,, Počúvam, "prehovoril YoonGi. V jeho hlase bol počuť značný nepokoj, čo podporoval aj fakt, že jeho čeľusť stvrdla.

V mojej hlave sa teraz prehnalo nespočetné množstvo divokých koní, ktoré moju skvelú myšlienku v podobe toho, aby som už konečne prestal staršiemu klamať, pošliapali a ja som ti v tomto momente už nebol tak veľmi istý, ako som bol predtým.

Hm, akoby som si predtým istý bol, že?

Ostal som tam stáť, obarený s tvárou, ktorá bola ako bez duše, civieť.

,, Tak? "prelomil ticho nášho rozhovoru YoonGi a sílene sa usmial.

Ďakujem, aspoň trošku na povzbudenie, hoci som vedel, že toto gesto malo skôr presvedčiť jeho než mňa. Aj tak mu to však nezazlievam, akoby som predsa len mohol.

,,Vieš, " začal som, ,,ja, ja som ti možno trochu, ale len máličko, klamal... Akosi, akosi nie som učiteľ..." prehltol som obrovký knedlík v krku a poškriabal sa na zátylku.

Ked' som však nepočul od staršieho žiadnu reakciu, veľmi pomaly som začal zdvíhať hlavu, pretože som sa celý čas pozeral na jeho topánky, ktoré mali krásnu čiernu farbu, navyše pozerať sa YoonGimu do tváre pri tom, ako sa mu priznávam?

Nikdy!

Staršieho výraz v tvári ma však vskutku prekvapil- YoonGi sa usmieval.

Momentálne som bol viac vyvedený z miery, než keby na mňa škaredo zazeral. Dokonca ani keby ma capol po líci alebo utiekol, by ma to určite menej prekvapilo.

,,Nič k tomu nepovieš?"vypadlo zo mňa.

Starší sa však len zasmial cez nos a veľmi pomaly sa ku mne naklonil.

Nevedomky som sa prikrčil.

,, Seokie, " zaspieval, ,, ja už to dávno viem. Myslíš si, že som tak hlúpy? Mám doktorát, sakra!"zasmial sa.

Moja čelusť padla.

Ako?

Ako?

,,O-Odkedy to vieš?" Vyzvedal som.

,, Od začiatku? Nie si presvedčivý klamár. Navyše vždy, ked' som sa pýtal niečo ohľadne tvojej práce, zahovoril si to a to nehovorím o tvojej hanblivosti a vkuse na obliekanie,"cvrnkol ma do nosa prstom a následne sa zasmial, akoby to, čo povedal, bolo tak veľmi očividné.

Nemôžem byť predsa až tak veľmi priehladný!

,,Takže, "začal som pomaly, ,,hneváš sa na mňa?"pošúchal som si chrbát ruky.

,, Hnevám, pretože si sa sám hneď nepriznal a nechal si sa v tom máchať, i keď bola sranda ťa pri tom pozorovať. Ako si vždy zbledol. Niečo k nezaplateniu!"zasmial sa opäť tmavovlások.

,,Každopádne, tvoje divadielko malo toľko chýb a dier, že som sa miestami čudoval, že si sa nepriznal skôr,"pokrútil hlavou a prehrabol si vlasy.

S tým som musel súhlasť aj ja, hoci som nechcel, mal pravdu.

,,A teraz mi povedz, koľko ti je?"čudoval som sa tejto otázke, to si nedokázal zistiť v školských záznamoch?

,,18," žepol som a nevinne sa usmial.

Yoongi mi však úsmev neopätoval, len zdvihol obočie.

,,Je mi 17," vyfúkol som a pretočil oči.

Čo je chodiaci detektor lži?

FBI alebo NCSI by ho určite chceli vo svojej službe, tak nerozumiem, prečo robí učiteľa.

,,Chcel som zistiť, či už budeš hovoriť pravdu, ako však ale vidím, bude ťa treba prevychovať."zasmial sa starší a pošúchal si zamyslene bradu.

Znamená to teda, že mi odpúšťa? Zamyslel som sa.

,,Som tvrdý oriešok,"vypadlo zo mňa zrazu.

Yoongi sa len uchechtol a v jeho očiach som zbadal malý záblesk niečoho.

,,Nefandi si,"šťuchol ma do hrude, ,,chceš teda odviesť domov?"

-❤
I'm back ladies. Dnes som mala náladičku niečo vydať, a ked'že nechcem zabŕdať do nových projektov a navyše som si dala záväzok, že túto stroku dokončím, tak tu máte nový diel, nie je dlhý, ale ako taká chuťovečka je to fajn, nie?