Odkedy James Sirius Potter prvýkrát uvidel Andromedu Lupinovú ubehlo už takmer sedemnásť rokov. Medzi tým sa udialo veľmi veľa vecí.

Keď mali obaja jeden rok, prvýkrát ho udrela do tváre. Bolo to preto, lebo jej zobral jej obľúbeného plyšového vlka. Neskôr vysvitlo, že jej ho nechcel zobrať, chcel jej ho iba postrážiť, kým sa na papá.

A takto to pokračovalo ďalej. Na Vianoce, keď mali päť rokov jej chcel dať po vianočným stromčekom pusu na líce a ona ho znova udrela. Až tak, že chudák spadol a takmer so sebou stiahol aj vianočný stromček, ale to už stihol zasiahnuť starý otec Weasley a našťastie pohotovo stromček zachránil.

Malý James Potter si začal uvedomovať, že Andromeda Lupinová ho veľmi rada nemá. Pritom on sa veľmi snažil byť jej kamarátom. Vždy ho fascinovala, ako vie meniť farbu svojich vlasov. Iba privrela oči a boli zrazu iné. Alebo farbu svojich očí, alebo ich tvar. Tvar svojho nosa, úst. Jednoducho pre neho bola celá fascinujúca a to chlapec, ktorý odmalička vyrastal v rodine čarodejníkov, bol na fascinujúce veci zvyknutý. Nuž ona bola iná, bola o dosť zaujímavejšia ako všetko ostatné.

Roky plynuli a zatiaľ, čo sa on stále snažil byť jej kamarátom a občas na ňu vymyslel nejaký ten žartík, ona sa naučila byť veľmi dobrá v tom, ako zbiť Jamesa Siriusa Pottera a nebyť za to ani veľmi potrestaná.

Keď mali desať rokov, tak sa James rozhodol, že Andromeda raz bude jeho dievča. Jednoducho povedané, uvedomil si, že sa do nej zaľúbil. A s tým sa samozrejme zdôveril aj svojim rodičom a krstným rodičom. Tí boli veľmi radi, lenže zabúdali na jeden malý problém. Andromeda sa zase rozhodla, že Jamesa rada mať nebude. Brala ho iba ako niekoho, kto ju odmalička prenasleduje na každom rohu. Niekoho, kto jej občas vyvedie nejaký nepekný žartík, len aby ju zaujal. A to sa jej vôbec nepáčilo. James Potter bol pre ňu ako jedna veľká nočná mora. A najhoršie na tom bolo, že bol všade kam sa pohla. Jedno veľké prekliatie.

V jedenástich rokoch obom prišiel list z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Obaja sa už veľmi na to tešili, pretože počuli o Rokforte nielen od starých rodičov, svojich rodičov, ale obaja o ňom veľa počuli aj od Teddyho, staršieho brata Andromedy a od Victoire, ktorá bola Jamesovou sesternicou. Obaja už do Rokfortu chodili a boli z neho unesení. Teddy Lupin bol v tej dobe už piatak, skvelý Chrabromilčan, prefekt a Victoire Weasleyová, krásna pretože bola sčasti víla, bola štvrtáčka. A pre nikoho nebolo tajomstvom, že tí dvaja sú do seba neskutočne zamilovaní.

Spoločne s nimi dostala list z Rokfortu aj sestra Victoire, Dominique, ktorá bola zároveň aj jednou z najlepších priateliek Andromedy Lupinovej. A tiež Fred Weasley, bratranec a najlepší priateľ Jamesa Pottera v jednom.

Ani jeden z nich nikdy nezabudol na ten deň, kedy konečne zbadali Rokfort. Bol naozaj taký čarovný, ako im ho opisovali. Dokonca ešte krajší, nádherný, dokonalý a tak neskutočne magický, že ani nešlo opísať slovami.

Pre nikoho nebolo prekvapením, že James Sirius Potter sa stal novým študentom Chrabromilu. Pri stole ho už vítali Teddy a Victoire.

Už Andromedy to nebolo také jasné. Hoci sa jej brat dostal do Chrabromilu, ona si nebola istá, že v tej fakulte naozaj skončí. Pretože brala do úvahy aj fakt, že jej mamka a aj dedko boli v Bifľomore. A Andromede bolo celkom jedno, do ktorej z týchto dvoch fakúlt ju triediaci klobúk zaradí.

