Andromeda sa doma chystala na vianočný ples. Victoire sa ponúkla, že ju namaľuje a ona to ochotne prijala, lebo Victoire v tomto bola odborníčka. Preto, keď sa pozerala do zrkadla bola unesená z toho, ako jej pristane. Potom jej pomohla aj s vlasmi, ktoré sa Andromeda rozhodla mať tmavohnedé, lebo táto farba jej najviac šla ku krásnym plesovým šatám. Nechala si ich rozpustené s jemnými vlnkami.

„Vyzeráš naozaj krásne. James odpadne, keď ťa uvidí," usmiala sa Victoire. „Pamätám si na môj posledný vianočný ples. Chcela som si ho náramne užiť."

„A užila si si ho?"

„Áno," usmiala sa Victoire. „S Teddym sme tancovali skoro na každú pieseň, zabávali sme sa so spoločnými priateľmi. Ako dobre, že riaditeľka dovolila, aby Teddy mohol za mnou prísť a stráviť so mnou ples, aj keď už nebol na škole. A potom o polnoci, však vieš, požiadal ma o ruku."

„Viem, bolo to krásne romantické," prikývla Andromeda. „Naozaj som nechápala, kde sa v ňom berie toľko romantiky."

„Mal to krásne prichystané. Pravda však je, že by som mu povedala áno, aj keby si predo mnou kľakol u nás doma v obývačke a požiadal ma. Nuž v tej chvíli som sa cítila skutočne výnimočne. Ten krásny pocit, že vynaložil snahu na to, aby ma požiadal o ruku zaujímavo a pred všetkými, ten pocit ma hreje do dnes, Andy. Budem mať na čo spomínať," rozprávala jej Victoire šťastne.

„Ty a Teddy sa k sebe dokonalo hodíte," odvetila jej Andromeda.

Victoire jej venovala úsmev. „Pomôžem ti so šatami?"

„Nie, to už zvládnem sama. Ďakujem za všetko, Vic, urobila si zo mňa princeznú," opätovala je úsmev.

„Ty si dávno bola princezná, Andy," žmurkla na ňu Victoire a potom odišla z jej izby, aby sa Andromeda mohla prezliecť a doladiť posledné veci a vyraziť na vianočný ples.

Už bola takmer hotová, keď jej na dvere zaklopala mama a potom vošla dnu, aby ju videla, ako vyzerá.

„Juj, aká si roztomilá," usmiala sa na ňu. Nymphadora bola už tiež pripravená na ples. Na sebe mala fialové šaty, ktoré spoločne kúpili, k ním si nechala dlhé fialové vlasy, ktoré jej náramne pristali a očividne Victoire namaľovala aj ju.

„Aj ty si krásna, mami. Čo by sme bez Vic a jej dokonalého umenia robili?" zasmiala sa Andromeda.

„Hovor mi, vieš, ako sa nerada maľujem, ešte že máme Victoire, to je pravda," mama na ňu žmurkla a pomohla jej zapnúť retiazku.

Andromeda si obula ešte lodičky a potom vzala malú kabelku, do ktorej si vhodila dôležité veci. „Som pripravená."

„Výborne, tak môžeme pomaly vyraziť. Premiestnime sa pred brány Rokfortu a odtiaľ pôjdeme kúsok peši. Daj si kabát, srdiečko," vysvetľovala jej Nymphadora. „Ja idem skontrolovať tvojho otca, či je už tiež pripravený. Veľmi sa mu nechcelo do obleku, ale čo by pre mňa neurobil?"

Andromeda sa z chuti zasmiala a jej mama zmizla zase z izby. Naozaj svojich rodičov zbožňovala a čo sa jej najviac páčilo bolo to, že otec by pre jej matku urobil naozaj čokoľvek, čo jej na očiach videl. To sa jej veľmi páčilo a dúfala, že raz nájde rovnakého a pozorného chlapca, ktorý ju bude zbožňovať a aj ona jeho.

Zišla dole do obývačky, kde už na ňu čakali babička s deduškom. Obaja ju vychváli do nebies.

„Aj vy ste mali vianočný ples niekedy?" vypytovala sa Andromeda.

„Nie, my sme chodili na večierky len k Sluggymu," odvetil jej deduško.

„K profesorovi Slughornovi?"

„Áno," prikývla babička. „Vždy mal svojich pár vyvolených študentov a usporadúval rôzne večierky. Tam sme s tvojím dedkom často chodievali. Pretože tam sme neboli nikomu na očiach, všakže?"

„Presne tak, Dromeda," deduško sa nahol k babičke a pobozkal ju na líce. „Tam sme si spolu mohli zatancovať a zabávať sa."

Andromeda im obom venovala úsmev a potom do obývačky vošiel Teddy s Fairy na rukách. „Wow, Drom, vyzeráš krásne."

„Ďakujem, veľký brat," Andromeda sa od neho nechala pobozkať na líce a Fairy hľadela na jej vlasy. „Čo, miláčik?" pýtala sa jej. „Nepáčia sa ti, keď nie sú farebné?"

Teddy žmurkol na Andromedu a zmenil svoje vlasy na tyrkysové, čím okamžite zaujal pozornosť svojej dcéry. Fairy sa usmiala a z ústočiek sa jej valili slinky. Babička jej vreckovkou veľmi šikovne slinky utrela a pobozkala ju na líčko.

„Tešíš sa na to, ako pôjde Fairy na ples?" pýtala sa Andromeda Teddyho.

„Čo ty s tým stále máš? Najprv mi hovoríš, že čoskoro budem od Fairy odháňať nápadníkov, teraz ju už na plese vidíš. Stopni, sestra, áno. Ešte je to fakt len drobec a dúfam, že dlho bude, lebo je to moja maličká buchtička."

„Hlavne jej to nehovor," zasmiala sa Andromeda. „Žiadne dievčatko nechce počúvať, že je buchtička."

„Ale ona je, lebo je bábätko," namietal Teddy.

„Teddy, prosím ťa, ver mi, nehovor jej, že je buchtička," zasmiala sa Andromeda.

„Andy, môžeme vyraziť," zišla dole po schodoch mama a všetci sa na ňu pozreli.

„Fúha, mama," Teddy zahvízdal, „vyzeráš dokonalo. Vážne si moja matka?"

„Teddy," Nymphadora vybuchla smiechom. „Sklapni, srdiečko, dobre?"

„Čo? To bola iba lichôtka. Mám najkrajšiu dcéru na svete, ženu, mamu, sestru a babičku. Merlin, ja som skutočne šťastný chlap," usmial sa Teddy. Všetky menované ženy, vrátane jeho malej dcérky, sa na neho usmiali.

„Joj ty náš chlapček." Babička sa červenala.

„On chce očividne počuť, že je tiež pekný," zasmiala sa Andromeda. „Tak, čau veľký brat, uvidíme sa zajtra niekedy na večer."

„Čau, malá sestra, pozdravuj zvyšok a zabav sa," pohladil ju Teddy po vlasoch.

Potom sa rozlúčil aj s Nymphadorou a konečne došiel do obývačky aj Remus. Na sebe mal svoj oblek a k nemu fialovú kravatu, ktorú dostal na Vianoce.

„Ocko, vyzeráš elegantne," usmiala sa na neho Andromeda.

Remus jej venoval úsmev. „Si nádherná, Andy."

„Ďakujem."

„Choďte už!" vyháňal ich Teddy. „Vyzeráte ako ťip-ťop rodinka, tak už choďte!"

„Edward," zakrútil hlavou Remus, ale Nymphadora sa iba smiala. Remus jej pomohol s kabátom a potom odišli.

***

James čakal na Andromedu vo vstupnej sieni. V ruke mal ružičku pre ňu. Naozaj sa cítil spokojne a šťastne. Pri ňom postával Fred a čakal na Alice. Frank a Dominique, Matthew a Lavender už boli vo Veľkej sieni a obsadili stôl.

Fred sa po pár minútach dočkal Alice, ktorá mala na sebe krásne ružové šaty a vyzerala podľa Jamesa ako cukrová vata. Fred však na ňu hľadel ako na nejaký zázrak, tak sa mu očividne páčila. Dlhé blond vlasy mala natočené a dopadali na jej na odhalené plecia. Usmievala sa od ucha k uchu a ihneď pobozkala Freda na líce.

„Vyzeráš svetovo," pochválil ju Fred a podal jej kytičku farbených kvietkov.

„Ďakujem, ach sú krásne," usmiala sa Alice. „Andy ešte nedorazila?" spýtala sa Jamesa.

„Nie, ale hádam každú chvíľku, pokojne choďte do Veľkej siene, ja na ňu počkám," odvetil jej James.

Fred s Alice prikývli a spoločne ruka v ruke sa vybrali do Veľkej siene. James bol za nich šťastný. Boli to celé roky, čo po sebe pokukovali a teraz to vyzeralo, že sa každú chvíľku dajú dokopy. Frank a Dominique do toho praštili už skorej a ešte čakali aj bábätko. James vedel, že Matthewovi sa páči Lavender a keď súhlasila, že s ním pôjde na ples, bol neskutočne spokojný. Už iba ostávalo, aby sa Jamesovi podarilo učarovať Andromede a boli by všetci spokojní a šťastní. Aspoň v to James dúfal.

Ako tak rozmýšľal a sníval o tom, ako raz bude Andromeda jeho priateľka, vyrušila ho Rose, ktorá dokvitla do Veľkej siene už so Scorpiusom.

„Zavri si ústa, vyzeráš ako pes," uškrnula sa na neho.

„Sklapni, ryšaňa," odvetil jej James. „Ahoj, Scorp."

„Čau, James," pozdravil ho blondiak a potom sa spoločne s Rose pobrali do Veľkej siene.

Ako odišli, James konečne zbadal Lupinovcov. Jeho krstní rodičia vyzerali šťastne, keď vošli do vstupnej haly. Na niečom sa smiali. Potom si ho krstná všimla a pribehla k nemu.

„James, ahoj, srdiečko, ty si taký fešák," pobozkala ho na líce. „Andy už ide," pošepkala mu.

Keď dopovedala a pripojila sa k Remusovi, James si všimol Andromedu, ktorá vošla dnu. Už na sebe nemala kabát, zrejme si ho odložila spoločne s rodičmi do kabinetu Remusa. James z nej nemohol spustiť svoje oči, bola proste dokonalá. Prestal dýchať, až kým nepodišla k nemu.

„Ahoj, James," usmiala sa na neho.

„A-ahoj," vykoktal zo seba a podala jej ružičku. „Pre teba."

„Ďakujem, si milý," venovala mu ďalší úsmev.

„Si," James hľadal tie správne slová. Stále na ňu hľadel, ako na nejaký obrázok, akoby sa nemohol vynadívať. „Dokonalá, krásna. Merlin, Drom, si prekrásna."

„Ďakujem, Potter," uškrnula sa na neho.

„Mám tu najkrajšiu partnerku. Dnes večer nech mi všetci závidia," žmurkol na ňu. Ponúkol jej svoje plece, aby ju mohol odprevadiť do Veľkej siene, kde už na nich čakali priatelia, dobré jedlo, tanec a zábava.

Aspoň v to James dúfal.

***

Vianočný ples bol v plnom prúde. Študenti sa zabávali a tancovali. Remus a Nymphadora tancovali a občas kontrolovali, či sa študenti správajú tak, akoby sa správať mali.

„Keď si chodil na Rokfort, tiež sa konal nejaký ples?" pýtala sa Nymphadora a objala Remusa rukami okolo krku.

„Myslím, že jeden," spomínal Remus.

„S kým si na ňom bol?"

„Sám, spoločnosť mi robil Červochvost. Sirius a James mali partnerky. James si nejakú našiel veľmi neochotne, keďže Lily s ním odmietla ísť. Myslím, že to bolo v šiestom ročníku. Šla s nejakým Bystrohlavčanom. A čo ty?"

„Aj my sme mali ples raz," spomínala ona. „Bola som na ňom s Andrewom. Vtedy sa mi veľmi páčil. Bol môj spolužiak. A Veronica ona bola s Charliem Weasleym. Chodili spolu. Lenže Charlie sa potom rozhodol pre draky. Veronica bola sklamaná a smutná. Vidíš koľko rokov jej tiež trvalo, kým našla toho pravého? Rovnako ako ja," zasmiala sa.

„Toho Andrewa si od školy ešte videla?" vypytoval sa Remus.

Nymphadora sa na neho pozrela a vybuchla smiechom. „Remus, ty žiarliš?"

„Nie," zamietol to okamžite, ale nepozeral sa jej do očí. „Iba obyčajná otázka."

„Samozrejme, že som ho videla," zasmiala sa Nymphadora. „Pracuje ako Nedotknuteľný na Oddelení záhad. Niekedy ho stretnem na obede. Nepozeraj sa tak na mňa, dobre? Ja som si tiež nezisťovala nič o ženách, ktoré si mal predo mnou."

„Žiadne neboli."

„Klameš!"

„Žiadne dôležité," opravil sa. „Jedine ty."

Nymphadora sa na neho usmiala. „Super."

Remus s ňou urobil otočku, ale ona sa pošmykla na vysokých topánkach, ledva ju stihol zachytiť, ale podarilo sa mu to, inak by skončili zrejme obaja na zemi. „Po kom máš túto nemotornosť, Dora? Vždy ma to toľko zaujímalo."

„Netuším," zasmiala sa a chytila sa ho poriadne, aby nedošla k zraneniu, alebo naozaj neskončil na zemi. „Ešte, že to nezdedili naše deti. Tie sú skoro celé po tebe."

„Nie, to nie sú," žmurkol na ňu Remus. „Myslím, že sú viac po tebe."

„To sa veľmi mýliš, Remus," hádala sa s ním. „Priťahujú samé problémy, to bude tvoja parketa. Ty si bol Záškodník a rebel. Ja som bola slušné dievčatko, ktoré nikdy nič zlé neurobilo."

Remus pokrútil hlavou a ona vybuchla smiechom. „Hádam sú po nás oboch."

„Takí neposlušní? Určite áno," zasmiala sa Nymphadora. „Aj keď naša malá Andy je niekedy ako moja mama. Veľmi sa na ňu podobá. Tatko to vraví stále."

„Zrejme to bude pravda," usmial sa na ňu Remus. „Ale krásna je hlavne po tebe."

„Áno, moja malá buchtička," zasmiala sa Nymphadora. „Pamätáš si, keď bola malá, aká bola tučnučká. Moja malá buchtička, juj, vtedy som mala takú chuť ju zjesť."

Remus pozoroval svoju ženu ako rozpráva, ako sa smeje a skutočne toto bol ďalší večer, počas ktorého sa spolu dobre zabávali. Konečne bol aj na rokfortskom vianočnom plese s nejakou partnerkou. A ešte s akou. So svojou krásnou ženou. Predchádzajúce roky, odkedy riaditeľka McGonagallová plesy zaviedla, im to nevychádzalo. Buď bol práve vtedy spln, alebo krátko po ňom, alebo mala Nymphadora niečo súrne v práci. Tento raz to konečne vyšlo.

„Dora?"

„Áno, Remus?"

„Si to najlepšie, čo mám. Niekedy rozmýšľam, čím som si ťa zaslúžil," zveril sa jej.

„Svojou dobrotou, láskou, nehou, jednoducho tým, že si taký úžasný človek, Remus."

Remus sa nehádal. Objal svoju ženu, pritiahol ju bližšie k sebe, aby ju mohol pobozkať. A bolo mu jedno, že je vo Veľkej sieni plnej svojich študentov. Chcel ju pobozkať pod začarovaným stropom, ako keby boli iba dvaja tínedžeri, na vianočnom plese počas svojho štúdia. Pretože s Nymphadorou sa často cítil, akoby roky vôbec neubiehali. Vždy bola jediný človek na tomto svete, ktorému mohol povedať všetko, pred ktorým bol samým sebou a ona ho za to neodcudzovala, rozumela mu, chápala ho a milovala ho.

***

Sudičky hrali ďalšiu pomalú skladbu. Stále patrili medzi najpopulárnejšie čarodejnícke skupiny a mali veľmi veľa fanúšikov aj medzi mladými. Ochotne prijali pozvanie profesorky McGonagallovej na vianočný ples.

Andromeda a James tancovali spolu. Kúsok od nich celkom divoko tancovali Fred s Alice. Lavender s Matthewom sedeli pri stole, na niečom sa smiali a jedli zákusok. Frank s Dominique sa šli troška prejsť.

„Potter, ty fakt dobre tancuješ," chválila ho Andromeda a kútikom oka sledovala svojich rodičov. Jej mama sa pošmykla a takmer skončila na zemi, keby nebolo dokonalých reflexov jej otca, ktorý bol na jej nemotornosť už zvyknutý. Našťastie zabránil tomu, aby obaja spadli na zem. Andromeda sa zasmiala.

„Čo sa smeješ?" vyzvedal od nej James.

„Mama skoro spadla, veď ju poznáš, je grambľavá," vravela mu Andromeda.

James sa obzrel, ale Nymphadora a Remus opäť tancovali a on to premeškal. O chvíľku sa dokonca veľmi vášnivo pobozkali. „Práve sa bozkávajú."

„Takto na verejnosti? Robia mi hanbu," smiala sa Andromeda.

„Je to pekné, že sa majú toľko radi. Ako naši," vravel jej James.

„Áno, je to naozaj skvelé. Dúfam, že aj ja raz budem taká šťastná a zamilovaná," prezradila mu Andromeda. „Do konca svojho života."

„Raz určite áno, Drom," usmial sa na ňu James. „Ty si to zaslúžiš."

„Veď aj ty, James," žmurkla na neho.

James ju chytil silnejšie okolo pása. Pozrela sa mu do očí. Leskli sa jej. Do tváre mu udrela vôňa z jej vlasov. Tancovať s ňou mu prišlo neskutočne romantické. Bola pri ňom tak blízko, mohol ju držať vo svojom náručí, hľadieť na ňu, pohybovať sa v rytme hudby. Túžobne sa zahľadel na jej červený pery a mal veľkú chuť ju pobozkať. Dokonca sa pohrával s myšlienkou, že to naozaj spraví, ale potom sa zastavil, lebo naozaj nechcel pokaziť ich priateľstvo a tieto pekné chvíle, ktoré s ňou mohol zažiť. Nechcel si to u nej pokaziť.

***

Andromeda sa šla troška prejsť. Chcela byť chvíľku sama. Vyšla si hore do kabinetu svojho otca pre kabát, aby jej nebola zima. Dnešný večer sa jej veľmi páčil. S Jamesom sa naozaj výborne bavila, dokonca mala pocit, že je dnes mimoriadne pozorný aj vtipný. Vôbec sa s ním nenudila a v obleku vyzeral skvelo. Naozaj na neho hľadela akoby inými očami. Musela si to pristať, že dnes večer sa jej James Sirius Potter naozaj veľmi páčil.

„Ahoj, Andy," ozvalo sa za ňou, až sa strhla a otočila sa. Hľadela na Simona Wooda, ktorého si dnes večer vôbec nevšimla, že by tu bol.

„Ahoj, Simon, nevedela som, že si na Rokforte. Nie si s Alexiou?"

„Rozišli sme sa," povedal jej Simon. „Pred troma týždňami. Preto som tu. Doma by som sa nudil."

„To je mi ľúto," odvetila mu Andromeda, aj keď to bola lož. Alexiu Bennetovú nemala rada a k Simonovi sa podľa nej vôbec nehodila.

„Alexia a ja sme mali rozdielne názory na život," vravel jej Simon. „Veľmi ti to pristane."

„Ďakujem," usmiala sa Andromeda a bolo jej jasné, že jej priam horia líca, lebo to cítila.

„James Potter ma vážne šťastie, že si tu s ním. Vyzerá náramne spokojne," usmial sa na ňu Simon. „Kto by nebol, keď má po boku také krásne dievča. Nevedel som, že spolu chodíte."

„Nechodíme," povedala Andromeda. „Sme len priatelia. Keďže je toto náš posledný rok, rozhodli sme sa, ísť na ples spolu. Okrem toho budeme krstní rodičia bábätka Dominique a Franka, takže sme jednoducho priatelia."

„Tak ma naozaj veľmi teší," usmial sa na znova na ňu Simon.

Andromede stále horeli líca. Sladko sa na ňu usmieval a vyzeral veľmi príťažlivo. Mal troška ostrihané vlasy, jemné strnisko a jej sa z neho stále podlamovali kolená.

„Vieš, Andy, keby si s Jamesom chodila, nemohol by som urobiť toto," dodal Simon a Andromeda ani nevedela ako, ale ocitla sa v jeho náručí a jeho pery narazili na tie jej. Zavrela oči a oddala sa jeho bozku.

***

James sa rozhodol, že pôjde nájsť Andromedu. Chcela sa trocha prejsť a on jej nechal voľnosť, lebo ju nechcel nijako obmedzovať. Nuž zdalo sa mu, že je preč nejako dlho a chcel sa iba ubezpečiť, že sa jej nič nestalo.

Vyšiel von, troška sa triasol od zimy, lebo si nezobral kabát. Narazil na viac študentov, aj párikov, ale po Andromede nebolo ani stopy.

Kráčal kúsok ďalej až k skleníkom, kedy pred sebou videl párik, ktorý sa práve bozkával. Keď sa priblížil bližšie, uvedomil si, že to dievča ma na sebe biele šaty, má tmavé vlasy a že to je Andromeda. Ten, kto ju bozkával, bol Simon Wood. James sa zastavil a ešte nikdy sa necítil tak smutno a sklamane.

V tej chvíli sa Andromeda odtiahla od Simona a obzrela sa. Jej pohľad sa stretol s raneným pohľadom Jamesa. Odvrátil sa a vybral sa späť do hradu. Kráčalo sa mu ťažko. Chcelo sa mu kričať, do niečoho udrieť a v očiach sa mu leskli slzy.

Večer, ktorý mal byť dokonalý, sa zrazu zmenil na nočnú moru.

Pozn. autorky:

Ahojte, myslím, že taký priebeh plesu ste nečakali, ale tak nemôže to medzi hlavnými hrdinami byť jednoduché :) podľa mojich výpočtov by sme mali byť za polovicou poviedky. Teším sa na Vaše názory :)