Andromeda a James nemali na výber a tak sa vrátili do Núdzovej miestnosti, kde na nich ostatní čakali, ako pochodili. Keď videli ich sklesnuté tváre, ostali sklamaní.

„Vážne ho zrušia?" spýtal sa Frank.

„Nevieme," pokrútila Andromeda hlavou. „Dali sme riaditeľke tú petíciu a ona nás poslala preč, že to musí prebrať s ostatnými."

„Takže ešte nie je koniec?" spýtala sa jeho sestra Alice.

„Nie, nie je," prikývol tento raz James a prešiel po celej miestnosti a postavil sa dopredu, aby ho všetci videli. „Nie sme v tom sami. Pomáha nám aj môj otec a tiež aj otec Drom a okrem toho prišiel aj náš úžasný Teddy Lupin."

„Nie si do neho náhodou zamilovaný?" uštipačne do neho zaryla Rose.

„Nie!" odsekol jej.

„James je predsa zamilovaný do iného člena tejto rodiny," zasmial sa Fred.

„Do tety Dory?" robila si žarty tento raz Roxanne.

James ich všetkých prepaľoval pohľadom a Andromeda cítila, ako sa jej červeň valí do tváre, lebo polovica študentov hľadela na Jamesa a tá ďalšia na ňu. Hoci to nebolo tajomstvo, čo k nej James celé tie roky cíti, nebola rada, keď si z toho niekto uťahoval.

„Dobre, pokoj!" zarazila to hneď Dominique, ktorá si všimla rozpaky na jednej aj druhej strane. „Počkáme a uvidíme, ako to celé dopadne. Očividne už nemáme, čo urobiť."

„Ešte stále môžeme nakopať Sluggymu zadok," poznamenal Matthew.

„Nie, to nebudeme robiť!" zamračila sa na neho Dominique. „Počkáme."

„Počkáme," prikývla aj Andromeda a odišla si sadnúť na voľný ružový vankúš ku svojim priateľkám.

James stále stál na svojom mieste a tváril sa zamyslene a akoby bol bez nálady. Ona ho sledovala a bola rada, že mu tak záleží na krúžku, ktorý spolu viedli a naozaj jej to imponovalo. Zachytil jej pohľad a ona sa na neho troška usmiala. Hneď jej úsmev opätoval a zažiarili mu oči. Potom sa spokojne usadil na modrý vankúš pri svojich priateľoch.

A čakali. Všetci spoločne na verdikt riaditeľky ohľadom Fénixovho Rádu.

***

Študenti čakali už hodinu na rozsudok ohľadom ich obľúbeného krúžku. Niektorí sa medzi sebou zhovárali. Iní ako Hugo a Loius Weasleyvoci vytiahli karty Rachotiacej sedmy, svoje pľuvadlíky, alebo šachy a zabíjali čas hraním. Dominique si potiahla vankúš do jedného kúta a sedela v tesnom objatí s Frankom a spoločne si čítali knihu z knižnice o bábätkách, ktorú im doniesla Alice. Tá ich nadšene sledovala a usmievala sa pritom na Freda, ktorý si zase robil žarty s Franka a Dominique. James sedel meravo, nič sa mu nechcelo, ani len zhovárať sa s niekým iným a rovnako na tom bola aj Andromeda.

„Dala by som si puding," prehlásila Alice, keď jej škrklo v bruchu. „Fred!" zamávala na neho.

Fred sa postavil z vankúša a podišiel k nej. „Áno, slečna?"

„Nechce sa ti ísť do kuchyne? Mám chuť na puding," navrhla mu Alice.

„Dobrý nápad, tiež som už hladný," usmial sa na ňu Fred a podal jej ruku, aby mohla z vankúša vstať aj ona. Ihneď sa ho chytila a keď už stála na rovných nohách, napravila si svoje dlhé blond vlasy a vďačne sa na neho usmiala.

„Idete do kuchyne?" spýtala sa Rose.

„Áno," prikývol Fred.

„Však mi niečo donesiete, som hrozne hladná," žiadala ich.

„Nebuď lenivá a poď s nami," navrhoval jej Fred.

„Nemôžem."

„Prečo nie?"

„Som prefektka, Fred, nemôžem porušovať pravidlá," zamračila sa na neho.

„Tak si hladuj," mávol nad ňou Fred rukou a potiahol Alice za ruku. „Poďme, Alice, aspoň budeme sami."

Alice sa uškrnula na priateľky a potom spoločne s Fredom vybehli z Núdzovej miestnosti. Lavender žmurkla na Andromedu a tá sa troška usmiala.