Nakoniec sa však rozhodol pre Chrabromil, čo potešilo veľmi nielen jej brata, ale aj Jamesa Pottera. A tak, keď drobná dievčina (dnes s fialovými vlasmi) prichádzala ku Chrabromilskému stolu, uvedomila si, že sa Jamesa Pottera nezbaví ani na škole.

Na druhý deň ráno sa stalo niečo zvláštne. James ako obyčajne hneď z rána nahneval Andromedu. Bolo to vlastne celkom nevinné. Vo Veľkej sieni oboznamoval svojich nových spolužiakov, že Andromeda Lupinová je jeho dievča.

„Ja nie som tvoje dievča, Potter!" zagánila sa na neho (dnes mala vlasy ružovej farby). Áno, Andromeda Lupinová zdedila schopnosti svojej mamy, rovnako ako jej brat Teddy a bola metamorfomág. Na veľké šťastie hlavne svojho otca, ktorý prosil všetky vyššie sily, aby nebola vlkolakom, hoci James o tom občas pochyboval. Pretože kúsance Andromedy Lupinovej naozaj dosť boleli a o to viac, keď ho náhodou pokúsila v dobe, kedy bol spln. Tie sa mu hojilo naozaj dlho.

Áno, Andromeda Lupinová ho nielen bila, ale aj hrýzla.

„Ale no tak, Drom," žmurkol na ňu James. „Ty a ja sme si boli predurčení od začiatku. Veď sa poznáme odkedy sme plienky nosili."

„Nevolaj ma Drom!" skríkla na neho. „Som Andy."

„Tak ťa volajú všetci, ja chcem byť špeciálny," uškrnul sa na ňu.

„Čo keby si bol natoľko špeciálny, žeby si sa tváril, že vôbec neexistujem?" navrhovala.

„Ale no tak, Drom," uškrnul sa znova. „Len si to priznaj, zbožňuješ ma rovnako, ako ja teba."

„Merlin, Potter, ty si hlupák!"

„Pozri, ja som iba oboznamoval túto nových kamarátov, že nech dajú ruky od teba preč, lebo si iba moja," vravel jej.

„Nie som tvoja!" skríkla Andromeda a hodila po ňom pomaranč, ktorý bol na stole. Avšak James Potter bol zvyknutý na to, že po ňom roky hádže veci a vedel sa im dokonale uhnúť. A preto pomaranč letel ďalej, až doletel k stolu, kde sedel profesorský zbor a na Andromedinu smolu pristal v raňajkách riaditeľky McGonagallovej. Zhodou okolností jedla práve ovsenú kašu, ktorá jej celá vyprskla do tváre. Väčšina študentov sa zasmialo.

Andromeda ale sledovala, ako si riaditeľka prútikom očistila tvár a potom vstala od stola. „Lupinová! Potter! So mnou!"

Tak sa Andromeda a James prvýkrát ocitli v riaditeľni. A určite držali rekord. Prváci hneď v prvý deň v riaditeľni. To sa určite nepodarilo ani Jamesovi Potterovi staršiemu a Siriusovi Blackovi, o ktorých obaja toľko počuli. A určite ani strýkovi Georgeovi a strýkovi Fredovi, nech mu je zem ľahká.

Kým došli do riaditeľne, James si uvedomoval, že sa na neho Andromeda priveľmi hnevá. Na okamih zvraštila oči a farba jej vlasov bola zrazu ohnivočervená. Taká bola vždy, keď sa na neho hnevala, keď bola nazúrená a keď mala chuť ho zase zbiť (alebo pohrýzť). Okrem toho tá farba bola taká podobná farbe vlasov jeho mamy, ktorá keď bola nahnevaná, tiež z toho nemal radosť. Hlavne, keď bola nahnevaná na neho a to dokázala kričať a hnevať sa celé hodiny. A keď si prezeral staré rodinné albumy vedel, že takú farbu vlasov mala aj jeho babička Lily Potterová, ktorú nemal nikdy možnosť spoznať.

Ocitli sa pred kamennou príšerou a riaditeľka zastala. Príšera obrátila svoju tvár na ňu a ona iba šepla. „Švábie hrčky."

James sa chcel spočiatku zasmiať, ale nakoniec si to predsa len rozmyslel. Kamenná príšera ožila a pred nimi sa zjavilo schodisko. Vydali sa za riaditeľkou a schody ich postupne zaviedli hore pred veľké dubové dvere, ktoré riaditeľka otvorila a vpustila ich dnu.

