Must be joking
Zrazu v miestnosti opäť ostalo ticho.
Je pravdou, že som sa aj nadýchol k odpovedi, ale žiadna rozumná varianta mi na rozum rozhodne neprichádzala. Hoci som sa naozaj snažil. Navlhčil som si vysušené pery a pokrčil obočie.
,,Ehm, môžeš to zopakovať? M-Môžete to zopakovať?“ Rýchlo som sa opravil a postavil sa zo stoličky, aby som mu čelil z očí do očí.
Asi sa mi sníva. I keď, toto je asi skôr nočná mora a sladké snenie v jednom. Je to vôbec možné?
,,Samozrejme. Chcel by si so mnou niečo mať?“
Nahol sa ku mne cez stôl bližšie a zapozeral sa mi do očí.
Pootvoril som pery. Toto nemôže byť reálne a v žiadnom prípade správne. Je to zlé v každom ohľade. Kdekoľvek sa pozriem, všade vznikajú problémy. Žiak a študent?
Nie, nie, nie.
I keď...
NIE! Čo si vôbec myslím?! Vzťah s učiteľom? Neprípustné!
Ale na druhú stranu, koľko ľudí môže povedať, že chodilo so svojím profesorom?
Žiaden predsa! A vieš prečo? Je to, sakra, ilegálne. Môžu ho zavrieť a ty z toho budeš mať tiež problém!
Ale čo ak sa to nikto nedozvie, navyše, chémia mi nejde, mohlo by mi z toho niečo kápnuť.
Si stratený prípad, rob, čo len budeš chcieť, ale ak budú z toho problémy, opováž sa na mňa hovoriť, hoci som tvoj vnútorný hlas a existujem len v tvojej chorej hlave, nebudem odpovedať na tvoje volanie.
,,Haló,“ zamával mi YoonGi rukou pred tvárou, ,,odpovieš už, alebo sa mňa budeš pozerať ako krava na nové vráta?“ zasmial sa a trošku sa odtiahol. Asi aby mi dal trošku osobného priestoru. No nie je zlatý?
Nie!
Teba sa nikto nepýtal, ty hlas v mojej hlave, ugh!
,,Prečo sa ma to pýtaš? Pretože si dosť vzdelaný na to, aby si vedel, že z toho môžu byť naozaj problémy.“ oprel som sa rukami o stôl a nahol sa tentokrát ja k nemu.
YoonGi nevyzerá ako nejaký obyčajný nadržaný chudák, ktorý by uháňal svojho študenta, práve naopak. Preto som aj nad tou otázkou dlho premýšľal, úprimne mi nedala ani dnes v noci poriadne spať. Alebo bol dôvodom nový školský rok?
,, Zamysli sa. Dal si si námahu s pretvarovaním, hoci nedomysleným, ale to nevadí. Jednoducho to oceňujem. Navyše, páčiš sa mi. Páčil so sa mi vtedy v bare, potom na našom rande a aj teraz sa mi páčiš. Viem, že je medzi nami celkom veľký vekový rozdiel a si môj žiak, ale nikomu to predsa povedať nemusíme. Som ochotný podstúpiť toto riziko. Všetko závisí od teba. Takže, čo na to hovoríš? "
,, Skúsme to. "
Jop. Po mesiaci. Konečne som späť. Takže, užívajte a všetko okolo toho. Začínam sa do písania opäť dostávať.
❤❤❤❤❤❤❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro