Neubehlo ani dvadsaťštyri hodín odvtedy, čo sa videli naposledy, keď dievča, ktoré čaje z duše nenávidelo prišlo do kaviarne a takmer behom prešlo k pultu.

Behalo dosť neohrabane, divne, akoby mala niečo s nohou.

Tvár jej zakrývala široká kapucňa a celá bola odetá do čierneho. Ani kúsok kože nevytŕčal von. Všetko bolo poctivo skryté.

„Jedno latté so sebou," objednala si a od nervozity dupkala po zemi. Chcela byť odtiaľto čo najrýchlejšie preč.