,, Teraz by som bol rád, keby sa každý jeden z vás postupne postavil a predstavil sa mi, " usmial sa YoonGi pozerajúc priamo na mňa.

V tej situácii som bol skutočne zmätený - nevedel som, či na mňa tak intenzívne pozerá, pretože sme sa už predtým dvakrát stretli, alebo preto, že by som sa mal začať predstavovať.

Veď si YoonGi, teda môj nový chemikár, všimol, že trošku tápam, vyzval ma k monológu.

Na naše šťastie si nepovedal menom, z čoho by ale mohla vzniknúť celkom vtipná situácia. Napríklad "HoSeok, môžeš sa predstaviť triede? ". Asi by som umrel a hádam, že nielen ja.

,, Volám sa Jung HoSeok, " vypadlo zo mňa traslavo a nenápadne pozrel najskôr na YoonGiho, váženého pána chemikára, a potom na Jimina a Jina, ktorí sa snažili nešúľať na školských laviciach. Prevrátil som očami.

Nový školský rok začína naozaj krásne.

,, Veľmi ma teší, HoSeok. Dúfam, že spolu budeme vychádzať, "odpovedal YoonGi bez malej štipky známej sympazie a vyzval ďalších študentov, aby sa predstavili. V duchu som si vydýchol a radšej opäť zapadol do lavice. Na moje nešťastie som sa však nemal kde skryť. Jedine, že by som vyskočil z okna, ale tým, že sme sa nachádzali na prízemí, som túto možnosť rýchlo zamietol vo svoj neprospech. Navyše, celkom ťažko by sa niečo také vysvetľovalo a skutočne si neprosím riešiť svoj vzťah s učiteľom na posedení so školským psychológom, ak by zistil, čo ma viedlo k takému úkonu.

Počas toho, ako som počúval hlasy a mená svojich spolužiakov, dospel som k záveru, že pre mňa aj pre YoonGiho bude lepšie, keď sa budeme tváriť, že sa nepoznáme. Vďaka tomu som chcel vybrať mobil z vrecka, aby som si vymazal jeho číslo a preťal všetky existujúce siete, ale rýchlo som si to rozmyslel pri pohľade na YoonGiho. Pozeral sa mi na ruky. Vedel, že mám niečo v pláne.

Uznávam, trošku som očervenel. Preto som ruku radšej vybral, mobilný aparát nechal tam, kde patrí a obe ruky položil na ľavicu, aby boli pekne vidieť. Ešte som sa usmial ako mesiačik na hnoji a modlil sa, aby som mohol odtiaľto vypadnúť a ísť čím skôr domov.

Mal som pocit, že celý svet hrá proti mne. Ticho som tskol. Odteraz musím byť pracovitý žiak, ktorý nebude robiť problémy a bude sa vzorne učiť. Čím zase nechcem povedať, že by som bol grázel. Som jeden z mala študentov, ktorí sa mohli pýšiť svojím prospechom. Teraz až na chémiu a biológiu, v ktorej mi uniká pointa. Ale aj tam, jediná a posledná vec, ktorú by som ešte potreboval, je ostať s YoonGim sám medzi štyrmi očami a riešiť, čo sa medzi na stalo. Alebo nestalo.

Či mohlo stať?

Na jednu stranu to bola veľká škoda. Jimin mal pravdu. YoonGi je kus chlapa, ktorý javil o mňa záujem a mohli sme mať budúcnosť. Avšak, nepriazeň osudu to zariadila za nás.

Pri mojom šťastí umriem sám.

Po náročných štyridsiatich piatich minútach, ktoré boli skutočne vyčerpávajúce, sa ozval ten ľúbostný zvuk v podobe zvonenia školského zvončeka. Tašku som len tak schmatol pod pazuchu a hodil žiarivý úsmev na Jina stojacom pri Jiminovej lavici.

Už som sa chystal ísť k nim, lenže osud si zo mňa opäť vystrelil.

,, HoSeok, ostaň tu. Potrebudem sa ťa niečo opýtať a poprípade vybaviť. "

Zdravím. Oficiálne hlásim comeback tohto príbehu, ktorého som sa nedotkla od konca januára. Je mi to ľúto, ale stratila som múzu a chuť, ale teraz sa vraciam v plnom nasadení pokračovať. Samozrejme, ak to bude niekto čítať. Takže, to som len tak chcela na úvod. Majte sa pekne. Navyše, toto rozhodnutie padlo o 22:20, tak Boh vie, čo z toho bude. 🥰🥰