Bolo niečo krátko pred ôsmov, keď som dobehol ku kaviarni a zatlačil na vchodové dvere, aby sa otvorili. V miestnosti panovalo naozaj príjemné teplo, ktoré ma prinútilo vyzliecť si dlhý hnedý kabát a zavesiť si ho na vešiak neďaleko dverí.

Hoci nebolo ešte osem hodín, rozhodol som sa usadiť k jednému z voľných stolíkov v rohu miestnosti a všetko si to poriadne premyslieť a trošku vvydýchať a utriediť si to všetko v hlave.

YoonGi príde za dve minúty. Prebehla mi myšlienka, keď som pohľadom strelil po obrovských čiernych hodinách, ktoré dominivali celej kaviarni. Navyše to asi spôsoboval aj fakt, že steny boli farbené do bielej a nábytok bol prevažne hnedej farby, celkovo miestnosť pôsobila veľmi moderne, hoci mi tu chýbali aspoň malé rastlinky, ale to je len subjektívny úhol pohľadu.

Bez toho, aby som si to uvedomil, od nervozity som poklepkával nohou a moje ruky sa naozaj potili.

Na moje prekvapenie však kaviareň bola celkom preplnená, čo by som od pondelkového večera nečakal.

Bolo to stretnutie vôbec dobrý nápad?

Zamyslel som sa.

,, Ahoj, "ozval sa hlboký hlas, ktorý ma donútil vzhliadnuť.

Moje oči cestovali cez čierne úzke džínsky, cez kratší čierny kabát až k tvári s jemne strapatými vlasmi.

,, Oh! Ehm, a-ahoj! " nervózne som vypískol a celkom neomalene som sa zdvihol z pohodlného dreveného kresla a so slušnosti som natiahol ruku k YoonGimu.

Bol predsa starší, nechcel som, aby si myslel, že som zle vychovaný.

Tmavovláskovi sa na tvári objavil nenápadný úškrn, no ruku mi prijal a veselo si so mnou potriasol.

,, Ako dlho tu už čakáš? "opýtal s pohľadom stále upretými do mojich očí i v momente, keď si sadal oproti mne.

Dnes mu to naozaj svedčí.

,, Nie dlho, " pípol som nervózne a trošku sa usmial.

,, To som rád, bál som sa, že prídem neskoro, "úľavne si vydýchol, ,, trafika je dnes príšerná, ale očividne som to stihol na čas. " povedal a prisunul si k sebe nápojový lístok.

Nedalo mi to, musel som si prezrieť jeho krásne ruky s decentným strieborným náramkom na jeho pravom zápästí.

,, Už si si niečo vybral? "opýtal sa opäť a pretočil stranu.

,, Zatiaľ nie. " pomrvil som sa na mieste a začal sa loď stolom hrať s rukávom dlhého trička.

,, Prečo si sa mi zdal v tom bare viac zhovorčivý? "vyslovil svoju myšlienku nahlas a zavrel lístok postaviac ho späť do stojanu.

V duchu som kričal.

Kričal a skákal.

Sám neviem, prečo som bol z neho tak nervózny a z mojich úst skoro nevyšla ani jedna rozvinutá veta.

,, A-Asi to bolo kvôli tomu alkoholu. " potichu som sa zasmial. Bola to asi jediná vec, ktorá mi dávala zmysel.

Prečo mám pocit, že YoonGi zachvíľu odíde s nejakou fakt hlúpou výhovorkou, v podobe "nevypol som doma šporák, prepáč,musím ísť domov" alebo "zabudol som, že musím ísť do nemocnice".

,, To znamená, že keď ťa opijem, budeš mi odpovedať viac než trojslovnou odpoveďou? " zažartoval tmavovlások s iskričkami v očiach a založil sa rukami na stole.

,, No, asi -"

,, Dobrý deň, čo vám ponúknem? "opýtala sa čiernovlasá, nakrátko ostrihaná čašníčka s perom a notesom v jej rukách. Zmätene sme sa po sebe s YoonGim pozreli, keďže nás vytrhla z veľmi záživného rozhovoru.

,, Dobrý, "usmial sa na čašníčku, ,, poprosím si čiernu kávu a, " pozrel sa na mňa, aby som vyslovil svoju objednávku.

,, Jasmínový čaj. "usmial som sa na ňu. Milo sa tiež usmiala, zaželala nám príjemný večer a odišla.

,, Kde sme to skončili? " zamyslel sa naoko tmavovlások, ,, ahá, neodpovedal si mi. "

Nadýchol som sa opäť k odpovedi s obsahom typu "vďaka alkoholu som smelší" alebo niečo také, no nakoniec som to prehltol, keďže opäť prišla zamestnankyňa a na stôl položila naše objednávky.

Pousmial som sa nad svojou objednávkou.

,, Povedz úprimne, "povzdychol si starší, ,, bojíš sa ma? Alebo si sa nechcel stretnúť? Ak áno, kľudu pôjdem, nebudem ti robiť naprieky," zašepkal sklamane tmavovlások a do rúk chytil svoj kabát, ktorý mal prehodený cez kreslo, ,, nebudem ti robiť naprieky. "

,, Nie, tak to nie je. Len, "sílene som sa nadýchol, ,, hanbím sa. " šepol som a pozrel mu do očí.

Mal som pocit, že sa od nervozity povraciam.

,, Za mňa? "zavtipkoval tmavovlásom. Vedel som, že sa snažil zlomiť to napätie medzi nami, bol som mu za to vďačný.

,, To nie, " zasmial som sa a odpil si z čaju, ,, len v tom bare bola tma, navyše nevedel som, že sa budeš chceš stretnúť, hanbím sa za seba! "vyhŕkol som rýchlo zo seba.

YoonGi bol tak krásny, mladý muž.

A ja?

Len obyčajný stredoškolák a klamár, ktorý toho muža ťahal za nos.

,, Mám návrh, " prehovoril po nekonečnom tichu starší, ,, začnime odznova. Volám sa Min YoonGi a som učiteľ, "usmial sa a natiahol ku mne ruku.

S otvorenými očami som sledoval to gesto, no nakoniec som sa len úľavne pousmial a ruku prijal.

,, Teší ma. Ja som Jung HoSeok. "

A som klamár. Preletelo mi hlavou.

Takto skoro nový diel určite nikto nečakal.
Chcem začať opäť písať a byť aktívna na tomto mieste.
❤❤❤❤❤❤❤