Po tom, čo chalani odišli a ja som ostal doma sám, som do ruky chytil telefón a skočil rovno do svojej postele, na ktorej pred niekoľkými minútami sedeli Jimin s Jinom.

Odomkol som ten diablov prístroj a s trasúcim sa prstom som opäť navrhol na ikonku správ a ešte raz prešiel daný text, ktorý mi od YoonGiho prišiel.

Skusol som si dolnú peru v hlbokom zamyslení. Môj mozog práve produkoval neskutočné množstvo nápadov a hlavne scenárov, ako by som sa mohol z tejto fatálnej situácie vymotať. Je pravda, muž, ktorého som stretol včera v bare, bol aktraktívny a vyžarovala z neho pozitívna energia, ale raz to proste praskne a budú z toho len problémy. Navyše neviem si predstaviť moment, keby si som ho predstavil svojím rodičom, to by bolo vlastne ešte v poriadku, keďže YoonGi pôsobí skvelým prvým dojmom, ale potom by prišlo na lámanie chleba v podobe otázky "Čím sa živíš? ", neobstáli by sme.

Je rozhodnuté.

S ťažkým srdcom som začal ťukať do klávesnice.

Jung HoSeok:
Ahoj, myslím si, že to nie je dobrý nápad. Nemali by sme sa stretávať. HoSeok

Mobil som zamkol a hodil ho displejom na posteľ. Sám som sa pretočil na brucho a objal jeden z vankúšov, ktoré len tak bez akéhokoľvek usporiadania ležali na bielych povliečkach.

Urobil som vôbec správne rozhodnutie?

Nevyznela správa zlým tónom?

Ak áno, nechcel som byť na neho zlý.

Aké by to vlastne bolo, keby sme tvorili pár?

Aký typ priateľa by bol?

Dominantný či pod papučov?

Koľko by trval náš vzťah?

Bral by ho vôbec vážne?

Čo by to bola len obyčajná krátkodobá zábava?

Opäť som sa pretočil, no tentokrát to bolo na pravý bok, kde som sa stočil do klbka a zapozeral sa do bielej steny oproti mne.

Chcel som, či nie, celá táto situácia mi prišla celkom ľúto.

Hm, toto je absurdné!

Svoj komunikačný aparát som opäť schmatol do rúk s tým, že sa YoonGimu ospravedlním a príjmem jeho stretnutie, keď v tom zvuk oznamujúci prichádzajúcu správu vyplnil miestnosť.

Snáď ani nemusím hovoriť, kto to bol.

YoonGi.

Neznáme číslo:
To je veľká škoda. Hoci sme nejak veľa nekomunikovali, prišiel si mi ako vpohode chalan, s ktorým mám veľa spoločného. Ale je to tvoje rozhodnutie.
YoonGi

Z mojich úst vyšiel hlboký výdych.

Keď som mu prišiel tak veľmi vpohode, prečo sa ma nepokúsil presvedčiť?

Prečo musí proste rešpektovať moje rozhodnutie?

JungHoseok:
A keby sme sa stretli dnes večer? Napríklad o ôsmej v tej novej kaviarničke oproti divadlu?

Zazmätkoval som. Moje prsty ťukali rýchlejšie, než to pravá hemisféra stihla čo i len trošku prekonzultovať s tou ľavou, už bolo neskoro. Správu som odoslal.

A nemusel som ani nejak dlho čakať na spätnú väzbu, ktorá sa dostali len niekoľko sekúnd po tom, čo som správu odoslal ja.

Neznáme číslo:
Platí, teším sa na teba

Moje srdce zaplavil hrejivý pocit v oblasti hrudníka a nahradil tú ťažobu obrovskej skaly, ktorá sa mi len tak usadila v bruchu.

Asi ma dnes večer čaká rande.

Viem, viem. Dlhá doba. Ale mám odôvodnenie. V škole toho bolo tak veľa, že som miestami nevedela ani to, čia som a ako sa volám. Každopádne sa nám blížia tie Vianoce, čo znamená nejaké malé prekvapenie... Ale to až neskôr.
Mám vás rada a ďakujem, že so mnou tých 508 ľudí, ktorí ma sledujú, držia.
❤❤❤❤❤❤❤