Na druhý deň sa Ella a Liam išli prejsť po parku. Bolo tu veľa detí s maminkami, dôchodcovia a mladé páriky. Práve prechádzali okolo jazera, a tak si sadli na lavičku.

Liam sa strašne bál, že keď jej teraz  povie, že ju ľúbi odkedy sa spoznali, tak by ho odmietla alebo bez slova odišla.

Ale musel to risknúť.

Chvíľu mlčali, až kým to Liam neprerušil.

,,El?" pozrel sa na ňu.

,,Áno?" slabo sa ozvala.

Videl na nej, že je stále nervózna, aj keď bola s ním tri dni. Povedal si, že jej musí dať čas, kým si na neho zvykne.

,,Musím ti niečo povedať... Možno ma odmietneš alebo príjmeš ma taký aký som, ale musím ti to povedať." povedal a stále jej pozeral do očí aj keď vedel, že  by chcela uhnúť pohľadom.

,,Ella, ja ťa asi ľúbim. Naozaj ľúbim. Cítim k tebe niečo čo neviem definovať. Bože!" prehrabol si vlasy a vtedy sa to stalo.

Chytil jej tvár do rúk a svoje pery pritisol k tým jej. Boli také jemné a cítil takú sladkú chuť.

Neodtiahla sa.

Nebránila sa.

Dovolila mu, aby ju pobozkal.

Opätovala mu bozk, ale oveľa viac vášnivý.

Po chvíli sa od seba odtiahli a opreli sa čelami. Zadívali sa do očí. Ella sa usmiala.

,,Bol to úžasný bozk, kráska," povedal Liam a pohladkal ju po líci.

Ella pritom zatvorila oči a užívala si jeho dotyk. Konečne mohla cítiť jeho teplo.

Jeho pery.

Vidieť ho zblízka.

Túžila po tom, odvtedy ako ho uvidela na fotke.

Ľúbila ho.

Konečne si to musela priznať.

Vedela, že je to láska iba cez net, ale cítila k nemu asi city. Iba sa bála ich dať na povrch.

Už sa raz popálila, a nechcela aby sa to zopakovalo ako pred troma mesiacmi.