2
Pozrela som sa tam hore, usmieval sa na mňa krásny princ. Oči modré ako obloha, zlaté vlasy, opálená pokožka, svaly rysujúce sa pod košeľou. Chýbala mu iba koruna.
Pritiahol si ma k sebe a moju ruku si jemne preložil do svojej druhej. Keď som pevne stála, chytil ma za driek a zdvihol do vzduchu. Ako v tranze som spravila roštep a nohy som položila späť na zem.
Chytil ma za ruku a spravil so mnou otočku. Cítila som, ako ma pomaly púšťa.
Otočila som sa, no nikto tam nebol...
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro