Vracala som sa z tréningu s upotenými vlasmi. Celé oblečenie som mala mokré. Ako vždy.
Išla som po vonku, keď v tom začalo pršať. Siahla som do tašky.
No jasné, dáždnik tam nebol.
Utekala som a pri tom som podvedome dopínala špičky. V tých mäkkých teniskách sa to našťastie dalo. Roztočila som sa a kvapky leteli odo mňa.
Išla som ďalej, no už to nebola chôdza. Krok, otočka, krok otočka.
Usmievala som sa na plné ústa. Krútila som sa medzi dažďovými kvapkami a úsmev pomaly prešiel do smiechu.
Trochu sa mi šmyklo, myslela som že si vyvrtnem členok, ale zachytila ma čiasi ruka...

Áno viem... Takto začína veľa príbehov, no dúfam že tento bude originálny 😂😂
Píšte názory, ďakujem 😄