
㏘
Večer bol oveľa teplejší, ako ráno, no aj tak bola pomerne zima. Lenže im počasie nebránilo vojsť do známej kaviarne, ktorú každodenne navštevovali. Išli by, aj keby asi tanky z neba padali.
Pred sebou mal šálku čaju, ona zas kávu a krabičku cigariet.
„Chcem ti ukázať, že láska za to všetko stojí. Že láska skutočne lieči, pretože máš niekoho, o koho sa vždy môžeš oprieť."
Frustrovane si rukou zašla do vlasov a keď ju spustila k telu, vstala, a povedala: „Musím ísť."
Chcel ju zastaviť, ale nemohol. Nemohol ju do ničoho nútiť.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro