Ona.

*Chaos je anjel, ktorý sa zamiloval do démona.*

Ťahavý nárek violončela rozochvieval cez slúchadlá jej vnútro, keď zastala pred dverami knižnice. Zostávala necelá hodina do zatvorenia. Bolo to dávno, čo tu bola naposledy. Odkedy si založila vlastnú knižnicu, knihy len kupovala. Nešla sem ani tak preto, aby si nejakú požičala... len jej chýbala atmosféra miestnosti, ktorá bola venovaná knihám a ich príbehom, ničomu inému. Počuť to ticho a cítiť tú vôňu. Viac nechcela.

Vybrala si zo slušnosti jedno slúchadlo z ucha a vošla dovnútra.

„Dobrý večer," pozdravila automaticky a zatvorila za sebou s posledným pohľadom von, na prichádzajúcu noc. Potom sa otočila do miestnosti.

„Dobrý večer," odzdravil mierne prichrípnutý hlas a jej oči ho vyhľadali.

Nezastavilo sa jej srdce ani sa jej nezasekol dych v hrdle. Napriek tomu jej myseľ na chvíľu zamrzla, len aby sa mohla o to viac rozbehnúť v snahe pochopiť, koho vidí.

Havranie vlasy mu padali do studeno modrých očí. Jeho ústa sa nepohli v žiadnom náznaku uvítacieho úsmevu, akoby niečo také vôbec nepoznali. Jediný pohyb jeho tváre, ktorý vyjadril kúsok emócie, bolo zaťatie ostro rezanej čeľuste.

Videla samu seba, ako jednej osamelej zimnej noci, keď za oknami zavýjal vietor, píše papierik. Papierik o mladíkovi, ktorého chcela spoznať. Už dávno sa stratil alebo bol v zabudnutí založený v niektorej z nekonečného množstva jej kníh. Napriek tomu si pamätala každé jedno slovo, ktoré naň vtedy napísala.

Hľadela naňho. Na mladíka, ktorý vyšiel priamo z toho papiera. Hľadela naňho oveľa dlhšie, než by bežne bolo slušné. Potom sa odvrátila a spolu so zmätenými myšlienkami vkročila medzi regály.

Na chrbte cítila uprený pohľad jeho studených očí.