Rose penila od nervov a častovala svojho bratranca rôznymi nadávkami.

„Prefektky by nemali nadávať," pripomenul jej Albus. Keď však na neho vrhla nepríjemný pohľad, radšej ostal ticho. Lily sa potichu zasmiala a pokračovala v rozhovore so Scorpiusom o metlobale. Ani si nevšimla, že sa Rose mračí aj na ňu.

Lavender a Matthew si odišli zahrať Rachotiacu sedmu a tak Andromeda i James osameli. Pritiahla si svoj vankúš bližšie k tomu jeho.

„Potter," oslovila ho. „Podľa mňa to dobre dopadne."

„Myslíš?"

„Áno, môj ocko, tvoj ocko a Teddy ich isto presvedčia, že nerobíme nič zlé a že sa celé leto usilovali urobiť dobré plány na tento rok a že tento krúžok je skvelý. Okrem toho nikdy nie je na škodu, zdokonaľovať sa v Obrane proti čiernej mágií. A McGonagallová to všetko chápe, ona je úžasná žena predsa."

„Asi máš pravdu, Drom," prikývol, ale aj tak sa tváril nešťastne.

„Nevolaj ma Drom," poznamenala, ale nezvýšila hlas. Povedala to akosi automaticky. „Bude to v pohode, James."

Natiahla svoju ruku k tej jeho a na chvíľku mu ju stisla. Jeho ruka bola taká teplá a on sa na ňu prekvapene pozrel. Okamžite ruku odtiahla a rukami si objala kolená. Troška sa pousmiala, ale cítila sa trápne.

„Čo hovoríš na Freda s Alice?" napadlo ju, aby odpútala pozornosť od toho intímneho dotyku, ktorý medzi nimi nastal.

„Alice je troška švihnutá, po tete Lune samozrejme," uškrnul sa James. „Ale zase ani Fred nie je veľmi normálny. Vyzerá to tak, že by mohli tvoriť celkom zábavný pár. Myslíš, že tento rok bude Vianočný ples?"

Vianočný ples kedysi býval výsadou Trojčarodejníckeho turnaja. Posledný sa konal na Rokforte v roku 1994, keď do Rokfortu ešte chodil Harry Potter. V deň finále tohto turnaja sa vrátil Lord Voldemort a zabil študenta Cedrica Diggoryho, jedného z reprezentantov Rokfortu. Preto sa nepredpokladalo, že turnaj sa bude niekedy ešte konať. Okrem toho úlohy v ňom boli náročné a častými obeťami boli práve šampióni tohto turnaja.

Riaditeľka McGonagallová však vždy bojovala o utuženie vzťahov Rokfortských študentov a preto vianočný ples býval každý rok, okrem jedného. Vtedy boli James a Andromeda piataci. Na škole sa vyskytla prudká chrípková epidémia a skolila takmer každého. Plesu sa mohli zúčastniť však len študenti od štvrtého ročníka vyššie.

„Mohol by byť," povedala Andromeda. „Aj keď na Vianoce budem s rodinou. Keby však bol ples, večer by som prišla."

„Tiež aj ja. Tak ako minulý rok," prikývol James.

„Znova pôjdeš sám?" spýtala sa ho.

„Áno, jedine, že by si šla so mnou," navrhol jej, tak ako v štvrtom ročníku a aj minulý rok.

„Ešte neviem, James. Je veľmi skoro myslieť na ples. Uvidíme, či vôbec bude a čo všetko sa dovtedy vyskytne," zahovárala Andromeda.

„Stačilo povedať, nie, Drom," odsekol jej a postavil sa z vankúša.

„Potter, no tak," postavila sa aj ona a všetci ich už napäto sledovali. „Prepáč, ja..."

„Kašli na to, Drom, dobre!" znova jej odsekol a potom sa pobral preč z Núdzovej miestnosti.

Andromeda stála na mieste, všetci na ňu hľadeli a cítila sa naozaj hrozne. Nakoniec sa aj ona rozhodla, že tam nebude stáť a rozbehla sa tiež preč.

Šla po chodbe, kde sa takmer nikto neponevieral. Nevedela, či chce ísť hľadať Jamesa, alebo nie, ale bola smutná z toho, čo sa stalo. Nechcela, aby sa James pre ňu trápil, ale ona jednoducho nemohla. Necítila k nemu to isté, čo on cítil celé roky k nej. Možno keby nebol taký otravný, možno vtedy by si všimla, že nie je až taký idiot, za ktorého ho považuje.

„Slečna Lupinová." Z ničoho nič sa pred ňou zjavil duch Chrabromilu Sir Nicolas, ktorého každý prezýval Takmer bezhlavý Nick. „Ako sa máte?"

