Z môjho úsmevu sa razom stala rovná čiara a nálada, ktorú som mal, vyprchala.

Zvesil som plecia a povedal chalanom, aby išli bezo mňa. Ešte sme si zakývali, než som sa otočil a postavil sa ku katedre, kde sme s YoonGim stáli a netrpezlivo čakali, kým sa celá trieda vyprázdni. Očividne som nebol jediný, ktorý chcel mať všetko toto za sebou. Avšak, kým som sa stal, on sedel na pohodlnej stoličke a jemne klepal prstami o drevo.

Och, ako ten zvuk nenávidím. No namiesto toho, aby som ho napomenul, som si zahryzol do jazyka a radšej počkal, kým budeme sami dvaja. Čo netrvalo dlho.

Za posledným šrudentom sa zavreli dvere a v miestnosti ostalo hrobové ticho pretínané tikotom hodín.

Chcel som niečo povedať, začať konverzáciu, no nevedel som, z ktorej strany a hlavne akými slovami. Prišlo mi to trápne a hlavne absurdné. Nikdy by som neveril, že zrovna moju maličkosť stretne niečo takéto.

,, Tak teda asi začnem ja, "prehovoril nakoniec YoonGi pokojným hlasom a z nosa si zložil okuliare na stôl. Oprel sa o stoličku a pošúchal si koreň nosa, ,, a prosím posaď sa, otravuje ma, že nado mnou stojíš ako ochranka, " dodatočne zavrčal a ukázal na miesto oproti sebe.

S odfrknutím a pretočím očí som si sadol. Nech to mám rýchlo za sebou. Ruky som si založil na hrudi a čakal, akým smerom povedie našu konverzáciu ďalej. Ale priznávam, možno som navonok pôsobil arogantne, v duchu so mnou triaslo.

On však nič nehovoril, len sa na mňa pozeral. Znervózňoval ma.

,, Budeš pokračovať alebo... "začal som.

,, Ja? " zasmial sa.

,, Áno, vidíš tu niekoho iného? "odfrkol som podráždene. Chcel som mať túto bizarnú situáciu za sebou.

,, Pozrime sa, mačičke narástli pazúriky odkedy sme sa naposledy videli. Pri našom prvom stretnutí si mal problém predo mnou sa poriadne nadýchnuť, nie to povedať jednu súvislú vetu a teraz, toľko arogancie, " začudoval sa pohoršene a priložil si ukazovák na pery. Potom mierne pozdvihol obočie a ústa roztiahol do úsmevu.

Odfrkol som si. Jediný dôvod, prečo som bol taký hanblivý bol ten, že som klamal a nevedel som, ako mu odpoviem, keby sa niečo pýtal. To je všetko. Nič by som v tom ďalej nehľadal a ani sa v tom nijako nešpáral.

,, Prečo si chcel so mnou vlastne hovoriť?" snažil som sa odbočiť od témy a lepšie som sa usadil na stoličke.

,, Nie si taký hlúpučký, aby si to nevedel, "

,, Tak, myslel som si, že sme to medzi nami ukončili. Hoci, ono vlastne medzi nami ani nič nebolo. Takže nemám poruchy. Jedine, že by si mi dal nápovedu, "poškriabal som sa na zátylku a ruky si založil na stôl.

Samozrejme mi bolo nad Slnko jasné, že to bude niečo týkajúce sa toho, len som to nechcel poriadne vysloviť nahlas. Nevedel som čo. Strašne sa štvalo, že to tak dlho naťahoval. Stačilo prehovoriť, dohodnúť sa a každý by si išiel svojou cestou.

Nie som človek, ktorý by robil nejaké drámy, takže je to o to lepšie.

,, A chcel by si niečo so mnou mať? "

-
Trošku kratšie, ja viem. Odteraz budú časti dlhšie, snažím sa aspoň vydávať pravidelne. Majte sa zatiaľ.
🥰❤