Ani jeden z nich ešte nebol na takom mieste. Miestnosť bola okrúhla, lemovali ju police nielen s množstvom kníh (toľko kníh za celý život nevideli ani v knižnici tety Hermiony), ale aj s množstvom rôznych prístrojov.

Na stenách boli obrazy. Niektoré boli iba prázdne rámy, ale v niektorých boli ich obyvatelia. Nad stolom riaditeľky visel obraz, ktorý bol najväčší a jeho obyvateľ tam zhodou okolnosti bol. Obaja v ňom spoznali Albusa Dumbledora, jedného z najväčších čarodejníkov vôbec.

Riaditeľka McGonagallová si sadla za svoj stôl a vyzvala oboch, aby si sadli na drevené stoličky pred jej stolom. Obaja tak učinili a ona na nich hľadela veľmi prísne, presne tak ako im ju opisovali.

„Naozaj som nezažila niečo také," zamračila sa. „To sa nepodarilo ani vášmu starému otcovi, Potter. A ani vášmu otcovi. Rovnako oni vašim strýkom Fredovi a Georgeovi. Naozaj ma neteší, že hneď v prvý deň musím vašej fakulte odobrať body a to som bývala riaditeľkou tejto fakulty. Ó, a váš otec, slečna Lupinová, ten svoju fakultu pripravil o body iba vtedy, keď ho našli lietať v nejakom žartíku s Potterom a Blackom. Čo si vlastne vy dvaja o sebe myslíte?"

„Veľmi nás to mrzí, pani riaditeľka," ospravedlnila sa Andromeda a hľadela jej priamo do očí. „Bola to nehoda, teda," povzdychla si, „nebola, ale keď Potter je taký otravný, viete?"

„Nezaujíma ma, či je, alebo nie je otravný, slečna Lupinová. Zakazujem vám hádzať vo Veľkej sieni po ňom ovocie!" prikazovala jej. „A hocijaké iné jedlo. A nielen vo Veľkej sieni, v celej škole, je to jasné?"

„Áno, pani riaditeľka," prikývla Andromeda a jej vlasy boli stále ohnivočervené.

„Váš otec bol veľmi slušný chlapec a vaša mama rovnako. Naozaj ma prekvapujete, slečna Lupinová," vravela jej Minerva McGonagallová a Andromeda sa začínala cítiť naozaj hrozne. Hneď v prvý deň sklamala a určite sa to dostane aj k rodičom a tých sklamať naozaj nechcela nikdy.

„Nehovorím, že občas nedostali nejaký trest, alebo že sa za každých okolností správali slušne, ale jednoducho som toto od vás nečakala."

„Prepáčte," ospravedlnila sa znova a takmer sa rozplakala. Lenže na to bola moc hrdá, aby plakala pred Jamesom Potterom.

„A od vás, Potter som čakala všeličo," povzdychla si, „ako som už spomínala, váš starý otec problémy vyrábal dosť často a váš otec ich zase priťahoval."

„Viem," frajerky odvetil James. „Ale je to moja vina, pani riaditeľka. Ja som Drom vyprovokoval."

„Nevolaj ma DROM!" skríkla na neho Andromeda.

Ani jeden si nestihol všimnúť, že do jedného obrazu sa vrátil jeho obyvateľ. Bol to muž s výrazne orlím nosom a čiernymi mastnými vlasmi. Ten muž hľadel na výjav pred sebou.

Videl mladého chlapca s hnedými vlasmi, ktoré nikdy v živote žiaden hrebeň neskrotí. Ten chlapec mal dioptrické okuliare a frajerský výraz v tvári. Pri ňom bolo dievča s ohnivočervenými vlasmi. Takmer vyletel zo svojho rámu. Zastavili ho až oči dievčiny, keď sa pozrela jeho smerom. Našťastie neboli zelené, ale hnedé.

„Viem na čo myslíš, Severus," ozval sa Albus Dumbledore. „Ale neboj sa, nie je to James a Lily. Je to len James a Andromeda."

„Toto je zlý sen," zhodnotil Severus. „Potterov syn?"

„Áno, jeho najstarší syn. James Sirius Potter," vysvetľoval mu Dumbledore.

„Aké originálne a nečakané," odvrkol si Severus.

„A zoznám sa s Andromedou Lupinovou," žmurkol Albus Dumbledore. „Dcérou Remusa Lupina a Nymphadory Tonksovej. Milé stvorenie."

„Vskutku," odvrkol znova Severus a stále hľadel na dievčinu pred sebou. Tá sa zjavne už upokojila, keď počúvala ich rozhovor ako všetci ostatní. Prižmúrila oči a farba jej vlasov sa zmenila na tmavohnedú, rovnakú akou boli jej oči.

Severus Snape si vydýchol. Ten výjav pred jeho očami ho poriadne vydesil. Akoby videl Pottera a Lily Evansovú. Rovnako sa hádali, rovnako po sebe kričali a ten Potterov fagan sa ešte aj rovnako tváril ako starý James Potter.

Vedel, že títo dvaja nenavštívili riaditeľňu po poslednýkrát a rovnako aj vedel, že jeho ďalšie utrpenie sa začína. Naozaj sa obával dňa, kedy James Sirius Potter príde na Rokfort. Pretože o ňom už toľko počul. Odvrkol si znova.

„Vy dvaja, mali by ste ísť na vyučovanie. Je začiatok roka, Minerva drahá," usmieval sa obraz Albusa Dumbledora, „čo keby sme im trest odpustili?"

„Dumbledore!" napomenul ho Snape. „Nemôžete tým faganom odpúšťať tresty, len preto, lebo sú to deti Pottera a Lupina."

„Drahý Severus," zasmial sa Dumbledore. „Prestaň sa toľko mračiť."

Severus Snape to vzdal a opustil svoj rám.

„Choďte na vyučovanie," povedala riaditeľka napokon. „Prvú hodinu máte Herbológiu. Profesor Longobottom, ktorého obaja veľmi dobre poznáte, vám dá rozvrh. Je to mimochodom aj riaditeľ vašej fakulty. A Potter," zastavila ich, keď už boli takmer na odchode.

„Áno, pani riaditeľka?"

„Do metlobalového družstva naozaj berieme od druhého ročníka. Žiadne ďalšie výnimky!"

„Ako poviete," usmial sa na ňu.

Andromeda do neho drgla a potom obaja opustili riaditeľňu. Celú cestu na Herbológiu mu čistila žalúdok. James sa iba uškŕňal.

„Keď už sme pri tom, Drom," žmurkol na ňu a frajersky si prehrabol vlasy. Vždy to robieval a ju to vždy náramne vytáčalo. „Čo takto rande? My dvaja?"

„Zabudni!" vyplazila mu jazyk tesne pred skleníkom.

Obaja vošli dnu, kde zbadali milú tvár strýka Nevilla Longbottoma, ktorý učil Herbológiu. „Ach, James, Andy, čakali sme už iba na vás."

„Aké milé," podotkol James a Andromeda ho kopla.

***

Roky plynuli a obraz Severusa Snapa mal pravdu. Tí dvaja boli v riaditeľni naozaj často. James Potter balil Andromedu na každom rohu, pozýval ju na rande a ona sa ho snažila zbaviť a často aj začarovať. Dosť často ho aj bila a hrýzla. Bola na neho zlá a on sa aj tak nevzdal.

Dnes obaja nastupujú už do siedmeho ročníka Rokfortskej strednej čarodejníckej a James Sirius Potter myslel celé ráno na to, že ubehlo toľko rokov a Andromeda Lupinová stále neprijala jeho ponuku na rande. A to skúšal už naozaj všetko možné aj nemožné, že občas bol aj na posmech svojim priateľom.

Tento rok bol ich posledný na Rokforte. A on už dávno sľúbil svojej krstnej mame, že Andromeda raz bude jeho dievča. Už mu to musí konečne vyjsť. Celé leto si od Teddyho pýtal nejaké rady, ako na ňu. Teddy bol vlastne jediný jeho starší priateľ, ktorý ženám rozumel. Ako inak, keď mal za manželku krásnu Victoire a dokonca s ňou mal aj malú dcérku Fairy, svoju maličkú vílu.

Och, ako len rád celé leto pozoroval Andromedu s jej maličkou neterkou v náručí. Bola taká roztomilá, keď sa tej malej bábike prihovárala. Keď ju hladkala po blonďavých vláskoch a bozkávala na drobnú tváričku a ručičky.

V tej chvíli sa do nej zamiloval viac.

Toto je jeho rok.

Tento rok si získa to dievča.

Pretože Andromeda Lupinová bude jeho dievča. Tak to bolo predurčené osudom, to si bol istý.

Už iba ostáva presvedčiť ju, že je to naozaj tak.

„To dievča bude moje!" opäť sa rozhodol James Sirius Potter.

Pozn. autorky:

Ahojte, už som doma z Tatier, ach ešte by som ostala, ale tak povinnosti volajú.