,, Máte pravdu, " povedal zrazu rozhodne Jin a vymotal sa z Jiminovho objatia, ,, idem za ním. "

A tak sme nakoniec všetci skončili pri bare.

,, Ešte si poprosím jednu vodku. "zabľabotal podpsa ožratý Jimin a na prstoch ukázal "dvakrát".

Hoci mi jeho počty neseli, len som nad tým pokrútil hlavou a svoj pohľad radšej premiestnil na snažiaceho sa Jina, ktorý sa momentálne zabával s barmanom.

,, Čo robíš zajtra poobede, hm?" opýtal sa zrazu barman, NamJoon, ako sa nám stihol predstaviť, a usmial sa na Jina.

Ten hneď pohľadom strelil po mne, akoby som snáď mal ja za neho odpovedať. Len som ho povzbudil úsmevom a otočil sa na druhú stranu, kde si ku mne prisadol už zmienený YoonGi.

,, Prepáč, musel som to zdvihnúť, veď vieš, práca. "zasmial sa nervózne a svoj telefón vložil do svojho vrecka.

Tiež som sa zasmial a jeden z mojich ryšavých pramienkov som si zastrčil za ucho.

Hnedovlások bol naozaj pekný.

Výrazné hnedé oči, ktoré boli i napriek tlmenému svetlu dobré viditeľné, napohľad jemné pery, hoci bol trošku nižší ako ja, bol neuveriteľne sexi.

,, Kde vlastne pracuješ? "opýtal sa s nadvyhnútým obočím môj objekt záujmov a bez záujmu sa napil tekutiny, ktorú mal naliatu v pohári.

Moja čeľusť spadla a zreničky sa rozšírili.

V hrdle mi poriadne vyschlo, hoci som vypil tento večer nejden drink a pred očami mi prebehol celý môj život v jedinom okamihu.

,, Ja-Ja pracujem ako profesor chémie. "vysúkal som zo seba ťažko. Hlas sa mi počas vety niekoľko zlomil a bolo naozaj očividné, že klamem. Jediné moje šťastie však bol fakt, že som sa prekrikoval s hudbou, ktorá hrala naozaj nahlas.

Z úst mi vyletela prvá blbosť, ktorú môj mozog vyprodukoval.

Pravdou je, že chémia je moja nočná mora.

Predmet, ktorého sa vždy stránim a modlím sa za to, aby prišiel môj čas, kedy si toto diablove dielo zruším.

Fu, akosi som sa začal potiť a v miestnosti sa ešte viac oteplilo.

,, To je ale obrovská náhoda, " povedal fascinovane YoonGi a naklonil sa ku mne bližšie, ,, ja som tiež profesor a navyše chémie. "zakričal mi do tváre a neveriacky pokrútil hlavou.

Toto som poriadne pokazil.

Odkašľal som si a rozhodol sa pokračovať vo svojom klamstve.

,, Naozaj? To je neuveriteľné. " zakusol som si do pery a chytil svoje stehno, na ktorom som začal robiť krúžky. Potreboval som sa nejako upokojiť.

,, A kde pracuješ? "pýtal sa ďalej.

,, N-Nie tu, pracujem v Daegu, len som teraz na dovolenke, veď-veď to poznáš..."

,, V Daegu? To je moje rodné mesto. Tiež som tam učil, škoda, že sme sa nestretli. "

,, Prečo si si tým tak istý? "opýtal som sa zaujato.

,, Pretože by som na niečo tak pekné určite len tak nezabudol... " zahryzol si do pery a pozrel priamo so mojich očí.

Opäť som sa začal meniť na dýchajúcu paradajku.

Takže, to znamená, že sa mu tiež páčim.

,, To mi naozaj lichotí. "zašepkal som nervózne.

Chystal som sa otvoriť ústa, lenže predbehol ma.

,, To už je toľko? " pozrel sa na svoje hodinky, a potom na mňa.

,, Už musím ísť. Zajtra nastupujem do jednej zo škôl ako nový profesor. Ak by si mal záujem, daj mi svoje číslo a môžeme dohodnúť stretnutie, čo ty na to? "mrkol na mňa s nádejou v očiach a čakal, aká bude moja odpoveď.

Bol by som naozaj hlupák, ak by som odmietol.

Preto som bez zaváhania prikývol a dal mu svoje číslo.

Tento vzťah už bude fungovať, to som si istý.

Dielik nový prichádza. Mala som čas, tak som sa rozhodla, že sa vrátim k svojmu písaniu príbehov.
Mám soplík.
You can support me here
⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇⬇
ygpj-Rivaille