„Zle," povedala úprimne. „Nevideli ste Pottera?"

„Ktorého?"

„Jamesa Siriusa."

„Hm, nie," pokrútil hlavou. „Pohádali ste sa?"

„My sa stále hádame," odvetila úprimne. „Teda ja sa hádam s ním. Hm, viete, chcú nám zrušiť krúžok a, to je jedno, proste máme toho veľa."

„Počul som o vašom krúžku," prikývol. „Dúfam, že ho nezrušia."

„To aj my," prikývla. „Minule o vás hovorila Umrčaná Myrtla," spomenula si.

„Stále čaká, že ju požiadam o ruku," zasmial sa Takmer bezhlavý Nick.

„Áno, presne to mi hovorila," prikývla Andromeda. „A požiadate ju?"

„Obávam sa, že nie. Nie je práve môj typ," žmurkol na ňu Takmer bezhlavý Nick, „viete, slečna Lupinová, mne sa skorej páči Šedá dáma."

„Áno, ona je veľmi pekná," usmiala sa na neho.

„Lenže Krvavý Barón by ma asi zabil," uvedomil si Takmer bezhlavý Nick.

Andromeda mu chcela povedať, že to by nebolo možné, lebo už mŕtvy je, ale zdalo sa jej to veľmi trúfalé a vlastne aj smutné. A tak sa nakoniec rozhodla túto konverzáciu ukončiť a ísť hľadať Jamesa. Preto povedala: „Prepáčte, sir Nicolas, ale musím ísť ďalej hľadať Pottera. Rada som vás videla a držím vám palce ohľadom Šedej dámy."

„Ďakujem, slečna Lupinová," usmial sa na ňu duch.

Andromeda sa rozbehla ďalej po chodbe. Na Jamesa nenarazila. Preto vošla do Chrabromilskej klubovne a pobrala sa hore do chlapčenských izieb. Zaklopala a potom vošla dnu.

James sedel na svojej posteli. V izbe bolo celkom upratané až na Fredovú posteľ. Na nočnom stolíku Franka si všimla fotografiu s Dominique, ktorú si museli urobiť počas uvítacieho tradičného chrabromilského večierka. Obaja sa tam usmievali a vyzerali šťastne. James mal tiež na nočnom stolíku fotografiu – fotografiu svojej rodiny. Otca, mamy, Albusa Severusa, Lily a seba. Andromede to prišlo veľmi pekné. Aj ona sama mala fotografiu svojej rodiny na nočnom stolíku a teraz jej tam pribudla aj fotografia malej Fairy.

„Čo tu robíš?" spozoroval ju James.

„Ospravedlniť sa," povedala Andromeda. „Ak... ak ti to urobí radosť, tak s tebou na ten ples pôjdem."

„Nechcem, aby si mi robila radosť, Andromeda. Chcem, aby si na ten ples so mnou šla dobrovoľne, aby sme sa naozaj zabavili. Nemusí to byť rande. Môžeme tam ísť ako dlhoroční priatelia."

„Veď áno," prikývla. „Je to náš posledný ples, tak hádam by sme na neho naozaj mohli ísť spolu. Tak, čo povieš, James? Ak bude ples, pôjdeš so mnou naň?" spýtala sa ho.

„Dobre," prikývol a zliezol z postele. „Uvidíš, že so mnou bude zábava."

„Určite áno," prikývla.

James podišiel k nej a usmial sa na ňu. „Okrem toho mi všetci budú závidieť, že mám takú krásnu partnerku na plese."

„Potter, prestaň," zahriakla ho.

„Poď so mnou na rande, Drom!" James využil situáciu.

„Nie," pokrútila hlavou. „A prestaň. Pôjdem na ten ples. Ale nič viac, Potter! Tak dosť áno."

„Ach, jaj," ponosoval sa. „Mali by sme sa vrátiť. Možno už budeme vedieť verdikt."

„Áno, jasné," prikývla.

„Drom," zastavil ju ešte. „Urobíš mi láskavosť?"

„Podľa toho, o čo ide?" vyjednávala.

„Nič zložité," žmurkol na ňu. „Potrebujem len troška optimizmu a lepšej nálady."

„A ako ti s tým mám pomôcť?"

„Pamätáš sa, keď sme boli malí a ja som urobil niečo zlé Alovi a moja mama po mne kričala niekoľko hodín a potom som bol smutný?"

„Áno, pamätám sa," prikývla a netušila, kam tým mieri.

„Bol som smutný a ty si sa niekedy snažila ma rozveseliť. Hoci, netuším prečo," vravel jej a potom si uvedomil, že mu vždy ako malému pomáhala. Pritom často robil zle aj jej a tiež za to dostal vynadané. Ale aj tak vždy prišla a chcela ho rozveseliť.

„No vieš," rozmýšľala, čo mu povedať, ako to zahovoriť. „Bolo mi ťa ľúto."

„Aha," prikývol, ale očividne jej neveril. „Rozveseľovala si ma, menila si si farbu vlasov."

„Mám si zmeniť farbu vlasov?"

„Áno, ale nie na ohnivočervenú," zasmial sa.

„Tak na akú?"

„Ružovú," usmial sa James. „Tá je moja najobľúbenejšia."

„Tvoja obľúbená farba je ružová? Uff," zasmiala sa Andromeda. „Chalani o tom vedia? Nerobia si žarty, že si gay?"

„Moja obľúbená farba tvojich vlasov je ružová. Inak mám rád červenú a modrú, ty trúba," zahriakol ju James. „Zmeníš si tu farbu?"

„Keď inak nedáš," prikývla. „A nie som žiadna trúba, Potter!" hnevala sa. Ale napokon privrela oči a farba jej vlasov sa zmenila na ružovú, tak ako si to James prial. Ten sa na ňu spokojne usmial a potom sa obaja pobrali von z izby.

Kráčali spolu smerom k Núdzovej miestnosti a ako boli tesne pri nej, narazili na svoju rodinu. Harry Potter sa na nich usmieval a Teddy sa tiež tváril spokojne. Remus žmurkol na Andromedu a ona vedela, že je všetko v poriadku.

„Nesmieme dobré správy, hrdličky," uškrnul sa Teddy a Andromeda ho okamžite prebodla pohľadom. „Fénixov Rád sa nebude rušiť."

„To je super," ihneď ho objal James. Andromeda sa zasmiala a tak sa James odtiahol od Teddyho, ktorý mu rukou rozstrapatil už aj tak strapaté vlasy.

„Áno, je to skvelé, ďakujeme," usmiala sa Andromeda.

„Nie je začo," Teddy ju pobozkal na čelo. „Ocko bude dohliadať na vaše hodiny."

„To je super, krstný," potešil sa James.

„Ale žiadne vylomeniny, James," varoval ho jeho otec. „Riaditeľka McGonagallová povedala, že sa naďalej musíte správať slušne a na hodinách naozaj pracovať."

„Áno, tati."

„Áno, strýko Harry."

„Super, tak ja sa musím vrátiť na úrad. Teddy, ideš aj ty?" pýtal sa ho strýko Harry.

„Povedz mame, že prídem o chvíľku. Chcem ešte hodiť reč s otcom," požiadal ho Teddy.

„Vybavím. Majte sa, decká," usmial sa na nich strýko Harry. „Ahoj, Remus, rád som ťa videl," podal mu ruku a Remus mu ňou potriasol.

„Maj sa, dobre, Harry. A pozdrav moju ženu," žmurkol na neho Remus. Harry Potter prikývol a pobral sa preč.

„Oci, môžeme ísť k tebe do pracovne?" žiadal ho Teddy.

„Samozrejme," prikývol Remus.

„Tak sa majte, Andy, James, rád som vás videl, decká," usmial sa na nich Teddy a potom spoločne aj so svojím otcom odišli.

Andromeda a James sa na seba víťazoslavne pozreli a obaja sa rozosmiali od šťastia.

„Poď," chytil ju za ruku a spoločne vošli do Núzdovej miestnosti s úsmevom na tvári.

Andromeda si ani neuvedomila, že ju James stále drží za ruku, keď vošli dnu a všetci sa na nich pozreli.

„Vážení, Fénixov Rád je zachránený!" oznámil všetkým James. Ozval sa búrlivý potlesk a radosť, ktorá ich teraz sprevádzala, bola priam nákazlivá. 

Pozn. autorky:

Ahojte, konečne piatok, ani neviete, ako sa teším, že konečne je zase víkend, hehe :D Som zvedavá, ako sa Vám páčila nová kapitola, osobne tam vidím, že James s Andy sú na dobrej ceste :) a ešte som sa Vás chcela spýtať, že ako sa Vám páčia názvy kapitol? Chcela som, aby boli troška vtipnejšie, tak hádam nie som úplne vedľa ako taká jedľa :D Chcela som, aby boli trocha iné od mojich dráma príbehov. 

Pustite si video, je zlaté a oni dvaja sú cute :) preto sú v našom príbehu ako Andy a James.