozkávala s iným," pozrel sa na ňu Teddy. „Celkom neslušne, nemyslíš?"

Andromeda sa na neho pozrela a prikývla. Uvedomila si, že James Teddymu nepovedal s kým sa bozkávala. Za čo mu bola celkom vďačná. „Samozrejme, ja to viem. Ale ja som to neurobila náročky, Teddy. To on pobozkal mňa a bolo to iné, akoby som čakala. Nepáčilo sa mi to. Asi preto, že do neho nie som zaľúbená. Ani nevieš, ako mizerne sa cítim, kvôli Jamesovi, ale aj kvôli sebe."

„Poď sem," Teddy ju pritiahol do svojej náruče a silno objal. Nerád videl svoju sestru smutnú a už vôbec nie sklamanú. „To je mi ľúto, Dromi, netušil som, že ťa to až tak sklamalo. Asi to nebol ten pravý, vieš?"

„Viem," prikývla a rozplakala sa v jeho náručí. „Ja som nikdy nechcela Jamesovi ublížiť, ale stalo sa to. Viem, že ho strácam aj ako kamaráta a to ma veľmi bolí, Teddy. Neviem však, čo mám robiť."

„Niekedy musíš dať veciam voľný priebeh, Andy," pohladil ju po vlasoch. „Inak to nejde."

„Som rada, že si tu, veľký brat," schúlila sa mu v náručí.

„Ja som vždy tu pre teba, malá sestra," pobozkal ju do vlasov. Lámalo mu srdce, keď ju videl takú nešťastnú.

***

Neskôr, keď sa Andromeda a Teddy vrátili domov, museli sa pripraviť, lebo ich čakala novoročná večera u sestry ich babičky – u Narcissy Malfoyovej. Andromeda i Teddy dobre vedeli z rozprávania, že odkedy sa babička vydala za ich deduška, Narcissa Malfoyová sa so svojou sestrou nekontaktovala. Všetko sa to zmenilo, až po skončení druhej čarodejníckej vojny. Potom sa začali stretávať a hoci v ich rodinách stále panovali rozdiely, babička Andromeda bola veľmi šťastná, že má svoju mladšiu sestru znova po svojom boku. A keď bola babička šťastná, bol šťastný aj deduško, aj keď občas sa dosť hlasno ponosoval nad tým, aký je jeho švagor Lucius Malfoy stále otrasný človek. Vždy si za to vyslúžil karhavý pohľad svojej manželky, ale ostatní mu často v duchu dali za pravdu.

Keďže si rodina Malfoyovcov stále ctila isté pravidlá etikety, Andromeda sa musela obliecť do šiat a slušných topánok. Teddy si na seba navliekal oblek a strašne pri tom nadával, že ho počula až do svojej izby. Victoire, ktorá nosila krásne šaty skoro stále, nemala žiaden problém. Dokonca bola vždy taká slušná a vznešená, že si ju Narcissa Malfoyová obľúbila snáď najviac z celej rodiny svojej sestry.

O päť minút šesť už stáli na prahu Malfoy Manoru (nesmelo sa meškať) a deduško Ted zazvonil. Teddy sa ošíval, Victoire sa na neho mračila a Andromeda bola stále smutná, že ani poriadne nevnímala nič okolo seba.

„Dobrý večer," otvoril im dvere Lucius Malfoy a všetkých vpustil dnu.

„Andy," do haly vošla Narcissa Malfoyová v dlhých tmavomodrých šatách. Na svoj vek vyzerala veľmi sviežo a krásne. Dlhé blond vlasy mala učesané do zložitého drdola a na perách mala červený rúž. „Šťastný Nový rok," objala svoju sestru.

„Aj tebe, Cissy, ďakujeme veľmi pekne za pozvanie," odvetila jej babička.

„Nemáte začo," prikývla Narcissa, odtiahla sa od svojej sestry a pozrela sa na deduška Teda. „Pekný večer, rada ťa vidím, Ted." Podala mu ruku.

„Potešenie je na mojej strane, Narcissa," Ted vzal jej ruku a pobozkal jej ju. „Naozaj nás teší, že sme tu."

Nymphadora zakašľala. Babička Andromeda na ňu vrhla nahnevaný pohľad a Andromeda si všimla, že Teddy sa snaží nerozosmiať. Všetkým bolo jasné, že deduško Ted hovorí iba nacvičené frázy, aby boli všetci spokojní.

„Nymphadora, ty vyzeráš stále krajšie a krajšie, dievčatko," pochválila ju Narcissa a potom ju objala.

„Ďakujem, teta, za pochvalu. Si milá."

„Remus," oslovila ho Narcissa a jej pohŕdavý tón si uvedomili všetci.

„Narcissa," oslovil ju slušne. „Ďakujeme za pozvanie."

„Rado sa stalo," usmiala sa a podišla k Teddymu. „Edward, vyzeráš veľmi elegantne."

„Milá teta, ty vyzeráš priam úchvatne," usmial sa na ňu Teddy celkom úprimne. Tiež pobozkal jej ruku. „Nádherne, vážne. Ty vôbec nestarneš, však?"

Narcissa sa zasmiala, celkom nečakane. Teddy to so ženami jednoducho vedel, dokonca aj so svojou tetou Narcissou. Aj ona úplne podľahla čaru jeho úsmevu. „Och, ty lichotník, po kom to asi máš?"

„Po dedkovi," žmurkol na ňu Teddy, na čo Nymphadora znova zakašľala a babička Andromeda jej celkom jasne stúpila na nohu, ale Narcissa ani Lucius si to nevšimli.

„Ahoj, drahá Vic," objala Narcissa aj ju. „Vitaj u nás, som rada, že ťa zase vidím."

„Ďakujem, pani Malfoyová, aj ja vás veľmi rada vidím," usmiala sa na ňu Victoire.

Narcissa nakukla do kočiarika, kde sa na ňu usmievala Fairy a v ústočkách mala svoj nový ružový cumlík. „Ahoj, krásavica, ty naša malá víla. Je rozkošná."

„Ďakujeme, teta," odvetil jej Teddy.

„A malá, Andy," podišla Narcissa nakoniec aj k Andromede. „Vitaj, dievčatko."

„Dobrý deň, teta Cissy," pokúsila sa Andromeda o úsmev.

„Veľmi ti to dnes pristane. Scorpius sa poteší, že si prišla, minule mi rozprával o nejakom krúžku, do ktorého sa pridal a ty ho vedieš, ak ma pamäť neklame."

„Fénixov Rád," poznamenala Andromeda. „To je náš krúžok. Je to doplnkové štúdiu Obrany proti čiernej mágií," vysvetlila.

„Prirodzene," prikývla Narcissa hrdo. „Nemyslela som si, že potrebujete doplnkové štúdium, keď vyučuješ tento predmet ty, Remus?" obrátila sa na neho.

„Krúžok si založili deti a nikdy nie je na škodu precvičovať aj mimo vyučovacích hodín," odvetil jej Remus takmer diplomaticky. Bolo mu nad slnko jasnejšie (a všetkým ostatným tiež), že jeho rodina Malfoyovcov do rodiny nikdy neprijme.

„Ten krúžok som kedysi dávno založil ja," zachraňoval situáciu Teddy, lebo keď videl pohľad svojej matky, vedel, že ešte jedno negatívne slovo a vrhne sa na svoju tetu. Sladko sa usmial na svoju tetu.

„Tak potom to musí byť úžasný krúžok," visela na jeho úsmeve ako pubertiačka. „Prejdeme do jedálne? Draco s rodinou dorazí za chvíľku."

Všetci ju nasledovali. Andromeda sa pozrela na Teddyho a obaja sa rozosmiali, keď ich nikto nevidel.

„Aj jej si zlomil srdce, keď si si vzal Vic," žmurkla na neho.

***

Keď už boli v jedálni a Narcissa vysvetľovala, kto si má kam sadnúť, dorazil Draco Malfoy s manželkou Astoriou a jediným synom, Scorpiusom. Scorpius sa zvítal s ostatnými a potom aj s Andromedou.

„Mám ťa pozdraviť od Rose, zajtra sa na teba už teší," šepla mu.

„Ďakujem," prikývol. „Aj ja na ňu. Tie dni bez nej boli dlhé."

Draco a jeho manželka Astoria (ktorá bola podľa Andromedy snáď jediná milá z tejto rodiny a rozhodne nebola sama, ktorá si to myslela) sa zvítali so zvyškom svojej rodiny.

Usadili sa k stolu. Lucius sa pýtal Draca na prácu a Andromeda bola zase myšlienkami niekde inde. Občas začula, ako Narcissa zmenila tému. Zvyčajne sa rozprávali len ony dve s babičkou Andromedou a ostatní len po tichu jedli. Nikto nehovoril nič viac, čo by musel a všetci sa snažili správať sa k sebe slušne.

Nech sa babička Andromeda a prateta Narcissa snažili akokoľvek, ich dve rodiny boli jednoducho už nezlučiteľné. V každej panovali iné pravidlá, iné spôsoby správania a výchovy. To už po toľkých rokoch nešlo vôbec zmeniť. Nuž aj tak rovnako ako rodina Andromedy, ani rodina Narcissy, ich dve nechcela sklamať a zúčastnili sa týchto stretnutí a snažili sa k sebe správať normálne, aj keď boli natoľko odlišní.

Andromeda si všimla, ako jej deduško Ted zachytil pohľad Luciusa Malfoya. Trocha sa na neho pousmial a on prikývol. Obom dvom šlo iba o to, aby ich ženy boli šťastné.

Pozn. autorky:

Ahojte, konečne piatoček :) takže som tu s novou kapitolou, ktorá je plná skvelého Teddyho Lupina, no kto by do neho nebol zaľúbený? <3 hehe .... som zvedavá, ako sa Vám páčila kapitola :)